Z dejín judaizmu v regióne (V.)

te postavenú synagógu. Pravdepodobnejšie je, že bola postavená niekedy v prvej polovici 17. storočia (pamätný spis z roku 1929 hovorí o trojstom výročí Chevry). Vyobrazenie pôvodnej synagógy nie je známe.
Na mieste starej synagógy za rabinátu Davida Lewina bola v roku 1881 postavená nová. Staviteľom bol murársky majster z Ilavy Alexander Horváth. Jeho meno sa zachovalo v obecných zápisniciach z roku 1881. Staviteľ musel dodržať niektoré zásadné požiadavky židovskej náboženskej obce. Podľa vzoru pražskej staronovej synagógy sa aj do ilavskej vstupovalo smerom dolu niekoľkými schodmi. Obradná miestnosť mala štvorcový pôdorys. Na priečelí budovy boli umiestnené dve kamenné tabule s Desatorom. V interiéri bol na čelnej strane svätostánok vo forme klasicistického oltára so skrinkou na uloženie zvitkov Tóry. Stredná časť synagógy bola zastretá synagogálnou oponou, ktorá mala bohatú ornamentálnu výzdobu. Nad strednou časťou (nad skrinkou so zvitkami) sa nachádzala Davidova hviezda s hebrejským nápisom. Stred tympanonu nad svätostánkom zdobili symboly dosiek Desatora, na okrajoch stáli klasicistické vázy. Po oboch stranách boli umiestnené viacramenné svietniky, zapaľované počas obradov. Slúžili aj na osvetľovanie synagógy. Pred svätostánkom bol ešte almenar (z arab.) – kateľňa, ohradená plocha s pultom pre kantora (spieval modlitby počas obradov), čítala sa tu aj Tóra. Pre veriacich boli v interiéri synagógy ešte dva rady lavíc.
Židovský cintorín mohol byť v Ilave založený v druhej polovici 17. storočia. Dôkazom môžu byť najstaršie, pomerne jednoduché náhrobné kamene s hebrejskými nápismi. Pôvodne mal tvar terasy dlhej 40 metrov a širokej 4,5 metra. V druhej polovici 19. storočia Félix Fischer, veľkoobchodník s vínom a Dr. Bartolomej Rozenthal vymohli od panstva ako dar pozemok na novú časť cintorína. Tak sa jeho rozmery zväčšili na 200x30 metrov.
V súčasnosti je cintorín ohradený kamenným múrom. Vedie k nemu chodník, ktorým sa z námestia ide na železničnú stanicu. Na cintorín sa vstupuje cez Ciduk hadin (názov pre ceremoniálnu halu na cintoríne, tiež názov pre modlitby útechy pred pohrebom). Pôvodné rozmery budovy boli 4x6 metrov. Náhrobky na cintoríne sú ešte aj v súčasnosti v pomerne dobrom stave. Niektoré sú z bieleho a šedého mramoru, iné z pieskovca. Nápisy na nich sú hebrejské (najmä staršie), nemecké, slovenské, ale aj maďarské. Pozoruhodná je aj výzdoba niektorých náhrobkov, najmä z 18. storočia. Napr. náhrobok z roku 1712 je zdobený motívom leva, náhrobok z roku 1794 reliéfnou rastlinou ornamentikou.
V už viackrát spomínanom pamätnom spise o ilavskej Chevre kadiši je popísaný pozoruhodný synagogálny strieborný poklad. Pozostával z troch umelecky stvárnených strieborných štítov na Tóru, troch párov strieborných nástavcov s príveskami (zvončekmi), štyroch kusov strieborných jadov (ukazovateľov so zakončením v podobe ruky, používaných na ukazovanie riadkov pri čítaní Tóry), levitskej súpravy (leviti boli pomocníci kňazov, umývali im ruky pred požehnaním počas obradu). Ilavská levitská súprava pozostávala z veľkého strieborného džbánu a oválneho strieborného umývad­la. V poklade bola ďalej strieborná čaša, strieborná nádobka na korenie a majstrovsky zhotovená strieborná pokladnička (cadaka – schránka na milodary).