Je pravidelným účastníkom majstrovstiev Slovenska vo vábení jeleňov vo Svätom Antone a niekoľkých majstrovstiev Európy. Medzi jeho najväčšie úspechy patria dve druhé miesta z majstrovstiev Európy. Prvý medzinárodný úspech zaznamenal v roku 1999 v nemeckom Dortmunde. Zatiaľ poslednú striebornú medailu získal koncom augusta tohto roku v maďarskom Keszthely. Popritom sa pravidelne umiestňuje na medailových pozíciách na majstrovstvách Slovenska.
„K poľovníctvu ma priviedol môj otec, ktorý mi je dodnes vzorom. Odmalička ma brával so sebou do lesa. Na týchto spoločných vychádzkach mi postupne vštepoval lásku k prírode a zasväcoval ma do tajov poľovníctva. Tieto dve veci sa nevylučujú, akoby si možno mysleli nezasvätení ľudia. Poľovníctvo, to je predovšetkým dokonalá znalosť biológie zveri, jej správania sa a potrieb. Je to snaha zver chovať, chrániť a keď treba, selektovať. To všetko sa dá dosiahnuť len s láskou k prírode. V krajine, kde nežijú ľudia, poradí si príroda aj sama. V husto obývaných a civilizáciou poznačených krajinách, ako je naša, sa zver bez človeka nezaobíde. V tom je význam a zmysel poľovníctva. Aby sme my, poľovníci, zvládli svoju úlohu, musíme sa vyznať v mnohých činnostiach. Jednou z nich je aj privábenie zveri. Slúži hlavne na dôkladné pozorovanie a posúdenie jej kvality a kondície,“ hovorí mladý reprezentant.
Zmysel pre súťaživosť nie je poľovníkom cudzí. Poriadajú súťaže v streľbe, v rôznych kynologických disciplínach, v dĺžke brady, v sokoliarskych disciplínach a samozrejme aj vo vábení niektorých druhov poľovnej zveri. Súťaž vo vábení jeleňov je kráľovská disciplína, ktorá býva často spojená s inými významnými podujatiami. Majstrovstvá Slovenska bývajú súčasťou Dní svätého Huberta vo Svätom Antone. Majstrovstvá Európy bývajú v rôznych krajinách spojené s celonárodnými poľovníckymi dňami s množstvom sprievodných podujatí.
„Vábenie jeleňa som skúšal najskôr ako samouk. Začiatky boli všelijaké, hlavne veselé. Potom som sa obrátil na pána Penciaka a on ma zasvätil do tajov tohto umenia. Je to oblasť, kde sa človek učí a zdokonaľuje celý život. Prvá súťaž, ktorej som sa zúčastnil, boli Hubertove dni v Prečíne, pred viacerými rokmi. Povedal som si, že ak sa mi nebude dariť, nechám toho. Skončil som tam druhý a motivovalo ma to. Začal som viac trénovať. Zakrátko na to som sa zúčastnil celoslovenskej súťaže vo Sv. Antone. Aj tam som skončil na druhom mieste. To už bol úspech, ktorý zaväzoval. Odvtedy chodím na majstrovstvá Slovenska vo vábení pravidelne. Väčšinou sa umiestňujem na medailových pozíciách a postupujem na Európu. Za úspešnú reprezentáciu mi Slovenský poľovnícky zväz udelil Bronzový odznak za zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku. Slovenské družstvo patrí vždy medzi favoritov. Spolu s Maďarmi, Nemcami a Čechmi. Na počet získaných medailí sme najúspešnejší. Aj to odzrkadľuje úroveň nášho poľovníctva, v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami,“ pokračuje Jaroslav Dedič.
Všetky okolité štáty uznávajú našu poľovnícku kultúru. Majstrovstvá Európy vznikli ako zväčšená kópia slovenských majstrovstiev. Na poslednom ročníku sa zúčastnilo dvadsaťtri súťažiacich z deviatich krajín. Obyčajne sa súťaží v troch kolách: ručanie starého jeleňa pri jeleniciach, ručanie starého odpočívajúceho jeleňa a ručiaci jeleň, vyrážajúci proti súperovi. Každý reprezentant musí ovládať širokú hlasovú škálu. Vedia to využiť aj v praxi?
„Počas jelenej ruje mám ručadlo stále so sebou. Pomocou neho som privábil aj takých jeleňov, o ktorých som nemal v našom revíri ani tušenie. Už len samotné pozorovanie je úžasný zážitok. Obrovský význam to má aj pri selektívnom odstrele. Mám možnosť zodpovedne posúdiť, ktorý jedinec je súci na ďalší chov a ktorý nie. Popri podnikaní a rodine venujem poľovníctvu všetok svoj čas. V lese je stále akoby sviatočná nálada. V čase vianočných sviatkov sa vo zvýšenej miere venujeme starostlivosti o zver. V žiadnom krmelci nesmie chýbať objemové, ani jadrové krmivo. Soľ a medicinálne prípravky sú samozrejmosťou. Aj keď to nie je práve najlacnejšie, neľutujeme. Dúfam, že Slovensko si vysoký poľovnícky štandard udrží. Uškodilo by mu, keby sa začalo meniť na biznis, ako si to niektorí ľudia u nás predstavujú. Poľovníctvo nie je podnik a nemalo by sa zameriavať na finančný zisk. V tejto činnosti je zisk niekde úplne inde,“ dodáva mladý nadšenec.
Autor: mv