Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Chcem, aby aj budúce generácie vedeli, ako žili naši predkovia

Nad hospodárskym dvorom strávil viac než dvetisíc hodín Na stretnutí rodákov v Dolnej Marikovej alebo folklórnych slávnostiach na „hornej fare“ sa prezentovalo už viacero známych ľudových umelcov a remeselníkov.

Nad hospodárskym dvorom strávil viac než dvetisíc hodín
Na stretnutí rodákov v Dolnej Marikovej alebo folklórnych slávnostiach na „hornej fare“ sa prezentovalo už viacero známych ľudových umelcov a remeselníkov. Medzi nimi nechýbal ani rezbár Jozef Škrabko z Pagaňova, ktorý predstavil miniatúrny gazdovský dvor s takmer všetkými nástrojmi a náradiami. V lete sa majster Jozef zastrájal, že zbierku skompletizuje, pretože mu ešte niekoľko kúskov chýbalo. „Už som takmer hotový, pretože už mi chýba iba pravý stolársky ponk, rajtár a pluh. Nad ním som veľmi premýšľal aj podľa dostupnej literatúry. No to až po zime,“ sľubuje Jozef.
Prvé boli fajky
Jeho nezvyčajná zbierka výrobkov z dreva nebola prvá. „Začal som zbierať fajky, ktoré boli kedysi, kým ešte neboli u nás cigarety, v móde. Fajky neboli hocaké, ale z orechového dreva, kvalitné boli aj z vínneho koreňa, ktoré mám z Moravy,“ zasvätene nás informuje.
Jozef Škrabko pochádza z troch detí a narodil v roku 1947 v malej osade Puchrovce, ktorá mala vtedy asi tridsať obývaných chalúp, ale dnes sú už prázdne. „Keď som bol mladý, bolo nás v osade viac než dvadsať mládencov. Vyučil som sa za murára. Vtedy sa mi o zbierkach zaujímavostí ani nesnívalo, venoval som sa remeslu. Podnet mi dal brat Emil, ktorý po svadbe odišiel z dediny. Keď som ho prišiel navštíviť, pochválil sa dreveným vozíkom, ktorý sám vyrobil. Keď som sa naň pozeral, zrazu zo mňa vyšla výzva. „Počkaj, keď budem na dôchodku, vyrobím ešte onakvejší, to budeš pozerať!“ Myšlienka bola na svete, ale skutky ešte ďaleko.“
Zvonce
„Potom mi učarovali zvonce, za ktorými som bol ochotný prejsť mnoho kilometrov. Mám ich viac než stovku – kravské, ovčie, konské. Každý zvonec má svoju históriu, a keď sa niektorého dotknem, pripomeniem si, ako som k nemu prišiel. U zvončekov nie je dôležitý iba tvar, ale aj zvuk. Najradšej mám súpravu, ktorú používali kone v zime ťahajúce sánky. Ak ich pohonič dobre zladil, bola to nádhera, keď sa takéto sane objavili v dedine. Niektoré som dostal zadarmo, za ďalšie som zaplatil, no mám tu jeden zvlášť drahý. Išiel som preň až do Dohnian, kde mi ho známy daroval len tak. Nechcel som byť dlžníkom, tak som zaplatil oldomáš, čím jeho cena poriadne stúpla,“ smeje sa po rokoch.
Každý začiatok je ťažký
Po večeroch sa dal do práce, no výsledky nespĺňali jeho očakávania. „Nesedeli pomery, tak som sa často zbytočne narobil a nič z toho. Postupne som si začal najprv robiť prípravky a po čase už všetko malo správny tvar. Teraz je každý kus unikát. Na výrobu používam hocijaké drevo, ako sa hovorí, všetko, čo zhorí.“
Američan odišiel naprázdno
„Keď som mal urobený furmanský voz, postupne pribúdali sekery, lopaty, motyky, časom som si trúfol aj na šrotovník alebo sečkovicu. Raz sa u mňa zastavil Američan, ktorému sa veľmi zapáčil môj vozík. Hneď ho chcel kúpiť a peniaze neboli preňho problémom. Hoci by sa mi korunky zišli, veď sme robili kúrenie, bolo mi ľúto len tak predať niečo, čomu som venoval mnoho hodín a dal som kus svojho srdca. Turista sa nevzdával a chcel kúpiť celú zbierku, lenže potom, keď zistil, že by musel pri vývoze platiť odhadcu, vzdal to. O niekoľko dní ma pozvali na jarmok do Bytče, kde som predstavoval celý gazdovský dvor. Prišla za mnou pekne oblečená pani. Povedala, že domov odíde s vozíkom. Išlo presne o ten istý, za ktorý mi Američan núkal pekný peniaz. Odpovedal som jej, že vozík nie je na predaj. Žena sa nechcela vzdať tak ľahko, a keď jarmok končil, nevydržala, prišla za mnou a povedala: „Keď už inak nedáte, nech prerobím, dám vám dvesto korún a predajte mi ho!“ Samozrejme, že odišla naprázdno.“
Marikovské minimúzeum
„Ako sa jednotlivé kusy hromadili, matrikárka Evka Brídziková mi ponúkla, či by som z nich neusporiadal počas folklórnych slávností výstavku. Prečo nie, hovorím si. Ľuďom sa to páčilo a mňa to hnalo do ďalšej tvorby. Pribúdali geletky, sudy, džbery, múteničky, vyrobil som aj cepy, žrnov či brány. Celej zbierke som dal meno Marikovské poľnohospodárske minimúzeum. Mohlo byť oveľa väčšie, lenže chýbali mi priestory a financie. Na poriadne múzeum by som potreboval budovu minimálne 10x12 metrov, čo by sa možno dalo vyriešiť. Dreva je na okolí dosť, lenže napríklad pri výrobe voza v skutočnej veľkosti by som ho potreboval okovať, a to nie je najlacnejšie. Neskôr som ochorel a na exponáty skutočnej veľkosti som musel zabudnúť.“
Ak vieš, odpovieš!
Okrem dreveného náradia a zvoncov zdobí stenu v kuchyni unikátna zbierka starých predmetov. „Hádajte, na čo je toto,“ dostávame nečakanú otázku pri obzeraní železnej nádoby s vyrezaným otvorom a záhadným miešadlom. Jozef nás nechá chvíľu trápiť, no nakoniec prezradí:. „Kedysi, keď bola veľká bieda, ľudia si nemohli dovoliť kúpiť praženú kávu v obchode. Kúpili nepraženú, vsypali do nádoby, ktorá svojím rozmerom presne pasovala na diery v platni na sporáku a tyčkou kávu miešali, aby pri pražení neprihorela.“ To však nebolo všetko. Postupne sme objavili prvú medenú letovačku, ktorá sa nahriala v peci a mohlo sa letovať. Ďalej strúhač šindľov, starodávne drevené stužidlo, ktorého závit nedokázali strhnúť ani dvaja siláci, motyčka slúžiaca na kopanie korýt a množstvo ďalších zaujímavých predmetov. Keď bol náš tip úspešný, Jozef nás pochválil, keď nebol správny, hrdo oznámil funkciu každého nástroja. „Okrem rezbárčiny je toto menej náročný, ale zaujímavý koníček. Niektoré predmety mi ľudia dajú sami od seba, ďalšie nachádzam vyhodené na smetisku, iné v starých stodolách, pretože ľudia už o ne nemajú záujem a možno ani nevedia, načo by im boli. Som rád, že môžem zachovať aspoň málo z toho, čo sa kedysi používalo. Ďalšia generáciu už nebude niektoré z vecí poznať, nakoľko nie sú ani v múzeách.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  3. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  4. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  5. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Hygge ako životný štýl
  9. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 41 770
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 067
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 807
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 286
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 866
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 785
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 345
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 301
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 041
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Odberné miesto na covid.

Víkendové testovanie na ochorenie COVID-19 využilo v desiatich odberových miestach na území Púchova 5 869 ľudí.

3 h
ilustračné foto

Počas nedeľného testovacieho dňa prišlo výrazne menej ľudí. Viaceré obce však väčšinou testovali len počas soboty. POzitivita bola na podobnej úrovni ako v sobotu.

4 h
Mobilné odberové miesto v Domaniži

Obec Domaniža je jedinou v Považskobystrickom okrese, kde majú mobilné odberné miesto na antigénové testovanie. Využili ho už počas víkendového (23. - 24. 1.

4 h
ilustračné foto

V považskobystrickej nemocnici začal klesať počet pacientov hospitalizovaných kvôli Covid-19. Pribúdajú však pacienti, ktorí sú vo vážnom stave.

5 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

18 h

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Už ste čítali?