Dostala sa do rúk vlastným deťom, kamarátom. „Budem rád, ak mi zopár zostane. Na väčší náklad vydania som viac peňazí nemal a nezohnal. Brat má výstavu obrazov v Televíznom klube Ostrava spolu s Jiřím Fukom, v malej kaviarničke, kde vždy niekto vystavuje. Tam mu donesiem i svoje básničky, ilustrované vychýreným ostravským akademickým maliarom Jánom Samkom. Práve on bude mať na bratovej výstave otváraciu reč,“ hovorí Václav Pála. Niečo podobné by si predstavoval aj v púchovskom kultúrnom dome, kde je nová čajovňa. Aj im navrhol otvoriť minigalériu.
Václav Pála napísal prvé verše v dobe vášnivej lásky k budúcej manželke Eve. Písal ich vo vlaku, keď cestovával denne za ňou z Trenčína do Púchova. Po rokoch šťastného manželstva ich našiel, keď robil poriadok v pivnici. Oprášil a poslal ich do vtedajšieho regionálneho časopisu, kde na jeho prekvapenie boli uverejňované.
„Mám záhradku v Hrabovke a v jednu krásnu májovú sobotu som napísal niekoľko veršov s názvom Maminke. Po tridsiatich šiestich rokoch to bol návrat k novému písaniu. Nad teóriou verša som nikdy nerozmýšľal. V šesťdesiatke, keď som bol po niekoľkýkrát v nemocnici, prišla mi na um otázka – čo ak zajtra? Od roku 2001 som začal písať. Zopakoval som si svoju rodnú reč a zamýšľal som sa nad sebou. Píšem len vtedy, keď ma ovládne zvláštna nálada, ktorú chcem vysloviť a zaznamenať na papier,“ hovorí autor. Verše sú určené len pre rodinu a úzky okruh priateľov. Tí ho však naviedli, aby ich dal posúdiť znalcom poézie. A ich rozhodnutie bolo – vydať!
Zo šiestich detí Pálovcov dvaja inklinujú k hudbe. Spevák a gitarista Hynek vydal cédečko, kde nahral svojich 20 skladieb. Najmladšia dcéra končí základnú školu a prihlášku si podala na konzervatórium. Václav Pála je skromný, a ako hovorí, „tak ako jeho otec je najbližší k svojim deťom, k svojej rodine. Ak by sa stalo v živote čokoľvek, nikdy by som neopustil svoju ženu, deti“. Zbierku básní napísal v rodnom jazyku v češtine. „U nás sa hovorí po sliezsky a veľmi tvrdo, nie každý nášmu nárečiu rozumie. Stály kontakt s rodným krajom udržiavam aj prostredníctvom Časopisu pre Čechov, Moranovanov a Slezanov na Slovensku,“ hovorí V. Pála.
Vizitka: Václav Pála sa narodil na Morave v Krásnom Poli, ktoré je dnes časťou Ostravy. Absolvoval Vojenskú hudobnú školu v Roudnici na Labem. Základnú vojenskú službu odsluhoval do roku 1961 v Trenčíne. Diaľkovo vyštudoval konzervatórium a pôsobil v Trenčíne ako vojenský hudobník z povolania. Od roku 1968 sa usídlil v Púchove, kde v ZUŠ pôsobil ako učiteľ hudby i riaditeľ školy (v rokoch 1968 – 2001). Je autorom článkov o významných umeleckých osobnostiach pôsobiacich na Považí. Ako hlavný organizátor a komisár výstav v púchovskom dome kultúry, posmrtnej výstavy F. Volfa vo viacerých mestách Slovenska, dosiahol, aby bola jeho pamätná tabuľa a busta v Dohňanoch (1987) a bol zakladateľom Školskej galérie F. Volfa pri ZUŠ Púchov. Je nositeľom Ceny F. Volfa za rok 1991, ktorú mu udelil Český fond výtvarných umelcov v Prahe a uznania Národného osvetového ústavu Bratislava za dlhoročné pôsobenie v dychovej hudbe.
Autor: zum
