Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Fotografka, publicistka a bojovníčka

Publikácia – monografia so strohým názvom Irena Blühová (Osveta 1991) a so stručným názvom na jej príbeh (D. Škvarna), fotografické dielo (V. Macek) a vzťah k Bauhausu (I. Mojžišová) radí považskobystrickú rodáčku, manželku Imra Weinera – Kráľa k najvýzna

Irena Blühová 1904 -1991- 2004
mnejším osobnostiam v dejinách slovenskej fotografie. Chce aspoň čiastočne splatiť dlh fotografickému dielu, ktoré je zastúpené v mnohých zahraničných muzeálnych zbierkach i vo svetových encyklopédiách, len doma sa mu dlho nedostávalo zaslúženého uznania: je späté s medzivojnovou stredoeurópskou avantgardou, analyzuje jej cestu od snahy o „pravdivé zaznamenávanie sociálnej skutočnosti k morálne účinnej, ale zároveň aj výtvarne sugestívnej a poetickej fotografii“.
Irena Blühová sa narodila 2. marca 1904. Jej matka pochádzala z Oravy, kde žil Irenin dedo – osobný priateľ Hviezdoslava. Medzi predkov z otcovej strany patril vraj i člen Parížskej komúny a predstaviteľ robotníckeho hnutia v Uhorsku Leo Frankel. Do rodiny sa hlásil Emil Balázs – advokát chudobných. Boli tu aj iní interesantní príbuzní a tieto fakty zohrali pri formovaní Ireninho náhľadu na život azda výraznejšiu úlohu než školské lavice. Rodičia jej totiž dlhšie štúdium platiť nemohli, veď mala ešte päť súrodencov, a tak ako mnoho detí zo stredného Považia, putovala za vzdelaním do „župného“ Trenčína. Mala vtedy desať rokov a bolo to práve v osudnom roku 1914. Do pamäti sa jej hlboko vryli trpké pohľady ruských zajatcov i ranených vojakov rakúsko – uhorskej c.–k. armády. A v ostatných dňoch vojnového kúpeľa roku 1918 videla, ako roľníci, posmelení vojakmi vracajúcimi sa z frontu, vyháňajú žandárov, notárov a ostatných predstaviteľov starej moci. Na prahu dospievania silno na ňu zapôsobili myšlienky strýka Emila, odsúdeného v neprítomnosti horthyovským režimom na trest smrti a hľadajúceho azyl v práve zrodenom Československu, o vtedy tak populárnych ideáloch rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Čo dovtedy iba hmlisto tušila, začalo sa pred ňou črtať v konkrétnejších obrysoch. Obrázkovo – textová publikácia pripomína „ešte dve veci pre utváranie Blühovej osobnosti dôležité“. Skutočnosť, že v jej domove prevažovali ženy, a tak sa hrávala s chlapcami, túžiaca sa „emancipovať“, čo neskôr v jej spôsobe života korenšpondovalo s feministickým hnutím. Priťahovalo ju všetko to, čo predtým bolo výsadou mužov: vzdelanie, verejná aktivita, šport. Aj preto bola snáď prvou ženou zo slovenského vidieka, ktorá mala odvahu vziať do rúk fotoaparát. To druhé, čo ju ovplyvňovalo od zelených rokov, bol jej priateľ a po rokoch manžel Imro Weiner. Po detských hrách prišlo spoločné čítanie, potulky prírodou, turistika, horolezecké pokusy, potom tvorba. Zatiaľčo ona žila v malom provinčnom mestečku, vtedy skôr väčšej dedine, on už študoval architektúru a maliarstvo, objavujúc čaro kultúrnych stredísk Prahy, Düsseldorfu, Berlína a Paríža. Takmer ešte dieťa musela si nájsť zamestnanie ako úradníčka v advokátskej poradni a v banke, doma v Bystrici a v Čadci. Príliš ju to neuspokojovalo, chcela sa ďalej vzdelávať, bola rada tam, kde sa niečo dialo... Veľmi zavčasu začala z vlastnej skúsenosti spoznávať skutočnú tvár rozporuplnej skutočnosti. Príspevok Žena na vlne času M. Stachovej (Historická revue 1996) jej ďalšiu životnú cestu ohraničil titulkami o hľadaní krásy a pravdy, snahou pomôcť biednym, túžbou po poznaní a činnosťou „pod hrozbou fašizmu“. Možno pod vplyvom ilustrovaného časopisu Krásy Slovenska objavila čaro fotografie. Keď mala dvadsať, kúpila si svoj jednoduchý doskový fotoaparát Görtz – Tenax. Príjemné bolo zhotovovať len tak pre radosť zábery zo zaujímavých turistických podujatí a horolezeckých výstupov, najmä ak ich účastníkom bol Imro. Fotomateriál stal sa jej denníkom. Najviac si cenila možnosť verného záznamu, dokumentárnosť. Práve aktuálnymi trendami v európskej fotografii boli snahy poukazovať na nezrovnalosti vtedajšej spoločnosti: nebolo ani treba vyčkávať na mimoriadne atraktívne udalosti, život sa mal (mohol) predstavovať vo svojej každodennosti.
Možnosť publikovať sa jej naskytla najskôr v Nemecku (Arbeiter Illustrierte Zeitung; Der Arbeiter Fotograf), neskôr aj inde. V ČSR ani Slovensko neostávalo bokom: do práce „žilinskej fotografickej skupiny“, ktorá sa sústredila na mapovanie oblasti severozápadného Slovenska, sa zaradila po boku Zsigmondiovej, Žabkaya, Székelyho. Okolo roku 1930 mala už hotovú dokumentáciu života Hornej Marikovej. Bývala v Bratislave, no práca spojená s „fotoprieskumom“ ju opäť priviedla do dôverne známeho kraja. Vypovedala tak o nezamestnanosti, o vykorisťovaní detí, o biednom bývaní, ťažkých ochoreniach: Nezamestnaný, Kretén, Najmenší pastierik kráv, Bez topánok, Žobrácka rodina, Drotár, Nočný azyl, Žobráci, Tulák, Hore kopcom, Nehoda pri zvážaní dreva, Pomocníčka, Deravý vačok – deravé topánky, Veľa kameňov – málo chleba,... Pracovala očami aj srdcom, jej pohľad bol „vyjadrením maximálneho pochopenia jedných a súčasne ostrou výčitkou adresovanou iným“.
Absenciu odborného školenia dostatočne vyvažovala jej úprimná snaha odviesť dobrú prácu. Stálou túžbou Ireninou bolo zdokonaliť sa štúdiom v nemeckom Dessau na Bauhause, umeleckej škole (1919-33), vyznačujúcej sa skvelou úrovňou. Na jej konštituovaní bola zainteresovaná vari celá moderná inetelektuálna európska obec. Bola „jedinečným stretnutím silných individualít pri uskutočňovaní veľkej idey syntézy umenia ako funkčnej súčasti života“. Roku 1931 sa jej konečne podarilo dostať sa na Bauhaus. Z pobytu sa zachovalo viacero zaujímavých fotografických počinov – experimentálne štúdie svetla, zátišia, portréty, dvojportréty, veci s netradičnou kompozíciou. Práve ony upriamili na ňu pozornosť ako na autorku medzinárodného významu. Je to však osobitná kapitola v jej živote a tvorbe a žiada si samostatný príspevok.
Blühová sa chcela ďalej živiť ako fotografka – publicistka, pracovať s tlačou, s knihami. Po zaškolení v Čechách otvorila roku 1933 na Mariánskej ulici v Bratislave kníhkupectvo Blüh. Stalo sa miestom stretávania ľavicovo orientovaných mladých ľudí, divadelnej skupiny Dielňa – Werkstadt – Mühely, centrom rôznych fotoaktivít. V polovici 30. rokov vystavovala v rámci združenia Socio – foto. Všetko to potom rozptýlili roky ďalšej svetovej vojny... Zapojila sa do medzinárodnej antifašistickej konšpiračnej činnosti. Pomáhala ľuďom, venovala sa distribúcii tlače. Vydali na ňu zatykač, ukrývala sa v rôznych horských chatách, s dokladmi na meno Elena Fischerová získala prácu v Humennom.
Rok 1945 jej priniesol trpké poznanie, že svojich najbližších už nikdy neuvidí – „dožili“ v koncentračných táboroch Osvienčim a Terezín. Napriek tomu koniec vojny, perspektíva slobody a narodenie dcéry boli povzbudením do ďalšej práce. Vykonávala ju s povestným nasadením a elánom v nakladateľstve Pravda, v umeleckopriemyselnom družstve, Slovenskej pedagogickej knižnici. Spolupracovala na niekoľkých publikáciách, študovala na Vysokej škole pedagogickej. Roku 1951 spolu s Kristou Bendovou vydáva pre mládež knihu Prvé kroky, roku 1966 v spolupráci s Elenou Čepčekovou knihu O jedno prosím, kompletizuje dokumentáciu o Bauhause.
V rozháranom čase prechádza Irena Blühová krivkami nádejí a sklamaní, výslní a zatratení. Dĺžka jej života sa takmer prekryla s trvaním storočia. Zažila „plaziacu sa dezilúziu“ päťdesiatych rokov, keď sa poroba nazývala slobodou, pozvoľna videla s inými za „kulisy diktatúry“, ktorú s dobrým úmyslom pomáhala etablovať. Sny a skutočnosť...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 324
  2. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 16 390
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 135
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 596
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 883
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 894
  7. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 656
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 517
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 440
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 226
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nemocnica v Považskej Bystrici sprísni od piatka protipandemické opatrenia

Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici sprísňuje protipandemické opatrenia. Od piatka budú s výnimkou dvoch zavreté všetky vstupy do nemocnice.

Ilustračná fotografia.

Trenčín a Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu

Mestá Trenčín aj Dubnica nad Váhom zvažujú úplný zákaz hazardu na svojom území. Umožňuje im to novela zákona o hazardných hrách.

Ilustračné foto.

Niektoré sedembojárky majú ukážkovú postavu, hovorí Lucia Mokrášová

Sedembojárka LUCIA MOKRÁŠOVÁ (26), členka dubnického atletického oddielu, má za sebou zaujímavú skúsenosť z Ameriky. Študovala tam na univerzite v Texase a teraz je pripravené zabojovať v Európe.

Jozef Šujak je dejepisár, ktorý píše dejiny regiónu

Učiteľ na gymnáziu obetuje svoj voľný čas, aby pomohol kolegom. Organizuje školenia, ktoré reagujú na potreby pedagógov v regióne.

Workshop pre učiteľov

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Už ste čítali?