fatima junior. Trochu netradičné poňatie vojenskej uniformy pretavila do slušivého módneho návrhu, ktorý môže byť inšpiráciou pre nejedného mladého človeka. „Nie, nechcela som byť vojačkou,“ zasmiala sa a vzápätí vysvetlila, prečo si za vzor pre svoje návrhy zobrala práve oblečenie armády: „Veľmi sa mi páči olivová farba a mám rada strohé, jednoduché veci. Tak prečo nie vojenská uniforma? Prečo by sme sa nemohli obliekať do takých kabátov, ako nosia vojaci? Veď sú pohodlné a majú svoj účel.“
Naďa pôvodne o odevnej škole ani neuvažovala. Jej snom bolo fotografovanie. „Keď som končila základnú školu, mala som smolu. Práve vtedy neotvárali v žiadnej škole odbor fotografovanie. Tak som sa rozhodla pre návrhárstvo. Otázne bolo, v ktorom meste. Trenčín je k môjmu bydlisku bližšie, avšak šanca na prijatie bola oveľa menšia ako v Púchove, kde bolo prihlásených menej žiakov. A to rozhodlo,“ spomína rodáčka z Malej Čausy (okres Prievidza) na prvopočiatky, ktoré ju napokon priviedli až k jednému z najvýznamnejších ocenení pre mladých návrhárov. Bez talentu to nie je možné, a ten Naďa má. Veľmi dôležitá je aj príprava. „Púchov asi nie je až taký známy ako Trenčín. Ale na druhej strane je to výhoda, pretože šancu dostávajú aj tí, ktorí si možno príliš neveria. Dôveru v svoje schopnosti získajú až v škole, ktorá im pomôže naplno ich rozvinúť. Ja osobne som sa tiež o návrhárstvo predtým veľmi nezaujímala, vedela som však trocha kresliť. Všetko ostatné prišlo až potom,“ hodnotí svoju doterajšiu návrhársku dráhu. O ďalšom štúdiu zatiaľ neuvažuje: „Po skončení školy sa chcem zamestnať, pretože potrebujem peniaze. Zrejme to bude v krajčírskej branži, v Prievidzi je možností habadej,“ prezrádza svoje zatiaľ najbližšie plány. Kdesi v kútiku je skrytý i ďalší – pokračovanie na vysokej škole. „Ale to bude reálne možno až na budúci rok,“ dodáva.
Autor: vž
