Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
V PRÍRODE NACHÁDZA INŠPIRÁCIE

Príroda požehnala poézii Viere Procházkovej

Po šestnástich rokoch vydala poetka Viera Procházková zbierku básní Fragmenty lásky od svojho debutu Presvetlenie. Knižku slávnostne uviedla do života v polovici decembra minulého roka.

S autorkou, ktorá sa celý život venovala deťom v považskobystrickej základnej a materskej škole, dnes na dôchodku, sme sa stretli na rozhovor.
Kde a ako ste začínali s vlastnou tvorbou básní?
Prvé začiatky sú v dobe môjho dospievania. V štrnástich som napísala prvú báseň. Námet aj múza ma kopla na lúke, sadla si na kopček a napísala som krásnu báseň o kvetoch vôkol. Všetky moje básne, tie prvé, ktoré som napísala, mi nezostali, je mi to veľmi ľúto. Boli z krásnej papradnianskej prírody. Myslím, že ma doteraz neopustili múzy, občas ma „kopú“, aj v noci, hľadám papiere po byte a musím to dať na papier! Zachytím námet do skice, ako keď ju robí výtvarník. Prídu chvíle, odložené básne zo zásuviek mám potrebu vytiahnuť. Sadnem za stôl a pracujem na tom. Je to taká istá namáhavá práca ako akákoľvek iná. S jednou básňou pracujem päť, šesť, desaťkrát, kým som skutočne spokojná.
Poetika je vo vašich básniach príznačná...
Myslím, že najväčším prameňom bolo to, že som veľa čítala v mladosti. Vďaka mojej mame, ktorá to doslova potrebovala na pohladenie vlastnej duše a ja som čítala ukradomky. To bola jedna časť mojej inšpirácie. A druhá, že som vyrastala v takom krásnom prírodnom papradnianskom prostredí. V prírode ma inšpirovalo doslova všetko. Nezničená, čistá príroda... Zaťažená prácou, domácnosťou, pracovnými povinnosťami, písala som už menej, tieto impulzy mi chýbali. Snažím sa čerpať v bystrickom prostredí. Je tu tiež veľa pekných miest, ktoré ma evokujú k písaniu. Metaforické obrazy hľadám v prírode. Tam sa mi darí najviac ich nájsť.
Poézia ktorých autoriek je vám najbližšia?
Za poéziou siaham podľa nálady. Najčastejšie sa vraciam k Elizabety Browningovej. Jej Portugalské sonety sú moja najväčšia láska, často siaham po veršoch Ali Achmatovovej. Z našich mám rada Milku Haugovú, Hanku Koškovú, Zlatu Motlákovú, Mášu Haľamovu a Zlaticu Solivajsovú. Stretla som sa s niektorými z nich osobne, veľmi sme si rozumeli.
Kde ste hľadali príležitosť stretávať sa s autormi?
Chodievala som recitovať na Hviezdoslavov Kubín. To boli prvé stretnutia s poéziou a poetmi, boli v porote, aj v Bratislave, Banskej Bystrici a Turčianskych Tepliciach, kde som študovala, bola možnosť stretnúť sa s nimi. Posielala som svoje verše do Nového slova, rubriky, ktorú viedli Viliam Marčok, Vojtech Michálik a nakoniec Vojtech Kondrót, ktorý bol aj naším lektorom pre klub. Vlani v januári zomrel. Pavol Stanislav Pius zo Spolku slovenských spisovateľov prebral túto funkciu. Klub potrebuje mať lektora, autori sa rozpísali, publikujú. Potrebovali by sme ďalších fundovaných lektorov, ktorí by k nám prichádzali, no nemáme na to financie. To je moja túžba, aby klub lepšie fungoval. Aby nás lektori poznali, potrebovali by sme hlbšie vzdelávanie sa v oblasti poetiky. Nestačí len prečítať Poetiku od Jozefa Hrabáka, Úvod do literatúry, Poetický slovník Teodora Žilku. Aj to dá dosť, omnoho lepšie by bolo, keby niekto priamo hlbšie pracoval s našimi prácami a pomáhal nám.
Máte však aj prozaické, všedné dni...
Dopoludnia som bola vonku s vnučkou, tešili sme sa po dlhej dobe z prvého snehu. Keď som prišla domov, čakala ma hromada snehu pred domom, aby som ho odpratala.
Čo nerobíte rada?
Neleňoším. Nemám na to čas. Mala by som viac oddychovať, už mám na to predsa svoj vek.
Teda, ako relaxujete?
Spánok potrebujem veľmi, a to je vlastne môj relax. Keď som unavená, zacvičím si, teraz navštevujem masážne centrum kvôli bolesti chrbtice a na povzbudenie.
Boli ste celý život učiteľkou. Do dôchodku ste odišli z funkcie riaditeľky MŠ. Nechýba vám vrava detí?
Deti sú moja veľká láska. Deti hľadám všade: v knihách, okolo seba, teším sa z každého impulzu, kde sa dozviem o ich ďalšom živote. Robila som s deťmi, tak je mi to prirodzené. Veľmi sa teším aj z vnúčeniec Veroniky, Romanka a Katky, zlaté deti, pre mňa impulz do života.
Dcéra vyštudovala slovenčinu. Prechádzajú vaše verše jej zrakom?
Určite. Dcéry čítajú moje básne, Monika posudzuje obsah a Valika jazykovo upravuje. Každá niečo. Monika sa tiež pokúša písať, a to veľmi pekné verše s filozofickým podtextom, v tom smere bude isto moja nasledovníčka.
No, manžela tiež nenecháme bokom...
Sme celá rodina poetická. Keď sme spolu ešte len chodili, písal mi krásne básne. Mám ich doteraz odložené. Teším sa z nich, keď sa k nim vraciam. Muž je poeticky ladený a práve preto, ma vie aj pochopiť.
V minulosti chodili regionálni autori do púchovského klubu. Pätnásť rokov ste však predsedníčkou považskobystrického...
Božka Dobrovičová, Ladislav Kossuth a ja sme chodili do púchovského klubu autorov, s nami aj Ľubica Bašová, pracovníčka osvetového strediska, kde sme boli evidovaní. Viedla ho Elena Zlatošová-Bakošová. Odišla do Národného osvetového centra, zanikla ZUČ pri DK v meste a aj klub. Niektorí púchovskí autori chodia teraz do nášho klubu. V roku 1990 pri miestnom odbore Matice slovenskej sme s Ľudmilou Ješkovou založili Klub autorov. Tu sme päť rokov rozvíjali svoju činnosť, robili sme autorské večery, stretávali sa na pôde Matice slovenskej. Klub autorov Považia vznikol roku 1995, kedy bola podpísaná dohoda s Ľudovítom Fuchsom a Petrom Andruškom z Bratislavy zo Spolku slovenských spisovateľov s vtedajšou knižnicou. Stali sme sa vtedy prvý klub na Slovensku z 27, v Združení autorov umeleckej literatúry. Na pôde Považskej knižnice sme doteraz.
Klub sa pustil do vydávania almanachov. Prečo?
Vydali sme dva almanachy, v ktorých mali zverejnené prozaické a poetické práce dvadsiati regionálni autori pod názvom Almanach PB I., II. s podtitulom Dotyky s múzou. Prvý vyšiel v roku 1997, druhý v roku 2003. To je aj obraz o činnosti klubu. Regionálni autori majú veľmi malú publikačnú možnosť. V almanachoch sa mohli prejaviť a urobiť do budúcnosti určitý odkaz pre mladých, ktorí prídu po nás.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 322
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 465
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 229
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 725
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 446
  6. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 16 401
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 13 582
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 495
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 263
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 059
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Podcast je náhrada miestneho rozhlasu

Správy z miestneho rozhlasu patria roky ku koloritu slovenských miesta obcí.

Jednou z hlavných výhod podcastov je, že ich môžete počúvať, keď vám to vyhovuje,“ povedal Jaroslav Kizek z agentúry M KREO.

Obce v okrese Považská Bystrica si pomohli sami

Prípravy na testovanie finišujú. Armáda má v rukách koordináciu, no mnoho vecí si obce museli zaobstarať sami.

Andrej Torda, prednosta Okresného úradu v Považskej Bystrici
Duša Behu okolo Dulova Anton Dobrodenka behá celý život

Bežecký figliar z Dulova. Tváril sa, že nevládze, potom pridal

V malej obci Dulov býva väčšinu roka pokoj a ticho. Tretiu októbrovú nedeľu to tu ale žije, ide sa tradičný Beh okolo Dulova. Ten tohtoročný, slávnostný, sa však neuskutočnil. Dušou tohto podujatia je človek, ktorý vždy behával, beháva a behať bude, dokedy to pôjde, Anton Dobrodenka.

Dulovčania postavili pamätník Behu okolo Dulova. Druhý sprava Anton Dobrodenka.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na nitrianskom letisku núdzovo pristál vrtuľník americkej armády

Dôvodom neplánovaného pristátia bolo zlé počasie.

Pozitívne testovaný starosta: Najhoršia bola bolesť chrbta

Určite nepodceňujte situáciu. Toto nie je chrípka, odkazuje starosta kysuckej obce.

Celoplošné testovanie: Fakty, pokyny, odporúčania, najčastejšie otázky

V sobotu a nedeľu sa na celom Slovensku uskutoční prvé kolo celoplošného testovania, ktoré má za cieľ pomôcť zachytiť skryté ohniská nákazy a spomaliť šírenie koronavírusu. Odberné miesta budú otvorené 31. októbra a 1. novembra 2020 od 7. - 22. h.

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Už ste čítali?