Maškary pochodili sádočnianske domy a dvory

Sádočné – Po Dolnej Lhote, Hodoni, ako sa tu domanižským častiam hovorí, okolo obeda dorazil fašiangový sprievod do svojej obce. „Je tradícou, že „odskočíme“ aj do častí susednej dediny,“ hovorí Pavol Čelko, ktorý dával dohromady fašiangovú partiu. Hudba zahrá pred každým domom a masky v tanci vyzvŕtajú gazdinú. Medzi prvými, na začiatku dediny, očakávala Jolanka Sádecká početný fašiangový sprievod. Na dvore stôl plný fašiangových a všakových dobrôt. Gazdiná nechce zabudnúť na nikoho a rozbehne sa pohostiť i ostatných, stojacich za bránkou. „S Jolankou sme dakedy spolu pracovali v Trenčíne. Fašiangový sprievod u nás v meste vôbec nevidieť. Som chorá na nohy, ale vytancovaná. Je to fantastické,“ hovorí pani z Trenčína, ktorá aj s kamarátkami na vlastné oči uvidela tento ľudový zvyk.
„V Sádočnom sa tradujú základné masky, ako je poľovník, medveď, drotár, vodník, šašo, cigánka... a sprevádza ich mládenec. Ďalšie sa každý rok obmieňajú, aby neboli stereotypné. Na pohostenie nechýba šiška, ale keď je už modernejšia doba, aj chlebíček, čajík, keď je zima. Masky vytancujú každú gazdinú,“ hovorí Mancika Sádecká. A ako ona vyprevadila sprievod? „Samozrejme, že muselo byť i hriatô, na šabľu slaninka...“
Kým maškary navštívia každú chalupu, a je ich dobrá stovka, Sádočania, dospelí, návštevníci i deti, ich vyčkávajú na ceste. Amália Čelková má už napečené božie milosti, ako sa hovorí fánkam... „Do každej chalupy dostali pozvánku na fašiangovú veselicu. Na nej urobíme koniec fašiangu, pochováme basu, ako sa patrí, ale zabávame sa do rána. Však pôst začína od polnoci na stredu,“ hovorí Pavol Sádecky. Takto „okabátia“ tradíciu už v sobotu, aby všetci, vrátane návštevníkov, mali radosť a pôžitok zo zachovávaných zvykov.