Už pred prvou svetovou vojnou obyvatelia židovskej konfesie spoluúčinkovali v ochotníckom divadelnom súbore, miestnej dychovej hudbe. Rozvoj športu podporovala najmä rodina Kučerovcov. Zapáleným fanúšikom a podporovateľom bolešovského futbalu po prvej svetovej vojne bol Vojtech Weisz, familiárne nazývaný tiež Belino.
Židovská náboženská
obec v Púchove
So židovským obyvateľstvom v Púchove sa stretávame už koncom 17. storočia. V urbariálnom súpise z roku 1688 sa uvádza, že v Púchove žilo 5 Židov, ktorí platili panstvu ročne od domov 15 zlatých. Značná časť židovského obyvateľstva prišla do Púchova na začiatku 18. storočia zo susednej Moravy a Sliezska. Roku 1725 žilo v Púchove už 6 židovských rodín, pričom sa poukazuje, z týchto rodín dve tu žijú už vyše 40 rokov (potvrdzuje to aj vyššie uvedený údaj z roku 1688). Roku 1731 počet židovských rodín stúpol na 8. V tej dobe prislúchali pod právomoc trenčianskeho župana, ktorému museli odvádzať ročnú tzv. “trpiteľskú“ daň (t.j. zato, že ich trpel na území stolice-župy) vo florenoch. Židovská náboženská obec v Púchove bola založená roku 1750. Vtedy ju tvorilo 12 židovských rodín. Jedným zo zakladateľov obce bol rabín Nasale Hakohen. Do jeho rabinátu v tom čase patrili aj niektoré okolité obce, rabinát sa staral približne o 300 Židov. Židia, prichádzajúci do Púchova, skladali pred obecnou radou prísahu poslušnosti a ich príchod sa zapisoval do osobitnej časti mestskej knihy. Prvý takýto zápis znie: „Roku 1808 Die 20 Januarii pripovedel sa do našeho poctiveho mestečka Zachariaš Langfelder, syn Gabriela Langfeldera za rychtarstvy P. Joan Krajzla.“ Od roku 1827 bol púchovským rabínom Jamrich Nasale. Roku 1828 žilo už v Púchove 512 Židov. Medzitým 1. júla 1775 predkladajú púchovskí Židia lednickému zemepánovi Lyndenovi d’Aspremontovi menoslov 35 žijúcich rodín v Púchove. Pozoruhodný údaj o židovskej komunite je z roku 1848. Následkom cholery z roku 1831 poklesol počet Židov na 472. Púchovský rabín Samuel Deutschländer sa zúčastnil bojov na rakúsko – slovenskej strane, záznamy uvádzajú, že bol dokonca veliteľom jedného oddielu mesta Banskej Bystrice. Od roku 1859 bol púchovským rabínom Jehuda Leb, po ňom Jozef Lichtenstein. Na kongrese v Budapešti roku 1868 sa púchovskí Židia pridali k skupine „status quo ante“. Druhá polovica 19. storočia poznačila život púchovských Židov v dvoch smeroch. Hornú časť mesta Púchova zničil roku 1865 veľký požiar. Vtedy vyhorel celý Chmelinec a časť mesta od Chmelinca až po Malinov dom. Na tomto území mesta sa vtedy sústreďoval najmä život židovskej náboženskej obce. Židia tu mali aj drevenú synagógu (budeme ešte o nej hovoriť na inom mieste), ktorá zhorela do tla. Po tejto pohrome sa púchovskí Židia s príslovečnou židovskou usilovnosťou (najmä obchodníci) pustili do novej výstavby námestia. Vybudovali tu nové obchody i hostince. Medzi inými tu vyrástol i Nathanov hostinec, ktorý sa stal neskôr sídlom známeho púchovského Kasína. Okolo roku 1885 začal na námestí budovať Henrich Brichta fabričku na obuv a papuče. Bol to začiatok rozvoja židovského podnikania v Púchove, ktorý sa prejavil aj v čulejšom živote celej židovskej náboženskej obce. O tom budeeme hovoriť nabudúce v dalšom pokračovaní.
Autor: mako
