al.
Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry, či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch a zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku...
Narodili ste sa v Považskej Bystrici, študovali v Dubnici, prešli ste ďalšie kúty Slovenska. Aké sú vaše spomienky na Považie? Vraciate sa sem ešte aj dnes?
Na Považie sa, žiaľ, nevraciam; nie je kde, ani ku komu. V Považskej Bystrici som sa narodil iba náhodou, v Púchove, kde moji rodičia bývali, v tom čase nebola alebo nefungovala pôrodnica. S obľubou hovorievam, že som sa narodil na ceste, keď matka cestovala do Žiliny na nákupy a sotva stihla v Považskej Bystrici vystúpiť z vlaku... Svoje spomienky na detstvo v Púchove som uložil do knižky Piráti z Marka Twaina.
Ktorá knižka v detstve vás zaujala natoľko, že ste sa rozhodli byť spisovateľom?
Ani jedna, v detstve som chcel byť traktoristom ako Nandor Kukla z Horných Krškán, lebo Nandor mal najkrajšiu frajerku z celej dediny. Naivne som si myslel, že Eržika ho chce preto, lebo na traktore rozoráva družstevné strniská. Navyše Nandorov pásový traktor sa podobal na tank; síce nestrieľal, ale bol celý zo železa, či skôr ocele a krásne v ňom rozvoniavali olej i nafta. Potom som chcel byť všeličím, napríklad horolezcom, hltačom mečov, Emilom Zátopkom a legionárom ako Hopkins z napínavej a dobrodružnej knižky „Traja z cudzineckej légie“ od P. Howarda. Našiel som ju na povale domu starého otca, ktorého sme volali dedinko a ešte k tomu aj ľúbostný románik „Elenôčka, Elena“ od Ela Šándora. Boli z edície rodokapsov, a veru stáli za to.
Spisovateľ je vďačné povolanie aj na filmové spracovanie. Cítite, že by váš život bol ako filmový príbeh?
Mýlite sa, povolanie spisovateľa je nudné. Ľudia by v kine rýchlo zadriemali i tvrdo zaspali. Čo vzrušujúce je na tom, že človek sedí hodiny, týždne a mesiace na zadku, trieska do klávesnice počítača a predstavuje si všetko to, čo píše?! Veru nič. Vzrušujúcejší je sám život.
Kde beriete inšpiráciu? Máte svoje múzy?
Mám, ale kedysi dávno som im sľúbil, že o nich nebudem nikdy hovoriť, teda že ich nevyzradím. Gentleman vraj nikdy nehovorí o svojich frajerkách, ak áno, tak iba v inotajoch.
„Balili“ ste dievčatá na zamilované básničky?
Balil, navyše som ich na strednej škole sám písal a dodnes sa za to hanbím, lebo to boli básničky veľmi zamilované a veľmi zlé. Keby som citoval, tak by ste sa nezdržali smiechu a slzy by vám zabránili dočítať tento rozhovor.
Nakoľko vkladáte svoje životné skúsenosti a zážitky do svojej tvorby?
Nakoľko to pri konkrétnej knižke potrebujem. Píšem, ako každý spisovateľ, iba o svojej životnej skúsenosti, no skúsenosť, pravdaže, nie je iba to, čo som reálne prežil. Vrství sa k nej odpočuté, videné, prečítané, odsnívané...
Kto je vaším prvým kritikom? Kto číta vaše rukopisy ako prvý?
Moja manželka Jana. Zakaždým mi opraví pravopisné chyby a vynadá mi, lebo žiarli na moje pôvabné, usmiate a nestarnúce hrdinky...
Za svoju tvorbu ste dostali mnoho ocenení. Každé z nich je iné, ktoré na vás najviac zapôsobilo?
Najviac na mňa vždy zapôsobia pozitívne zážitky čitateľov, ktoré si vypočujem na besedách a hovorím si, že to spisovanie má predsa len aký-taký význam.
Mnohí ľudia vám určite závidia, že vašej záľube – literatúre sa venujete aj pri svojej každodennej práci. Stačí vám to, alebo sa aj po návrate z práce posadíte k dobrej knihe alebo k počítaču, aby ste mohli tvoriť?
Po návrate z práce si čítam dobré knižky. Píšem iba skoro ráno a kúsok dopoludnia. Potom si v Slovenskom rozhlase zarábam na chlieb každodenný. Píšem aj počas sobôt, nedieľ, sviatkov, dovolenky. Zakaždým, keď rukopis dorobím, som uťahaný ako baník, čo sa sám vykopal zo závalu: bolí ma zadok, kríže, oči a hovorím si, že nikdy viac...
Ktorá kniha a ktorá rozhlasová hra sú vaše obľúbené?
Rozhlasové hry veľmi nepočúvam, no v detstve som nevynechal ani jednu nedeľnú rozprávku; miloval som tie o drakoch, keď švárny junák najprv zlikvidoval šarkana s tromi, potom so šiestimi, napokon s dvanástimi hlavami a krásna princezná sa mu hodila do náručia a žili spolu, kým nepomreli... Až literatúra mi otvorila oči a prezradila, čo znamenajú tie tri bodky. Neborák švárny junák!
Počítače sú dnes v prevahe a je vidieť, že rodičia už netrvajú toľko na tom, aby deti čítali knižky. Našli ste recept na to, ako deťom knižky zatraktívniť?
No neviem, kto chce čítať, tak číta, kto nechce, tak ho k tomu nedotiahne ani pár volov (otec + matka). Prípadne trojzáprah, v ktorom k dvom predchádzajúcim pribudne tretí: učiteľ. Pravdepodobne je potrebné získať čitateľské návyky už v detstve; ak sa kniha stane dieťaťu potrebou, potom ju už z rúk nepustí ani v dospelom veku. A keďže deti sú ako opice a napodobňujú svojich rodičov...
Dnešná ponuka literatúry je obrovská, „bežný“ pracujúci človek nemá šancu prehrýzť sa ani tými najväčšími klenotmi. Čo hovoríte na snahu denníka Sme presvedčiť ľudí, že knihy sú opäť v móde?
Pre mňa knihy boli, sú a budú v móde. Takýmto kampaniam veľmi neverím. Vydajú päťdesiat akiste dobrých kníh a čo potom? Nebodaj Slováci začnú kupovať knihy? Tomu neverím...
Čo by ste odporučili mladým začínajúcim autorom?
Aby písali a aj v písaní zostali sami sebou.
Ako vyrovnávate psychickú záťaž pri práci? Športujete? Ako rád oddychujete?
Nie, nešportujem a ani športovať nebudem, lebo šport ľudí nivočí, ba i zabíja. Len sa pozrite okolo seba, takmer každý vrcholový športovec končí ako invalid. Relaxujem na chalupe v Ľubietovej, kde sa rád len tak táram po horách. Dakade aj s košíkom za hubami.
Ste narodený v znamení leva, ale spisovateľovi by skôr pristalo znamenie rýb. Veríte na znamenia?
Lev je pre spisovateľa to úplne najlepšie znamenie. Rovnako ako ďalších jedenásť.
Autor: zum
