Zhovárame sa s kanonikom Ladislavom Hermanom a riaditeľom školy Vladimírom Juríkom
Pán kanonik, zdá sa, že mnohí nevedia a nechápu (nechcú vedieť a pochopiť?), čo je to cirkevná škola a aké je jej poslanie. Aj po viac ako desaťročí jej existencie vidia v nej čosi, čo by mohlo byť pre ich dieťa nebezpečné (alebo čo patrí do „stredoveku“)...
Takáto mienka či názor je dielom ateistov a neprajníkov cirkvi, ktorí ju často znevažujú a napriek dôkazom nechcú uznať jej požehnané a blahodarné pôsobenie aj v našom meste. A to ako v oblasti vzdelávania, tak i v oblasti výchovy.
Cirkevná škola iste nie je „cirkevnou“ len preto, že patrí cirkvi...
Je ňou tým, že prispieva k plneniu poslania cirkvi: musí dýchať túžbou plniť poslanie cirkvi v súčasnom svete – aby ľudia poznali a uverili v Toho, ktorého poslal Boh, v Jeho jednorodeného Syna Ježiša Krista a v Jeho lásku. Má schopnosť a silu pretvárať srdce človeka. Robiť ho v pravde múdrym, dobrým, citlivým a ochotným žiť pre dobro druhých. Budovať nový a krajší život je veľmi náročné, a preto je dôležité, aby ľudia a zvlášť tí mladí zapojili do tejto práce či poslania celú svoju osobnosť – srdce, rozum, charakter. Preto tu deti vedú a vychovávajú k tomu, aby z nich vyrástli inteligentní, ambiciózni, hrdí a vzdelaní mladí ľudia, zároveň skromní a pokorní, vedomí si svojej ľudskej dôstojnosti a veľkosti, ako i svojej malosti pred Bohom a odkázanosti na Neho. I tu platí: čím väčšie bohatstvo vzdelania, tým väčšie a krajšie dielo dobra a lásky sa rozsieva po svete.
V cirkevnej škole sa dieťa musí naučiť, že bystrosť rozumu alebo akákoľvek iná schopnosť mu nebola daná na to, aby sa ňou v pýche vyvyšoval nad iných, ale že mu ich Boh dal na to, aby nimi slúžil iným viac a lepšie ako tí druhí. Učí sa tu otvorenosti voči ľuďom a nachádza odpovede na základné otázky svojho života, zároveň majúc slobodu rozhodovania.
Dnes sa častejšie hovorí o tom, aký je svet zlý, „skazený“: o nečestnosti, bezcharakternosti, prospechárstve, násilí, nemravnosti, nemorálnosti...
... aj o tom, ako tieto zlá potláčajú čestnosť, zodpovednosť, charakternosť, skromnosť, čistotu a lásku. A práve cirkevná škola je tou výchovno-vzdelávacou inštitúciou, ktorá spolu s vami, drahí rodičia, kňazi, Cirkev a všetci ľudia dobrej vôle, chce svetu i vám, mne a všetkým ľuďom blízkym či vzdialeným, dávať, vychovávať takýchto ľudí budúcnosti. Ľudí čestných, zodpovedných, duchovne krásnych. Tak nám Pán Boh pomáhaj!
***
Pán riaditeľ, v 65-ročnej budove bývalej rímskokatolíckej ľudovej školy a potom štátnej školy „idete“ už štrnásty rok...
Áno, isté zastavenia sa a obzretia sa späť sú z času na čas užitočné. Aj vďaka obetavosti jej pracovníkov sa naša katolícka škola kvalitatívne rozvíja a duchovne napreduje. Úspechy zaznamenávame vo viacerých oblastiach: vo výchove, vo vzdelávaní žiakov i v mimotriednej a mimoškolskej činnosti. Nie je to dôvod na sebavedomé bilancovanie. Skôr chvíľa na zamyslenia sa a uvedomenie si vďačnosti voči Pánu Bohu za požehnanie, ktoré nás sprevádza v každodennej práci od počiatku školy dodnes.
Škola, to nie sú len budovy, názov...
Samozrejme, to sú predovšetkým žiaci, pedagogickí a ďalší zamestnanci, rodičia aj starí rodičia žiakov, spoločné akcie, kultúrne podujatia, spomienky. Mnohí rodičia, bývalí žiaci, ba i náhodní návštevníci školy svorne oceňujú tu priateľskú atmosféru a vzťah učiteľov ku svojim zverencom.
Sme radi, že na stredných školách sa naši absolventi zatiaľ dobre umiestňujú a že nezaostávajú vo vedomostiach. Mnohí sú vzorom vo svojom správaní i pre ostatných spolužiakov a ako sa vyjadril istý stredoškolský profesor, vidieť, že sú z cirkevnej školy.
Hlavným cieľom školy je vychovávať a vzdelávať mladého človeka a poskytnúť mu dobrý morálny a vedomostný základ...
Veľmi sa snažíme poukazovať žiakom na príčiny zla, zlého konania a všemožne ho potláčať, pestovať v nich svedomitý prístup k životu a svetu, viesť ich k viere a láske k Bohu aj blížnemu, k úcte voči starším, k svojim rodičom, ale i voči sebe navzájom. Dať im slušné základy z cudzích jazykov, pravdaže aj z toho materinského, z matematiky a iných vyučovacích predmetov. Prostredníctvom športu sa snažíme upevňovať fyzickú a duševnú sviežosť žiakov, učiť ich komunikácii a vystupovaniu na verejnosti (žiaci pod vedením pedagógov nacvičujú mnohé kultúrne programy v rámci farnosti, pre detské domovy a domovy dôchodcov, prispievajú do školského časopisu, vedú krúžky vzájomnej pomoci v učení a pod.).
Pred 15 rokmi nastala veľká zmena v našej spoločnosti. K lepšiemu, i horšiemu (medziľudské vzťahy, médiá, ekonomika atď.).
To všetko vplýva na nás i na naše správanie. Preto sme presvedčení, že vynaložená námaha má zmysel a význam pre celú spoločnosť. I keď „prvými vychovávateľmi“ svojich detí sú, prirodzene, rodičia, škola im vo výchove značne pomáha. Stali sa prípady, že dieťa prinieslo vieru i do rodinného prostredia a pritiahlo k Bohu – Stvoriteľovi, Vykupiteľovi a Spasiteľovi aj svojich rodičov. Veríme, že s Božou pomocou sa nám bude dariť i naďalej.
