äčšou nepriaznivkyňou nikotínu už od čias materskej škôlky, uverila som jej. Predtým, ako som zasadla do kresla, majiteľ zázračného prístroja, sa so mnou rozprával a vysvetľoval, o čo ide. Predovšetkým sa ma spýtal, či chcem naozaj s fajčením prestať. V opačnom prípade vraj terapia nemá význam. O niekoľko minút už špeciálne pero zbavuje moje telo nikotínu cez akupunktúrne body na ušiach a nose. To všetko vidím na monitore. Aj počet vyfajčených cigariet za tie roky, aj výšku investovaných korún, vlastne eur a ubraných hodín života. Moje zadymené pľúca sa cez každý akupunktúrny bod zbavujú nikotínu a na obrazovke blednú. Po polhodine vychádzam z budovy. Cigarety mám v kabelke (aj keď ma majiteľ požiadal, aby som mu ich dala, neurobila som tak, veď cigarety sú drahé), ale nežiada sa mi siahnuť po nich. Večer dokonca idem na párty. Nezapálila som si. Moju túžbu po cigaretke by ešte aj na druhý deň mohol zastaviť opäť ten zázračný prístroj, pretože druhý deň je vraj kritický. Nie však pre mňa. Nepotrebujem ani náhradné kvapky či tabletky, nemám dokonca ani problém s rukami a mám pocit, akoby som nikdy nefajčila...
Nedávno šéf antifajčiarskeho centra objasňoval v televízii túto osvedčenú taliansku metódu a spomenul, ako sa klientka zbavila zlozvyku, keď predtým denne vyfajčila 60 cigariet. Môžem vám prezradiť, že hovoril o mne a dnes už nefajčím presne 67 dní. Moji kolegovia si dali záväzok, že ak prestanem fajčiť ja, prestanú aj oni. A tak som im povedala o Kobre, prístroji, ktorý elektroimpulzmi za dvadsať minút „zničí“ všetky fajčiarske chúťky.
Vstávam pravidelne ráno o šiestej. Dám si kávičku, počúvam rozhlasové správy a idem na dvadsaťminútovú prechádzku s malým bradáčom Asterom. Až potom si dokončím ostatné osobné raňajšie procedúry. Človek by neveril, že cigarety sú aj požieračmi času. Ja osobne som každé ráno s cigaretkou v ruke stratila presne hodinu. Dnes má pre mňa deň 25 hodín a ako nefajčiarka som na seba mimoriadne hrdá.