Ak je priemer kruhu rovnaký, teda tiež „a“, jeho polomer je a/2 a plocha kruhu je π*(a/2) 2, čo sa rovná π *a2/4. Pomer plochy štvorca o strane „a“ a kruhu o priemere „a“ je a2/π*a2/4. Ak sa v tomto zlomku vykráti a2 zlomok má tvar 1/π/4. Ak π vydelíme štyrmi, dostaneme, zaokrúhlené na deväť desatinných miest číslo 0,785398163. Je to, až na drobný rozdiel v zaokrúhľovaní, jedno z „magických“ čísiel uvedených v článku. Vyjadruje, že plocha kruhu o rovnakom priemere ako strana štvorca sa rovná ploche štvorca vynásobenej onou konštantou, zaokrúhlenou na potrebný počet miest, závisí od účelu výpočtu.
Druhé „magické“ číslo sa dá vypočítať porovnaním objemu kocky s objemom gule, ktorej priemer je rovnaký ako hrana kocky. Výsledok je π/6, čo je po zaokrúhlení na deväť miest 0,523598776, čo je druhé „magické“ číslo.
Autor sa teda bez π vôbec nezaobišiel a používa ho vydelené štyrmi alebo šiestimi. O oných vzájomných pomeroch vedel už pán Ludolf a vedel aj to, že sa vzťahujú len na uvedené útvary. Na iné útvary ich môžeme vztiahnuť len za cenu určitej nepresnosti. Táto cena je ale za zjednodušenie matematiky cenou príliš vysokou, dodal Milan Gardoň.