Priam neuveriteľné

Raz som išla od lekára a na autobusovej zastávke prišiel ku mne asi 16 – 17-ročný mládenec a povedal mi: „Teta, ak dovolíte, chcem sa vás niečo opýtať.“ V prvom momente som si myslela, že je to nejaký narkoman. Odbila som chlapca slovami: „Ja nemienim s tebou debatovať.“ Ale stále som ho sledovala. Podobne ako u mňa pochodil aj u pána, ktorého oslovil. Po čase sa pristavil u mladej dámy, ktorá mu dala nejaké drobné. Keď som to videla, strašne sa mi rozbúchalo moje choré srdce, podišla som k nemu a spýtala sa ho: „Chlapček, si hladný?“ On bojazlivo povedal, že áno, veľmi. Chytila som ho za ruku, doviedla som k bufetu a hovorím mu, nech si vezme čo chce, ja to zaplatím. Chlapec si zobral hamburger. Hoci bol dosť veľký, on ho nezjedol, ale asi na trikrát priam zhltol. Ľudia, čo to sledovali, boli maximálne prekvapení a mne vypadli slzy.
Páni ministri, vláda a poslanci, ukazujete v televízii smotánku, ukazujete plné stoly, keď niečo prerokúvate, ale ako ste zbedačili národ, to neukážete, ani vás to nezaujíma. Na Slovensku je pár desiatok tisíc zbohatlíkov a státisíce chudákov na pokraji chudoby. Pán exprezident Kováč vyplakáva, že má malý dôchodok. Ja s manželom máme mesačný príjem dokopy okolo osemtisíc korún a musíme sa uskromniť. Páni poslanci, nehádajte sa o korytá medzi sebou, ale sa starajte o ľudí, ktorí vám dali hlasy.