Článok pokračuje pod video reklamou
ani vo farských záznamoch niet o tom zmienky.
Škola stála za farským kostolom: v druhej polovici 19. storočia to bol „prízemný chatrný domček“. Roku 1885 vedľa kostola vyrástla na vtedajšie časy pekná jednoposchodová budova (značný finančný obnos na jej výstavbu daroval nitriansky biskup Roškoványi). Zámerom kňažnej Š. Hohenlohe - Mayláth, manželky cisárskeho úradníka (majiteľ kaštieľa v Orlovom), bolo rozšíriť školu o kláštor pre rehoľné sestry, ktoré by viedli dievčatá v ručných prácach, ale tento cieľ sa nenaplnil. Škola mala však „dobrý chýr a dobré meno“, a preto ju navštevovali aj žiaci židovského vierovyznania. Na prelome 19. a 20. storočia bol jej správcom pedagóg a organista Ľudovít Klika, nositeľ pápežského vyznamenania.
V rokoch prvej svetovej vojny deti vyrastali bez rodičovskej výchovy, čo prinieslo ťažkosti aj škole. Po vzniku Československej republiky stala sa „slovenskou“: ona však aj v čase maďarizačných zákonov uhorskej vlády „vždy bola prajná národu“. Jej práca stále napredovala, o čom svedčia tiež inšpekčné záznamy: usporadúvali sa výstavky žiackych prác, organizovali sa vychádzky a školské výlety, pestoval sa bohatý „hudobný život“. Škola svojich žiakov podporovala aj materiálne. Na jej pôde prijali niekoľko významných návštev, napr. ministra školstva I. Dérera a jedného z prvých slovenských biskupov Dr. K. Kmeťku, ktorý predtým kratší čas (1910) pôsobil v tunajšej farnosti. Medzi učiteľmi a katechétmi v 30.-40. rokoch minulého storočia účinkovali literáti a básnici V. Miro, P. Gašparovič - Hlbina, A. Furjel a iní.
V rokoch 1937-39 (roku 2004 65. výročie) vybudovali novú budovu školy „pri cintoríne“ (v tom čase aj Katolícky dom a prebudovaný Kostol Naštívenia P. Márie) na Moyzesovej ulici, s cieľom „mravnonáboženskej národnej a telesnej výchovy kresťanskej mládeže“. Počas druhej svetovej vojny „disciplinovanosťou sa predišlo najhoršiemu“. Vyučovanie bolo čiastočne prerušené len v dňoch Slovenského národného povstania (1944). Čoskoro bolo ale oznámené, že škola bude patriť pod štátnu správu. Posledný zápis v kronike r. k. ľudovej školy má dátum 8. júla 1948...
Biskupský úrad v Nitre na základe súhlasu Konferencie biskupov Slovenska zriadil dňa 23. 5. 1991 cirkevnú školu s úradným názvom ZŠ sv. Augustína v Považskej Bystrici ako školu so samostatnou právnou subjektivitou a učebným plánom pre triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov (anglický, nemecký). Škola nadväzuje na cyrilometodské tradície nášho cirkevného školstva a svoje pôsobenia dáva pod ochranu sv. Augustína. Dbá o to, aby si jej pracovníci svedomite plnili pracovné povinnosti a aby spolu so svojimi zverencami tvorili spoločenstvo usilujúce sa uskutočniť základný cieľ školy - vychovávať školskú mládež v duchu Kristovho evanjelia a na vysokej vedomostnej úrovni. Škoda len, že z kapacitných dôvodov nemožno uspokojiť všetkých záujemcov z mesta a okolia.
Pedagogický zbor sa pravidelne zúčastňuje duchovnej obnovy a duchovných cvičení. Všetci spoločne slávia významnejšie sviatky cirkevného roka, s osobitnou prípravou v adventnom a pôstnom období. V štatúte školy je aj zámer „podporovať rozvoj osobnosti každého žiaka, aby tvorivo a obetavo pracoval, aby rozdával okolo seba radosť a pokoj, nádej a lásku“. Výsledky práce školy a spokojnosť rodičov sú dôkazom, že Základná škola svätého Augustína ide po správnej ceste.
