Sám svätec v knihe Vyznania s poníženou otvorenosťou prezrádza menšie slabosti i vážne poklesky svojej mladosti, ktoré sa mu napokon podarilo prekonať spoluprácou s Božou milosťou, pričom mu pomohli dobrí ľudia, zvlášť matka (sv. Monika). Jeho životopis je zároveň povzbudením pre všetkých, čo sa cítia byť slabí voči niektorým sklonom ľudskej prirodzenosti. Na ňom vidia, že aj tie najsilnejšie vášne možno s Božou pomocou ovládnuť.
Biskup a cirkevný učiteľ sv. Augustín (354- 430: 1650. výročie narodenia – pozn. sprac.) ako najvýznamnejší cirkevný spisovateľ, filozof a teológ (okolo tisíc tristo spisov, listov, rečí) vo svojich Vyznaniach (Confessiones) podáva obraz pôsobenia Prozreteľnosti v živote jednotlivca. Iné dielo – Mesto Božie vysvetľuje v rámci všeobecných dejín ľudstva činnosť Boha vo svete: aj štátnici tu nachádzali nejeden cenný podnet pre úpravu vzťahov medzi časným a duchovným, ako o tom svedčí prípad Gregora VIII. a Karola Veľkého. Spomedzi diplomatických prác vyniká De Trinitate (O Trojici), ktorá predstavuje zavŕšenie a zhrnutie štúdií Sv. otcov o tejto otázke. Zaoberal sa i problematikou milostí, ospravedlnenia i dedičného hriechu. Preto mu právom patrí titul „učiteľ milostí“.
Literát a publicista prof. Dr. Jozef M. Rydlo, člen Slovenského ústavu v Ríme v pozdravnom príspevku k 10. výročiu školy, pripomína, že úvaha o živote tohto svätca je aj pre človeka žijúceho na prelome tisícročí prameňom optimizmu: stačí si osvojiť Augustínov spôsob videnia udalostí. Moc i sláva egyptských faraónov, gréckych vojvodcov, rímskych cisárov, stredovekých kráľov a mocnárov zašla, na prepadlisku dejín sa ocitli aj diktátori 20. storočia, ktorí chceli ovládnúť svet. Na zrúcaninách starých svetov vznikali a vznikajú svety nové – prežívajú však len tie, ktorých stavebným kameňom je Posolstvo tvoriace Dejiny spásy.
Aj nitriansky sídelný kanonik, správca Diecéznej knižnice a profesor patrológie, rodák z Milochova, Mons. ThDr. Ladislav Belás o svätcovi konštatuje, že po sv. Jánovi, apoštolovi a evanjelistovi, nebolo väčšieho učiteľa lásky. Osobnosť Augustínovu osobitne príťažlivou robia jeho hrdinské životné zápasy a hlboký duchovný život. Pocítil v sebe dokonale ľudskú slabosť. Práve preto bol i vo svojej veľkosti ponížený, neodsúdil ľahkovážne nikoho, mal porozumenie i pre najväčších nepriateľov, vidiac, ako ťažko je dopracovať sa k pravde. Svoju životnú skúsenosť vložil do poznania: „Nespokojné je srdce naše, kým nespočinie v Tebe, Bože!“
