Pritom by určite mal mať sám záujem objektívne zistiť, prečo sa nepodarilo speňažiť hypermarket v Košiciach, ktorý bol kľúčom k riešeniu finančných problémov Jednoty.
Môj nástupca ho zavádzal, keď tvrdil, že záväzný prísľub americkej spoločnosti Polestar Pacific na financovanie odkúpenia 52 perc. hypermarketu firmou Plus Adut odo mňa nedostal a že som ho len 9. 11. 2001 oslovil s tým, že mám nejakého záujemcu o odkúpenie objektu. Aký zmysel – či už v dobrom, alebo zlom - by malo poslať niekoho za záujemcom a nedať mu zároveň do rúk tak závažný dokument, akým záväzný prísľub bol? Predsa prvá otázka záujemcu o kúpu musela byť, či je už zo strany Jednoty podpísaný!
Lenže, ak som 9. novembra predsedovi družstva nič nepovedal, odkiaľ vedel za kým má ísť, ak nie z už spomenutého záväzného prísľubu? Je jasné, že záväzný prísľub mal a A. Durčeka klamal. A to aj v otázke vkladu budovy hypermarketu do akciovej spoločnosti Hypermarket nad Jazerom, čo bolo predpokladom akéhokoľvek riešenia. (Mimochodom, bola založená úplne v súlade so zákonom). Nie je pravdou, že by niečo bránilo tomuto vkladu. Jedinou podmienkou bol súhlas s vkladom od záložného veriteľa, v tomto prípade Všeobecnej úverovej banky. A banka ho dala!
Toto všetko vonkoncom neznamená, že si neuvedomujem chyby, ktoré som urobil ja sám. Pred tromi rokmi som z nich voči sebe vyvodil dôsledky. Pripravil som pre nástupcu dobré riešenie a odstúpil som. Urobil som to v presvedčení, že tým družstvu pomáham. Dnes o tom až tak presvedčený nie som. Nové vedenie družstva malo možnosť použiť pripravené riešenie alebo prísť s lepším. Neurobilo ani jedno, ani druhé. To je príčinou súčasného stavu.
Aby som predišiel pochybnostiam o existencii Záväzného prísľubu..., ako aj súhlasu VUB s vkladom hypermarketu do a. s., prenechávam kopie týchto dokumentov k dispozícii redakcii Považského obzoru.
Miroslav Suchánek,
bývalý predseda SD Jednota
Považská Bystrica