Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

Nadzvuková stíhačka sa dá manévrovať v maximálnej rýchlosti i v najužšom bode Slovenska

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on – chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky – musí niečo dokázať. A dokázal.


Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry, či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch a zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku...
Meno: plk. gšt. Ing. Milan Čelko, MSS
Rodisko: Prečín
Narodený: 15. 8. 1959
Súčasné zamestnanie a ďalšie funkcie: zástupca náčelníka štábu požiadaviek a dlhodobého plánovania, Generálny štáb ASR
Stav: ženatý, dvaja synovia – jeden vysokoškolák STU Bratislava, druhý gymnazista
Záľuby: záhradka, včelárenie, turistika
Kto a kedy rozhodol, že život prežijete vo vojenskej rovnošate?
Rozhodol som sa sám. Pôvodne som nechcel do armády, chcel som lietať a chcel som lietať na tom najlepšom, čo sa vo vzduchu a nad ním pohybuje. Toto rozhodnutie ale prišlo, až keď som mal 15 rokov. Vedel som, že stíhačky sú len u vojakov a kozmonauti vtedy boli väčšinou bývalí stíhací piloti...
Mali ste od útleho detstva predstavu lietania? Čo vás najviac k tomu viedlo? Bol to váš sen?
Nie. Babička z Malých Ledníc ma pripravovala na kariéru kňaza a roky, keď som býval u nej, som chodil do kostola takmer každý deň. Neskôr som chcel byť lekárom, potom ... Keď som začal chodiť do školy, mojím snom bolo jazdiť na traktore. U deda som vysadol na koňa vždy, keď tam on nebol. Prvú babetu som rozbil ako deväťročný, strýkovho pokazeného skútra sme na humne s chalanmi opravili a havarovali s ním len o pár týždňov na to. Doteraz som sa nevyrovnal za rozbitú bizónu 250, a keď som zavesil 350 do kríkov pod Bodinou, tak som si uvedomil, že po Matičke Zemi je jazda dosť nebezpečná. S tým lekárom to bolo vážne, ale otec mi povedal, aby som si to premyslel, že nás je päť (detí) a že on nemá známosti, ani peniaze na to, aby ma tam dostal a „udržiaval“. Takže, keď v deviatej triede prišiel náborový pracovník z armády a povedal, že u armády je všetko zadarmo, ubytovanie, stravovanie, cestovanie domov, ... tak som si spomenul na otcove slová. Sen prišiel okamžite potom: „Keď do pekla, tak na peknom koni“, a tým bola pre mňa stíhačka.
Venovali ste sa lietaniu aj amatérsky?
Začal som hneď po príchode na Vojenské gymnázium do Banskej Bystrice ako pätnásťročný. Najskôr vetrone (bezmotorové lietadlá) L-13 Blaník, od 17 rokov na motorových Z-126, Z-226, Z-326 (niektorí ich poznajú ako C-105, 205 a 305) na letiskách Sliač (Tri duby), Očová a Lučenec.
Čo znamenal pre vás váš prvý samostatný let? Nie je teritórium Slovenska pre nadzvukové stíhačky primalé?
Prvý samostatný let je najfantastickejší pocit – hovorí veľa pilotov. Nie som proti tomuto názoru, ale odpovedám na túto otázku prvýkrát v živote a teraz som si vlastne uvedomil, že sám neviem povedať, či bolo vzrušujúcejšie prvé sólo na vetroni, alebo potom na C-105, L-29, L-39, MiG-21, alebo MiG-29. Pri prvom som mal pätnásť, pri poslednom 33. Posledný let som pilotoval ako tridsaťdeväťročný a i ten bol fantastický. Lietanie bolo pre mňa koníčkom, nie zamestnaním pre peniaze.
Druhá otázka snáď vôbec nesúvisí s prvou. Územie našej vlasti je síce maličké, ale priestoru pre nadzvukové stíhačky je tu dosť. I v najužšom bode republiky, kde je šírka menej ako 100 kilometrov, sa dá manévrovať v maximálnej rýchlosti.
Vo vašich rukách boli kniple najlepších a najrýchlejších strojov našej armády. Koľko hodín ste na „migoch“ 29 nalietali?
Našu najmodernejšiu stíhačku som začal lietať pomerne neskoro. Najviac som nalietal na MiG-21. Na MiG-29 mám len niečo pod 500 hodín. Koniec studenej vojny, rozdelenie republiky a finančné problémy novovzniknutého štátu neprialo nikomu a snáď najviac bol postihnutý výcvik pilotov, ktorého úroveň sa dočasne znížila až na 20 percent pôvodných náletov. Dnes po vstupe do NATO sa naši piloti musia opäť dostať na pôvodnú úroveň a lietať viac.
Z pohľadu laika sa zdá, že máte rád adrenalínové športy...
Toto neplatí o mne. Rád lyžujem, bicyklujem, ale nikdy ma to neťahalo ku skokanským mostíkom alebo kaskadérskym disciplínam. Počas leteckej kariéry i malé zranenie znamenalo práceneschopnosť na dosť dlhú dobu a následnú kontrolu v ústave leteckého zdravotníctva, takže som sa vždy vyhýbal zbytočnému riskovaniu.
Spomenuli ste si nad mrakmi na našich meteorológov, alebo pre vás a rýchle stroje predpoveď počasia nebola rozhodujúca?
Meteorológia je pre pilota jeden zo základných predmetov, z ktorého absolvuje i pravidelné preskúšania. Pilot je vlastne aj meteorológ a na meteorológa, ktorý na predletovej príprave informoval pilota o počasí, si určite spomenie. Hlavne vtedy, ak jeho predpoveď nesúhlasí so skutočnosťou. Napriek všetkým kritickým poznámkam a vtipom padlých na vrub meteorológov si ich prácu nesmierne vážim, pretože mnohokrát od ich predpovedí a údajov závisí osud letu.
Aký ste mali výcvik vy a aký ho majú budúci letci dnes?
Ten najpokrokovejší, aký si viete predstaviť. Súčasné trenažéry riadi výkonný počítač, ktorý riadi celý systém počítačov, napomáhajúcich čím vernejšie simulovať let. Pilot vidí mraky, iné lietadlá vo vzduchu, raketu, keď ju odpáli, atď... Od nahodenia motorov na zemi, rolovania na vzlet až po pristátie je možné naprogramovať vzhľad letiska, budovy, dráhu, zemepisný povrch, počasie i s meniacim sa charakterom počas letu atď. Toto nám pomáha vycvičiť pilotov na podmienky, do ktorých by sme ich normálne pre ich nebezpečnosť neposielali a na druhej strane dril na trenažéri v mnohých oblastiach výcviku nahrádza časť drahého praktického výcviku.
Prečo ste s lietaním skončili? Bol dôvod aj malý počet strojov? Vraj sa vybavenie Slovenska v tejto oblasti dá zrátať na prstoch jednej ruky...
Skončil som preto, lebo som bol poverený na dva roky prácou v zahraničí. Mal som sa vrátiť späť na letovú funkciu, ale... okolnosti a zámer nadriadeného sa nezhodovali s mojimi prianiami. Bolo to po prvýkrát v mojom živote, že som začal pracovať len pre to, aby som uživil rodinu.
Počet strojov sa vtedy nemenil. Je síce fakt, že v roku 2000 sme mali stále málo zdrojov v rozpočte vyčlenených na výcvik, ale počty leteckej techniky určite nespočítate na prstoch jednej ruky. Bolo obdobie, keď chýbali náhradné súčiastky a bojovali sme s uschopňovaním techniky do prevádzky, ale situácia sa aj pod tlakom záväzkov smerom k NATO a EÚ postupne zlepšuje.
Váš post je na Generálnom štábe ASR v štábe dlhodobého plánovania. Aký je váš vzťah k súčasným „oceľovým tátošom“ - migom a helikoptéram Mi?
Z mojej pozície plánovača a programátora zdrojov na tomto stupni riadenia musím brať v úvahu priority vojensko-politických záväzkov a poslaní vyplývajúcich zo zákonov riešiacich obranu republiky, a preto letci nemôžu u mňa hľadať protekciu. K letectvu mám samozrejme stále svoj „stavovský vzťah“ a nosím modrú uniformu. Keď vidím lietadlo na oblohe, vždy zdvihnem hlavu a pomyslím si: „Boli to krásne časy, keď som tam sedel ja...“ Nezávidím, svoje som si odlietal a teraz je mojou úlohou zabezpečiť, aby mali vzdušné sily to najlepšie, čo sa z pridelených zdrojov dá zariadiť. Spracúvame požiadavky na modernizačné programy a po skončení životnosti jednotlivých druhov techniky plánujeme ich postupnú výmenu za novú.
Povolanie profesionálneho vojaka pociťovala aj vaša rodina. Naposledy ste sa sťahovali v roku 1991 z Brna na Sliač. Vraj na „prieskum“, keďže rodina prišla za vami až o rok. Ako to prijímali manželka a deti pri zmenách zamestnávateľov, resp. škôl?
Život rodiny vojaka z povolania je už taký. Manželka vystriedala päť zamestnávateľov a bola značnú časť mojej kariéry nezamestnaná.
Z Brna na Sliač som nešiel na prieskum, ale bol som sem prevelený po odchode sovietskych vojsk. Rodina prišla za mnou až o rok z prozaických dôvodov - neboli byty. A takto podobne to bolo pri každom sťahovaní, v Brne sme čakali na pridelenie bytu plné dva roky.
Synovia si vyskúšali umenie pedagógov na rôznych školách na Morave, v USA, Veľkej Británii a teraz na Slovensku. Nie je to jednoduché, absolvovať prvú triedu základnej školy v USA a potom nastúpiť rovno do druhej triedy doma. Deťom to ale prospelo, videli kus sveta, sú prispôsobiví a neboja sa ďalších zmien – aspoň si myslím, že sú na ne lepšie pripravení, než tí, ktorí tieto ťažkosti nezažili.
Cestuje zo Sliača za prácou do Bratislavy. Natíska sa odpoveď, že zvyčajne letecky...
Nie. Väčšinou cestujem autom. Je nás viac dochádzajúcich zo Sliača a Zvolena, a tak sa striedame v používaní vlastných automobilov.
Vraciate sa na Považie často? Pri akých príležitostiach?
Tak často, ako to situácia dovolí. Máme dom a záhradu v Prečíne po manželkiných rodičoch. Navštevujeme manželkinho otca. Bohužiaľ, svokra a moji rodičia sú už na večnom odpočinku. Staráme sa o dom, záhradu a včelárím tu, takže počas jari a leta tu trávime veľa víkendov a dovolenky. Je úplnou samozrejmosťou byť tu počas Vianoc, Veľkej noci a iných sviatkov.
Ako najradšej relaxujete?
Doma s manželkou a deťmi. Starší syn je síce už teraz pre nás vzácnejší, ako vysokoškolák žije viac-menej samostatným životom. V zime zvykneme občas lyžovať, tohto roku sme strávili týždeň v najvyššie položenej vojenskej zotavovni Smrekovica. Rád editujem vlastné filmové zábery. Teraz sa to učím na počítači a ešte stále nemám spracované zábery spred roka. V lete si najviac oddýchnem vo včelíne. To je môj chrám, kde zabudnem na všetky starosti a trápenia.
Venujete sa netradičnej záľube – včeláreniu. Vyžaduje pokoj, rozvahu, zároveň aj celého človeka. Po kom ste zdedili, resp. od koho ste sa naučili rozumieť týmto užitočným tvorom?
Otec bol včelár, strýko bol a snáď ešte je dôverníkom včelárskeho spolku v Prečíne. Od piatich rokov som vstrebával skúsenosti zo včelárenia. Nikdy som to nerobil pre zárobok, lebo moje povolanie mi nikdy nedovolilo starať sa o väčší počet včelích rodín, ale práca so včelami je tak zaujímavá, že ... zaujímavejšie je len lietanie...
Okrem vás, kto v rodine sa bojí včelích žihadiel a kto má najradšej med?
Ja sa včelích žihadiel nebojím. Pri prvej jarnej prehliadke včelstiev, ak ma nepoštípe žiadna, tak schválne jednu „obetujem“, pritlačím, aby som vedel, ako to „chutná“. Včelára včely štípu len vtedy, ak urobí chybu. Ak je vhodné počasie, denná doba a medová znáška, pracujem v tričku a bez včelárskej kukly. Horšie je to s ostatnými, tí sa včiel boja. Jedine syn Martin je ochotný trpezlivo pomáhať a nespanikári, keď žihadlo dostane.
Med majú radi všetci, no hlavne mladší syn Martin. Možno aj preto rád pomáha.
Spoza polárneho kruhu sú vraj najlepšie jahody. Chceli by ste ich tam pestovať aj vy?
Priznám sa, že toto som ešte nepočul,i keď som navštívil Fínsko, Švédsko a Nórsko niekoľkokrát. V Nórsku sme absolvovali veľké letecké cvičenie a spolu s jeho prípravou som tam „strávil“ veľa lososov, sobieho mäsa a ochutnal ich národnú pálenku akvavit, jedol som aj ich jahody, ale asi neboli spoza polárneho kruhu. Čo je zaujímavé, pri jednej návšteve Nórska v auguste som si bol zabehať po lesíku okolo hotela a cestou som sa doslova najedol krásnych veľkých čučoriedok. Našinca trochu prekvapí pri prvej návšteve tejto zemepisnej šírky, že aj tam majú leto a chodia v tričkách.
A čo pobyt v USA?
V USA som bol niekoľkokrát a dohromady som tam strávil takmer tri roky. Prvý dlhší pobyt aj s rodinou bol v slnečnej Alabame. Alabama je síce riedko osídlený štát s ekonomikou na chvoste rebríčka v poradí štátov únie, ale radi na tú dobu spomíname. Po chvíľke si človek zvykne na teploty 36 – 38 °C v tieni, a zvykne si aj na to, že na dlhší nákup do supermarketu si treba zobrať sveter, pretože blázniví Američania ho „zmrazia“ na 18 °C. I tu sa mi podarilo skákať na padáku a lietať. Našiel som v Texase jedného Slováka, ktorý je blázon do lietania a parašutizmu, padli sme si do oka a bolo...
Druhý dlhší pobyt sme ukončili v lete roka 2004. Tentokrát som študoval na Národnej univerzite obrany vo Washingtone, D.C. Predtým ma ani vo sne nenapadlo, že strávim rok v hlavnom meste ekonomicky najsilnejšieho štátu. Pobyt na tejto škole bol naozaj fantastický. Precestoval som takmer všetky štáty USA okrem Aljašky a Portorika, navštívil som významné finančné inštitúcie včítane New Yorkskej burzy, Chicagskej komoditnej burzy, NASDAQu vo Washingtone, jazdil som na koni, tancoval bojový tanec s indianskymi náčelníkmi na ich výročnom zraze v Montane, prešiel som Yellowstonský národný park, zliezol Grand Canyon a okúpal sa v divej a mrazivej rieke Colorado. Bol som na veľa miestach, o ktorých som len sníval ako chlapec, čítajúci Mayovky a Cooperovky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  2. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  3. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  4. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  5. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  6. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  7. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  8. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  9. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  10. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  1. Prvé zamestnanie: 3 veci, na ktoré by ste nemali zabudnúť
  2. ADLO sa presťahovalo bližšie k zákazníkom
  3. Changes to the System of Remedies under the Amendment to the PPL
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Máte problémy s trávením? Známy gastroenterológ radí ako na ne
  6. Zdravé varenie: zábava pre celú rodinu
  7. Venujte na Vianoce darček plný informácií
  8. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  9. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  10. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 32 989
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 085
  3. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 679
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 13 095
  5. Aká je chémia vôní 9 493
  6. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 9 335
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 693
  8. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 581
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 070
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 572
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Nové číslo týždenníka MY Považský Obzor už v predaji

čaká na vás 36 strán zaujímavého spravodajstva, zaujímavostí aj športu.

Nové číslo týždenníka MY Považský Obzor

GALÉRIA: Čaro Vianoc na vašom stole

Pozrite si galériu krásnych výtvorov v podobe adventných vencov našich čitateľov.

Projekt odpadového hospodárstva bude reprezentovať na medzinárodnom fóre

Inovatívny projekt odpadového hospodárstva v obci Košeca v Ilavskom okrese bude jedným zo šiestich projektov, ktoré budú Slovensko reprezentovať v medzinárodnom finále súťaže Za

V Košeci majú moderné odpadové hospodárstvo

Za sobotu pribudlo 1100 pozitívnych PCR výsledkov

V Trenčianskom kraji zaznamenali 202 pozitívnych prípadov. Laboratóriá v sobotu˙otestovali 7 536 vzoriek. Pripísali sme aj 18 úmrtí.

ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Starostka Kuneradu čelila odvolávaniu. Referendum nebolo platné

Kavecká podala oznámenie na Generálnu prokuratúru pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania a poškodzovania cudzích práv.

V Kysuckom Novom Meste majú unikátny adventný veniec

Ide pravdepodobne o najväčší adventný veniec v Žilinskom kraji. Jeho výška je až 3,5 metra. Na jeho výzdobe pracovalo osem ľudí počas niekoľkých týždňov.

Zlatomoravský vajda zomrel. Ešte bude mela, hovoria miestni

Podľa ľudí blízkych komunite ešte nie je isté, kto ho nahradí.

Už ste čítali?