Utorok, 7. december, 2021 | Meniny má AmbrózKrížovkyKrížovky

Nadzvuková stíhačka sa dá manévrovať v maximálnej rýchlosti i v najužšom bode Slovenska

Jeden známy si ako svoju inšpiráciu vybral akademického maliara z vedľajšej dediny a počas celého detstva si opakoval, že raz, podobne ako on – chudobný chlapec zo zapadnutej dedinky – musí niečo dokázať. A dokázal.


Chcete sa aj vy inšpirovať podobnými príbehmi? Viete, koľko osobností šoubiznisu, športu, kultúry, či podnikania sa narodilo na Považí? Chceli by ste spoznať ich životnú púť, dozvedieť sa o ich úspechoch, pádoch a zaujímavých životných situáciách? Prinášame vám seriál rozhovorov s rodákmi z nášho regiónu, a to najmä takými, ktorým sa v šírom svete podarilo nájsť si to správne miesto. V našom seriáli načrieme do ich krátkej, no bohatej životnej púte v rôznych povolaniach, v rôznych končinách našej vlasti i mimo nej. Okrem úspechu majú spoločné „korene“, ktoré siahajú na Považie a sú na to patrične hrdí. A možno prídete na to, že ste sa s nimi hrávali na rovnakom pieskovisku, sedeli v jednej triede, kopali spoločne do futbalovej lopty, či chodili do rovnakého krúžku...
Meno: plk. gšt. Ing. Milan Čelko, MSS
Rodisko: Prečín
Narodený: 15. 8. 1959
Súčasné zamestnanie a ďalšie funkcie: zástupca náčelníka štábu požiadaviek a dlhodobého plánovania, Generálny štáb ASR
Stav: ženatý, dvaja synovia – jeden vysokoškolák STU Bratislava, druhý gymnazista
Záľuby: záhradka, včelárenie, turistika
Kto a kedy rozhodol, že život prežijete vo vojenskej rovnošate?
Rozhodol som sa sám. Pôvodne som nechcel do armády, chcel som lietať a chcel som lietať na tom najlepšom, čo sa vo vzduchu a nad ním pohybuje. Toto rozhodnutie ale prišlo, až keď som mal 15 rokov. Vedel som, že stíhačky sú len u vojakov a kozmonauti vtedy boli väčšinou bývalí stíhací piloti...
Mali ste od útleho detstva predstavu lietania? Čo vás najviac k tomu viedlo? Bol to váš sen?
Nie. Babička z Malých Ledníc ma pripravovala na kariéru kňaza a roky, keď som býval u nej, som chodil do kostola takmer každý deň. Neskôr som chcel byť lekárom, potom ... Keď som začal chodiť do školy, mojím snom bolo jazdiť na traktore. U deda som vysadol na koňa vždy, keď tam on nebol. Prvú babetu som rozbil ako deväťročný, strýkovho pokazeného skútra sme na humne s chalanmi opravili a havarovali s ním len o pár týždňov na to. Doteraz som sa nevyrovnal za rozbitú bizónu 250, a keď som zavesil 350 do kríkov pod Bodinou, tak som si uvedomil, že po Matičke Zemi je jazda dosť nebezpečná. S tým lekárom to bolo vážne, ale otec mi povedal, aby som si to premyslel, že nás je päť (detí) a že on nemá známosti, ani peniaze na to, aby ma tam dostal a „udržiaval“. Takže, keď v deviatej triede prišiel náborový pracovník z armády a povedal, že u armády je všetko zadarmo, ubytovanie, stravovanie, cestovanie domov, ... tak som si spomenul na otcove slová. Sen prišiel okamžite potom: „Keď do pekla, tak na peknom koni“, a tým bola pre mňa stíhačka.
Venovali ste sa lietaniu aj amatérsky?
Začal som hneď po príchode na Vojenské gymnázium do Banskej Bystrice ako pätnásťročný. Najskôr vetrone (bezmotorové lietadlá) L-13 Blaník, od 17 rokov na motorových Z-126, Z-226, Z-326 (niektorí ich poznajú ako C-105, 205 a 305) na letiskách Sliač (Tri duby), Očová a Lučenec.
Čo znamenal pre vás váš prvý samostatný let? Nie je teritórium Slovenska pre nadzvukové stíhačky primalé?
Prvý samostatný let je najfantastickejší pocit – hovorí veľa pilotov. Nie som proti tomuto názoru, ale odpovedám na túto otázku prvýkrát v živote a teraz som si vlastne uvedomil, že sám neviem povedať, či bolo vzrušujúcejšie prvé sólo na vetroni, alebo potom na C-105, L-29, L-39, MiG-21, alebo MiG-29. Pri prvom som mal pätnásť, pri poslednom 33. Posledný let som pilotoval ako tridsaťdeväťročný a i ten bol fantastický. Lietanie bolo pre mňa koníčkom, nie zamestnaním pre peniaze.
Druhá otázka snáď vôbec nesúvisí s prvou. Územie našej vlasti je síce maličké, ale priestoru pre nadzvukové stíhačky je tu dosť. I v najužšom bode republiky, kde je šírka menej ako 100 kilometrov, sa dá manévrovať v maximálnej rýchlosti.
Vo vašich rukách boli kniple najlepších a najrýchlejších strojov našej armády. Koľko hodín ste na „migoch“ 29 nalietali?
Našu najmodernejšiu stíhačku som začal lietať pomerne neskoro. Najviac som nalietal na MiG-21. Na MiG-29 mám len niečo pod 500 hodín. Koniec studenej vojny, rozdelenie republiky a finančné problémy novovzniknutého štátu neprialo nikomu a snáď najviac bol postihnutý výcvik pilotov, ktorého úroveň sa dočasne znížila až na 20 percent pôvodných náletov. Dnes po vstupe do NATO sa naši piloti musia opäť dostať na pôvodnú úroveň a lietať viac.
Z pohľadu laika sa zdá, že máte rád adrenalínové športy...
Toto neplatí o mne. Rád lyžujem, bicyklujem, ale nikdy ma to neťahalo ku skokanským mostíkom alebo kaskadérskym disciplínam. Počas leteckej kariéry i malé zranenie znamenalo práceneschopnosť na dosť dlhú dobu a následnú kontrolu v ústave leteckého zdravotníctva, takže som sa vždy vyhýbal zbytočnému riskovaniu.
Spomenuli ste si nad mrakmi na našich meteorológov, alebo pre vás a rýchle stroje predpoveď počasia nebola rozhodujúca?
Meteorológia je pre pilota jeden zo základných predmetov, z ktorého absolvuje i pravidelné preskúšania. Pilot je vlastne aj meteorológ a na meteorológa, ktorý na predletovej príprave informoval pilota o počasí, si určite spomenie. Hlavne vtedy, ak jeho predpoveď nesúhlasí so skutočnosťou. Napriek všetkým kritickým poznámkam a vtipom padlých na vrub meteorológov si ich prácu nesmierne vážim, pretože mnohokrát od ich predpovedí a údajov závisí osud letu.
Aký ste mali výcvik vy a aký ho majú budúci letci dnes?
Ten najpokrokovejší, aký si viete predstaviť. Súčasné trenažéry riadi výkonný počítač, ktorý riadi celý systém počítačov, napomáhajúcich čím vernejšie simulovať let. Pilot vidí mraky, iné lietadlá vo vzduchu, raketu, keď ju odpáli, atď... Od nahodenia motorov na zemi, rolovania na vzlet až po pristátie je možné naprogramovať vzhľad letiska, budovy, dráhu, zemepisný povrch, počasie i s meniacim sa charakterom počas letu atď. Toto nám pomáha vycvičiť pilotov na podmienky, do ktorých by sme ich normálne pre ich nebezpečnosť neposielali a na druhej strane dril na trenažéri v mnohých oblastiach výcviku nahrádza časť drahého praktického výcviku.
Prečo ste s lietaním skončili? Bol dôvod aj malý počet strojov? Vraj sa vybavenie Slovenska v tejto oblasti dá zrátať na prstoch jednej ruky...
Skončil som preto, lebo som bol poverený na dva roky prácou v zahraničí. Mal som sa vrátiť späť na letovú funkciu, ale... okolnosti a zámer nadriadeného sa nezhodovali s mojimi prianiami. Bolo to po prvýkrát v mojom živote, že som začal pracovať len pre to, aby som uživil rodinu.
Počet strojov sa vtedy nemenil. Je síce fakt, že v roku 2000 sme mali stále málo zdrojov v rozpočte vyčlenených na výcvik, ale počty leteckej techniky určite nespočítate na prstoch jednej ruky. Bolo obdobie, keď chýbali náhradné súčiastky a bojovali sme s uschopňovaním techniky do prevádzky, ale situácia sa aj pod tlakom záväzkov smerom k NATO a EÚ postupne zlepšuje.
Váš post je na Generálnom štábe ASR v štábe dlhodobého plánovania. Aký je váš vzťah k súčasným „oceľovým tátošom“ - migom a helikoptéram Mi?
Z mojej pozície plánovača a programátora zdrojov na tomto stupni riadenia musím brať v úvahu priority vojensko-politických záväzkov a poslaní vyplývajúcich zo zákonov riešiacich obranu republiky, a preto letci nemôžu u mňa hľadať protekciu. K letectvu mám samozrejme stále svoj „stavovský vzťah“ a nosím modrú uniformu. Keď vidím lietadlo na oblohe, vždy zdvihnem hlavu a pomyslím si: „Boli to krásne časy, keď som tam sedel ja...“ Nezávidím, svoje som si odlietal a teraz je mojou úlohou zabezpečiť, aby mali vzdušné sily to najlepšie, čo sa z pridelených zdrojov dá zariadiť. Spracúvame požiadavky na modernizačné programy a po skončení životnosti jednotlivých druhov techniky plánujeme ich postupnú výmenu za novú.
Povolanie profesionálneho vojaka pociťovala aj vaša rodina. Naposledy ste sa sťahovali v roku 1991 z Brna na Sliač. Vraj na „prieskum“, keďže rodina prišla za vami až o rok. Ako to prijímali manželka a deti pri zmenách zamestnávateľov, resp. škôl?
Život rodiny vojaka z povolania je už taký. Manželka vystriedala päť zamestnávateľov a bola značnú časť mojej kariéry nezamestnaná.
Z Brna na Sliač som nešiel na prieskum, ale bol som sem prevelený po odchode sovietskych vojsk. Rodina prišla za mnou až o rok z prozaických dôvodov - neboli byty. A takto podobne to bolo pri každom sťahovaní, v Brne sme čakali na pridelenie bytu plné dva roky.
Synovia si vyskúšali umenie pedagógov na rôznych školách na Morave, v USA, Veľkej Británii a teraz na Slovensku. Nie je to jednoduché, absolvovať prvú triedu základnej školy v USA a potom nastúpiť rovno do druhej triedy doma. Deťom to ale prospelo, videli kus sveta, sú prispôsobiví a neboja sa ďalších zmien – aspoň si myslím, že sú na ne lepšie pripravení, než tí, ktorí tieto ťažkosti nezažili.
Cestuje zo Sliača za prácou do Bratislavy. Natíska sa odpoveď, že zvyčajne letecky...
Nie. Väčšinou cestujem autom. Je nás viac dochádzajúcich zo Sliača a Zvolena, a tak sa striedame v používaní vlastných automobilov.
Vraciate sa na Považie často? Pri akých príležitostiach?
Tak často, ako to situácia dovolí. Máme dom a záhradu v Prečíne po manželkiných rodičoch. Navštevujeme manželkinho otca. Bohužiaľ, svokra a moji rodičia sú už na večnom odpočinku. Staráme sa o dom, záhradu a včelárím tu, takže počas jari a leta tu trávime veľa víkendov a dovolenky. Je úplnou samozrejmosťou byť tu počas Vianoc, Veľkej noci a iných sviatkov.
Ako najradšej relaxujete?
Doma s manželkou a deťmi. Starší syn je síce už teraz pre nás vzácnejší, ako vysokoškolák žije viac-menej samostatným životom. V zime zvykneme občas lyžovať, tohto roku sme strávili týždeň v najvyššie položenej vojenskej zotavovni Smrekovica. Rád editujem vlastné filmové zábery. Teraz sa to učím na počítači a ešte stále nemám spracované zábery spred roka. V lete si najviac oddýchnem vo včelíne. To je môj chrám, kde zabudnem na všetky starosti a trápenia.
Venujete sa netradičnej záľube – včeláreniu. Vyžaduje pokoj, rozvahu, zároveň aj celého človeka. Po kom ste zdedili, resp. od koho ste sa naučili rozumieť týmto užitočným tvorom?
Otec bol včelár, strýko bol a snáď ešte je dôverníkom včelárskeho spolku v Prečíne. Od piatich rokov som vstrebával skúsenosti zo včelárenia. Nikdy som to nerobil pre zárobok, lebo moje povolanie mi nikdy nedovolilo starať sa o väčší počet včelích rodín, ale práca so včelami je tak zaujímavá, že ... zaujímavejšie je len lietanie...
Okrem vás, kto v rodine sa bojí včelích žihadiel a kto má najradšej med?
Ja sa včelích žihadiel nebojím. Pri prvej jarnej prehliadke včelstiev, ak ma nepoštípe žiadna, tak schválne jednu „obetujem“, pritlačím, aby som vedel, ako to „chutná“. Včelára včely štípu len vtedy, ak urobí chybu. Ak je vhodné počasie, denná doba a medová znáška, pracujem v tričku a bez včelárskej kukly. Horšie je to s ostatnými, tí sa včiel boja. Jedine syn Martin je ochotný trpezlivo pomáhať a nespanikári, keď žihadlo dostane.
Med majú radi všetci, no hlavne mladší syn Martin. Možno aj preto rád pomáha.
Spoza polárneho kruhu sú vraj najlepšie jahody. Chceli by ste ich tam pestovať aj vy?
Priznám sa, že toto som ešte nepočul,i keď som navštívil Fínsko, Švédsko a Nórsko niekoľkokrát. V Nórsku sme absolvovali veľké letecké cvičenie a spolu s jeho prípravou som tam „strávil“ veľa lososov, sobieho mäsa a ochutnal ich národnú pálenku akvavit, jedol som aj ich jahody, ale asi neboli spoza polárneho kruhu. Čo je zaujímavé, pri jednej návšteve Nórska v auguste som si bol zabehať po lesíku okolo hotela a cestou som sa doslova najedol krásnych veľkých čučoriedok. Našinca trochu prekvapí pri prvej návšteve tejto zemepisnej šírky, že aj tam majú leto a chodia v tričkách.
A čo pobyt v USA?
V USA som bol niekoľkokrát a dohromady som tam strávil takmer tri roky. Prvý dlhší pobyt aj s rodinou bol v slnečnej Alabame. Alabama je síce riedko osídlený štát s ekonomikou na chvoste rebríčka v poradí štátov únie, ale radi na tú dobu spomíname. Po chvíľke si človek zvykne na teploty 36 – 38 °C v tieni, a zvykne si aj na to, že na dlhší nákup do supermarketu si treba zobrať sveter, pretože blázniví Američania ho „zmrazia“ na 18 °C. I tu sa mi podarilo skákať na padáku a lietať. Našiel som v Texase jedného Slováka, ktorý je blázon do lietania a parašutizmu, padli sme si do oka a bolo...
Druhý dlhší pobyt sme ukončili v lete roka 2004. Tentokrát som študoval na Národnej univerzite obrany vo Washingtone, D.C. Predtým ma ani vo sne nenapadlo, že strávim rok v hlavnom meste ekonomicky najsilnejšieho štátu. Pobyt na tejto škole bol naozaj fantastický. Precestoval som takmer všetky štáty USA okrem Aljašky a Portorika, navštívil som významné finančné inštitúcie včítane New Yorkskej burzy, Chicagskej komoditnej burzy, NASDAQu vo Washingtone, jazdil som na koni, tancoval bojový tanec s indianskymi náčelníkmi na ich výročnom zraze v Montane, prešiel som Yellowstonský národný park, zliezol Grand Canyon a okúpal sa v divej a mrazivej rieke Colorado. Bol som na veľa miestach, o ktorých som len sníval ako chlapec, čítajúci Mayovky a Cooperovky.

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Diplom, na ktorý budeš právom hrdý. Študuj u nás
  2. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť
  3. Vytvor si svoju budúcnosť podľa vlastných predstáv!
  4. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu
  5. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  6. Získaj náskok pred štartom
  7. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  8. O prideľovanie štátnych grantov sa môže starať softvér
  9. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  10. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  1. Zázračné účinky Arónie na zdravie
  2. PPA CONTROLL: Zamestnanecká privatizácia štartom úspešnej éry
  3. Nadácia Orange s neziskovakmi pomôže na Vianoce ľuďom v núdzi
  4. Budúcnosť je v komplexnej ponuke financovania a v digitalizácii.
  5. PUR pena či minerálna vlna: ktorou zatepliť šikmú strechu?
  6. Ako sa obliekať štýlovo a zároveň udržateľne?
  7. Darujte predplatné SME.sk a vyhrajte
  8. V Mecome sa nosili rúška už dávno pred Covidom
  9. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  10. Nadácia Orange podporí digitálne zručnosti učiteľov a žiakov
  1. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 19 236
  2. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 11 783
  3. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 5 606
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 5 317
  5. Kto sú páni slovenskej zimy? Niektorí z nich sa ukrývajú 4 114
  6. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 908
  7. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 3 714
  8. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 3 704
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 177
  10. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 2 825

Blogy SME

  1. Zuzanna Zittová: Zomrel nezničiteľný
  2. Marcel Škvarka: Útoky na novinárov - Robert Fico
  3. Martin Pilnik: Povinné očkovanie? Fakt? Ak jedným prikážete, iným musíte očkovanie zakázať
  4. Dušan Koniar: Zákon 255/1946 zvýhodňoval vybranú skupinu
  5. Samuel Ivančák: Jedno leto s hudbou
  6. Vlasta Žampová: Marián Robovi „Ak budem mať pokoj, ty budeš premiérom“
  7. Miroslav Galovič: Na Igora mi nesiahajte! (Dnes bez servítky).
  8. Martin Greguš: Aký vplyv má miera zaočkovanosti na počet úmrtí na COVID 19....nemci v tom už majú jasno...štatistika nepustí...
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 328
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 944
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 444
  4. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 442
  5. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 114
  6. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 944
  7. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 3 799
  8. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 775
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Areál ZŠ Novomeského. Čerstvo dokončené športovisko má verejnosti slúžiť aj počas prázdnin.

Priestor pre šport i zábavu ponúka nový športový areál v Hloži, ktorá je miestnou časťou obce Beluša v Púchovskom okrese.


TASR 32m

Diskusiu sledujte v utorok 7. decembra o 10. hodine.


22 h
Zrážka áut si vyžiadala jednu obeť.

Na cestách Trenčianskeho samosprávneho kraja sa od začiatku roka stalo 1006 dopravných nehôd, čo je o šesť menej ako v rovnakom období minulého roku.


TASR 1 h
Ilustračné foto

Od dnešného dňa sa za parkovanie v centre Ilavy platí.


SITA 20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Život sa mu zmenil po prečítaní jedného článku a studenej sprche.


5. dec

Riaditeľka nemocnice prosí o slušnosť a zodpovednosť.


20 h

Dôchodkyňa zaútočila na priateľa svojej dcéry s nožom v ruke.


6. dec

Spôsobil škodu neúmyselne. Starosta žiada úhradu v plnom rozsahu.


6. dec

Blogy SME

  1. Zuzanna Zittová: Zomrel nezničiteľný
  2. Marcel Škvarka: Útoky na novinárov - Robert Fico
  3. Martin Pilnik: Povinné očkovanie? Fakt? Ak jedným prikážete, iným musíte očkovanie zakázať
  4. Dušan Koniar: Zákon 255/1946 zvýhodňoval vybranú skupinu
  5. Samuel Ivančák: Jedno leto s hudbou
  6. Vlasta Žampová: Marián Robovi „Ak budem mať pokoj, ty budeš premiérom“
  7. Miroslav Galovič: Na Igora mi nesiahajte! (Dnes bez servítky).
  8. Martin Greguš: Aký vplyv má miera zaočkovanosti na počet úmrtí na COVID 19....nemci v tom už majú jasno...štatistika nepustí...
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 17 328
  2. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch 4 944
  3. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 444
  4. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 442
  5. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 114
  6. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 944
  7. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 3 799
  8. Vanda Tuchyňová: "Spod zadku“ nám berú vlastné pozemky, rozoberajú majetok Žiliny a mesto sa len prizerá ! 3 775
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu