Považská Bystrica - Nálety početných kŕdľov hladných kormoránov na naše vodné plochy sa stávajú pravidlom. Kormorán čierny (Phalacrocorax carbo) patrí medzi zákonom chránené druhy živočíchov. Na našom území bol istý čas takmer vyhubený. Prísna ochrana začala prinášať svoje ovocie. Stavy našich kormoránov sa začali zvyšovať a zároveň rozširovať svoje teritórium. Od jesene do jari sa na našom území usadzujú aj početné kŕdle týchto vtákov z Poľska a Pobaltských republík. Tieto sú pre naše ryby pohromou. „Kŕdeľ kormoránov má svoju organizáciu, podobne ako iní predátori, loviaci v skupinách,“ hovorí Ladislav Pavlík, tajomník miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Považskej Bystrici a pokračuje: „Ich pozorovatelia po objavení kŕdľa rýb zvolajú ostatných. V polkruhu naženú ryby na plytčinu, alebo ku brehu a tam likvidujú všetko, čo im príde pod zobáky. Množstvo rýb pritom len porania a tie potom aj tak zahynú. Veľké škody spôsobujú napríklad na vrtižerských brodoch. V čase hniezdenia potrebuje jeden kormorán toľko rýb, koľko sám váži, teda 2,5 až tri kilogramy. V ostatnom čase asi jeden kilogram rýb denne. Celoročne máme tridsať až päťdesiat vlastných kormoránov a k ním pribúda sezónne asi tristočlenný kŕdeľ. Svoje stanoviská majú pri Hornom Milochove a na hrádzi medzi priehradou a Dubovcom. Topole, na ktorých sedávajú, sú biele od ich výkalov. Naša rybárska organizácia vynaloží ročne jeden milión korún na zarybňovanie. Kormorány nám z toho zožerú ryby asi za tristo tisíc. Celkové škody sú ešte vyššie,“ dodáva Ladislav Pavlík. Slovenský rybársky zväz požiadal ministerstvo životného prostredia o povolenie výnimky, ktorá by umožňovala plašenie a aj odstrel kormoránov. Problém sa netýka len nás, ale prakticky celého Slovenska. O veci zatiaľ nebolo rozhodnuté. „Problémy, ktoré kormorány spôsobujú rybnému hospodárstvu, majú na svedomí populácie, ktoré u nás zimujú,“ hovorí Martin Kostra, pracovník štátnej ochrany prírody. „Prilietajú k nám väčšinou z Pobaltských republík. S plašením vcelku možno súhlasiť. Odstrel by situáciu neriešil, len by vyvolal nasávací efekt. Do uprázdnených lokalít by okamžite prišli iné kormorány. Každý zásah človeka do prírody len porušuje jej rovnováhu. Príroda si vždy vedela poradiť aj bez nás,“ uzatvára diskusiu Martin Kostra. Čas ukáže, či ministerstvo dokáže vyriešiť spor medzi rybármi a ochranármi.
Autor: mv