Utorok, 18. máj, 2021 | Meniny má ViolaKrížovkyKrížovky

Po práci si môže zaskočiť na višňové či karamelové pivo

Bruselský spravodajca pričuchol žurnalistike v považskobystrickom rozhlasovom vysielaní Obzoru Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on – chudobný chlape

Bruselský spravodajca pričuchol žurnalistike v považskobystrickom rozhlasovom vysielaní Obzoru
Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on – chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky – musí niečo dokázať. A dokázal.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry, či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch a zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku...
Aké sú vaše prvé spomienky na vaše rodisko? Na čo najradšej spomínate?
Moje spomienky na Považskú Bystricu sa datujú až od veku, keď som mal sedem rokov. Narodil som sa síce v Bystrici, ale keď som mal necelé dva roky, odišli sme celá rodina do Varšavy, kde otec začal pracovať. Chodievali sme síce do Bystrice, ale „domovom“ a miestom, kde som vyrastal, bola vtedy pre mňa Varšava. Tam som tiež začal chodiť do školy – bola to Základná škola pri česko-slovenskom veľvyslanectve s vyučovacím jazykom českým. Až v roku 1982 sme sa vrátili do Bystrice, začal som chodiť do IV. základnej školy, takže prvé spomienky boli asi školské. Pamätám sa, ako som prvý deň povedal pani učiteľke po česky „dobrý den“. Zhrozená bola nielen češtinou, ale najmä samotným pozdravom, vtedy sa totiž muselo zdraviť „česť práci“. Vo Varšave sme „súdružku“ učiteľku zdravili normálne dobrý deň.
Stretávate sa ešte so spolužiakmi zo základnej alebo strednej školy?
Viacerí spolužiaci a spolužiačky z Gymnázia v Považskej Bystrici patria dodnes medzi mojich najepších kamarátov, často sa stretávame, niektorí žijú v Bratislave a Prahe, pravidelne ma navštevujú aj v Bruseli. Veľmi dobrý kamarát, s ktorým sa stretávam, mi ostal aj zo základnej školy.
Vraciate sa do Považskej Bystrice? Ako často?
Do Bystrice chodievam rád a pravidelne – vždy v auguste na letné prádzniny a potom na Vianoce za rodinou. Častejšie do Bystrice – ale vôbec ani na Slovensko – nechodievam, pretože mi to nedovoľuje moja práca. V Bruseli sa totiž neustále niečo deje a snažím sa nič dôležité nezmeškať.
Ako ste sa dostali k žurnalistike? Mali ste s ňou už skúsenosti?
Asi ako mnohým mladým ľuďom, ani mne nebolo ešte na strednej škole celkom jasné, čo by som chcel robiť. Zaujímala ma medicína – maturoval som napríklad z chémie, lákala ma žurnalistika, ale nakoniec som vyštudoval Ekonomickú univerzitu, špecializáciu zahraničný obchod. Už počas vysokej školy som začal „brigádovať“ v TASR, z brigády sa stal trvalý pracovný pomer a nakoniec prišla ponuka vycestovať do Bruselu, ktorú som považoval za veľkú výzvu a bez váhania prijal. Ale môj prvý kontakt so žurnalistikou – to bolo rozhlasové vysielanie, ktoré pripravovala vaša redakcia, ešte počas gymnázia.
Rodičia pracujú v zdravotníctve, očakávala by sa skôr orientácia na medicínu. Prečo ste sa rozhodli pre štúdium ekonómie?
V zdravotníctve pracovala moja mama a tá si veľmi priala, aby som išiel študovať medicínu. Aj som sa o to pokúšal, ale asi nie príliš dôsledne, a tak som nakoniec skončil na škole, ktorá mala byť len „poistkou“ – Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Kedy ste sa rozhodli „skúsiť šťastie“ v Bruseli?
Ponuka vycestovať do Bruselu prišla koncom roku 1998, keď som po dvoch rokoch v TASR začal uvažovať o odchode a plánoval som, že sa budem venovať tomu, čo som vyštudoval. V lete 1999 bolo treba vystriedať vtedajšieho spravodajcu v Bruseli, vedenie agentúry sa rozhodlo dať šancu mladým a oslovilo mňa. Ponuku som prijal a od augusta 1999 som prevzal bruselskú pobočku TASR.
Vyrastali ste v Považskej Bystrici, študovali päť rokov v Bratislave a momentálne už šiesty rok pôsobíte v Bruseli. V ktorých oblastiach života vidíte najväčšie rozdiely medzi týmito mestami?
Keď som chodil na gymnázium v Považskej Bystrici, nemohol som sa dočkať, kedy sa dostanem do „veľkomesta“ – Bratislavy. Potom sa mi začala zdať aj Bratislava malá a dnes mi nepripadá veľký ani miliónový Brusel. V každom meste, kde žijete, je najdôležitejšie, koho máte okolo seba, s akými ľuďmi sa stretávate, s kým prežívate každodenné radosti a starosti. Celkový život mesta ako takého nie je až taký dôležitý. Ale určite je v Bruseli viac možností pre rôzne aktivity, či už kultúru, šport, alebo zábavu, blízko je Paríž, Londýn či Amsterdam. Ale veľmi mi tam chýba slovenská alebo česká kultúra, filmy, divadlá. No a Brusel a celkovo Belgicko má ešte jednu osobitnú vlastnosť – neuveriteľne často tam prší.
Ako vyzerá deň spravodajcu tlačovej agentúry v Bruseli?
Deň agentúrneho spravodajcu začína prehľadom tlače, hoci dnes už nie je potrebné bežať ráno do schránky a listovať v papierových novinách, dá sa to urobiť z internetu. Každý deň sa na poludnie koná pravidelný brífing Európskej komisie, kde sa stretáva väčšina novinárov, sú tam k dispozícii potrebné informácie, rôzne materiály, prehľady či štúdie. No a popri tom prakticky každý deň zasadajú niektorí ministri členských štátov únie, vrátane slovenských, zasadá Európsky parlament, rokuje sa v NATO. Agentúrny novinár si na rozdiel napríklad od televízie nemôže vybrať len jednu najdôležitejšiu udalosť, ktorá bude večer v hlavných správach, musí spra
vodajsky pokrývať všetko. Celý deň sa preto skladá z množstva stretnutí s politikmi či hovorcami a z tlačových brífingov, po ktorých treba čo najrýchlejšie všetko podstatné napísať a poslať do Bratislavy. Typické je dlhé čakanie novinárov na tlačové konferencie, ktoré prakticky nikdy nezačínajú načas. Nie je výnimkou, že novinár v Bruseli sa vracia domov o ôsmej-deviatej večer. Pevný pracovný čas neexistuje.
Ste mladý človek, ako sa v Bruseli zabáva? Tiež sa v piatok a sobotu večer „vyráža“ do podnikov a na diskotéky?
Mladí ľudia sú rovnakí všade na svete a aj v Bruseli sa cez víkendy radi zabávajú. Mesto ponúka množstvo zábavných podnikov a diskoték, mnohé sú tematicky zamerané napríklad na latino-hudbu, techno či rock. Často sú v Bruseli tiež veľké hudobné koncerty a festivaly, veľmi obľúbené a navštevované sú tiež kiná. Tí, ktorí už z diskoték či koncertov vyrástli, radi zájdu na večeru do dobrej reštaurácie či len tak na pivo do príjemnej krčmičky. Belgicko je totiž doslova kráľovstvom piva – vyrába sa tam okolo 450 rôznych druhov a nájdete tam okrem bežného piva napríklad aj višňové, broskyňové, levanduľové, medové či karamelové. Mnohé pivá sa nevaria vo veľkých pivovaroch, ale vyrábajú ich mnísi v kláštoroch.
Brusel sa spája najmä s Európskou úniou. Cítite sa euroobčanom?
Brusel je mesto, kde žije a pracuje mnoho rôznych národov z rôznych častí sveta a určite z celej Európy. Keďže aj pri svojej práci sa stretávam neustále s kolegami z iných krajín, ani si neuvedomujem, či sa práve rozprávam s Maďarom, Britom alebo Fínom. Dá sa teda povedať, že všetci sme takpovediac euroobčania, hoci samozrejme každému je najbližšia krajina, z ktorej pochádza a ktorú má najradšej.
Zaznieva v Bruseli aj slovenčina? Poznáte a stretávate sa s ďalšími Slovákmi, ktorí pôsobia v Bruseli?
Keď som do Bruselu prišiel, bolo ešte Slovákov pomerne málo. Po vstupe do únie však v európskych inštitúciách začali pracovať mnohí ľudia zo Slovenska a dnes už nie je výnimkou počuť na ulici či pri vedľajšom stole v reštaurácii slovenčinu. Vytvorila sa tu dokonca taká veľká slovensko-česká partia, ktorá sa pravidelne každú stredu stretáva v jednom podniku. Ja mám tiež väčšinu dobrých kamarátov zo Slovenska alebo Česka – predsa len máme spoločnú minulosť, spoločné zážitky a skúsenosti a dokážeme sa spolu zabaviť lepšie, ako so zahraničnými kolegami. Nie je to nič výnimočné, aj Nemci alebo Španieli držia spolu.
Snažíte sa prezentovať Slovensko aj vy osobne? Akým spôsobom?
Moja práca spočíva v písaní spravodajstva z Bruselu pre slovenské médiá a teda slovenskú verejnosť, takže možností prezentovať Slovensko napríklad pre Belgičanov je menej. Ale samozrejme, že na rôznych stretnutiach, seminároch či recepciách sa mnohí kolegovia a diplomati o Slovensko zaujímajú a vždy im rád prezradím, čo je nového. Musím povedať, že za uplynulé roky sa obraz Slovenska v Bruseli veľmi zlepšil a dokonca sa stále menej stáva, že si ho niekto pomýli so Slovinskom. Kedysi to totiž bolo úplne bežné.
Čo sa podľa vás zmenilo pre Slovákov vstupom do EÚ?
V každodennom živote ľudí sa toho vstupom príliš veľa nezmenilo, odhialdnuc od možnosti cestovať po únii na občianske preukazy. Ľudia určite povedia, že jediným výsledkom vstupu sú vyššie ceny. Ale verím, že z dlhodobejšieho hľadiska aj ľudia v Považskej Bystrici pocítia pozitívne dôsledky nášho členstva v EÚ, že sa ich život postupne zlepší, že prídu nové firmy a nové pracovné miesta. Pomôcť by mala aj diaľnica, ktorá sa bude stavať, a tú napríklad z veľkej časti zaplatí Európska únia.
Chystáte sa v Bruseli pôsobiť dlhší čas alebo už máte vyhliadnuté ďalšie pôsobisko? Aké máte plány do budúcnosti?
Na život v Bruseli som si už zvykol a cítim sa tu dobre, mám tu mnoho kamarátov a mesto sa vlastne stalo mojím druhým domovom. Ale nie som si istý, či by som tu chcel prežiť celý život. Stále sa mi ako pravdepodobnejšia možnosť javí návrat na Slovensko. A čo sa týka pracovnej budúcnosti, tú zatiaľ neriešim, naozaj neviem, či ostanem pri žurnalistike, alebo sa vrátim k tomu, čo som vyštudoval.

Inzercia - Tlačové správy

  1. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  2. Chcete mať pasívny príjem vďaka investovaniu? Ako začať?
  3. Ako správne nalepiť obklady v kúpeľni?
  4. Tepelnou izoláciou POLYFORM pohodlne ušetríte náklady
  5. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  6. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  9. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  10. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  1. SYNLAB je v Európe jednotkou v laboratórnej diagnostike
  2. Mooncity: prvá expozícia elektromobility na Slovensku
  3. Čo som sa naučila o mužskom holení a o mužoch
  4. Na elektromobile môžete prerobiť, ale aj ušetriť
  5. Prekvapia hokejový svet? Slovensko ide na šampionát s mladíkmi
  6. Začala sezóna bicyklov aj ich zlodejov: Dajte si na svoj pozor!
  7. Ceny nehnuteľností stále rastú. Je čas investovať
  8. 5 spôsobov, ako Wi-Fi 6 pomáha biznisu
  9. Bakalárske študijné programy na FVT
  10. Ako správne nalepiť obklady v kúpeľni?
  1. Tajná komunita, v ktorej nakupujete so zľavami až do 80% 14 864
  2. Vyhrajú elektromobily, autá na vodík alebo hybridy? 9 899
  3. Slnkom zaliate pláže Južného Cypru sú len jedným z lákadiel 8 673
  4. Hokejové hviezdy v biznise nezažiarili. Až na jednu výnimku 8 324
  5. Praktické rady, ako zmierniť prejavy alergií. Kľúčom je interiér 8 041
  6. Klus, Pirošíková, Bošňák dnes o 17.00 o slobode cestovania 7 465
  7. Nákupy, ktoré rozbúchajú srdce v nákupnom centre Novum Prešov 6 969
  8. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe 5 800
  9. Riešenie emisií v cestnej doprave, ktoré môže fungovať okamžite 5 640
  10. Kúrenie počas jari: Ako si udržať teplo a ušetriť viac peňazí 4 541
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

V športových správach sa dozviete aj to, že Karolína Schmiedlová na turnaji WTA zvíťazila nad bývalou svetovou jednotkou.

5 h

Aký mohol mať podnikateľ motív? Manželka podozrivého zapojila do prípadu súkromného detektíva.

17. máj
Ilustračné foto.

Aktuálne platí pre okresy Považská Bystrica, Martin, Žilina, Zlaté Moravce, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Prievidza.

17 h
Diagnostika testov na ochorenie Covid-19.

Počet osôb s pozitívnym PCR testom klesol minulý týždeň v kraji o 15 percent

24 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Za posledných 24 hodín stúpla hladina o 42 centimetrov.

23 h

Jedno nešťastie sa stalo v prírode, druhé v bytovke.

17. máj

Hladina vodných tokov nebezpečne stúpa.

18 h

Na najvyššom podlaží sú kancelárske priestory. Reštaurácia na prízemí bude mať vonkajšie sedenie.

17. máj

Už ste čítali?