Doterajšia právna úprava neumožňovala postihovať údajne ich činy adekvátne ich spoločenskej nebezpečnosti a výške spôsobených škôd. Od 1. mája im hrozí peňažný trest, ale aj väzenie za trestný čin poškodzovania cudzej veci jej pomaľovaním, postriekaním či popísaním farbou alebo inou látkou. Práve tematike graffiti a hranici zákona sa venoval v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti (SOČ) Robert Kutiš, štvrták miestneho gymnázia.
Už názov práce – Umenie za hranicou zákona, naznačuje, že ste sa nezamerali na graffiti iba ako na umenie.
Nepoznám zatiaľ prácu, ktorá by sa venovala graffiti z tejto stránky. Väčšinou sa o writeroch píše a hovorí najmä v súvislosti s poškodením budov, vlakov či financiách, ktoré musia vydať na farby. V práci som sa zameral najmä na posudzovanie graffiti z hľadiska trestno-právnej zodpovednosti a takej základnej charakteristiky writingu. O writeroch a ich myslení bolo povedaných a popísaných množstvo poloprávd a lží.
Nový druh umenia, za čo graffiti nesporne považované je, vás teda baví. Vyskúšali ste si ho osobne?
Pohybujem sa v tom.
Novela trestného zákona sprísňuje postih writerov. Nezdá sa vám, že aj v tomto prípade sa riadili poslanci ľahším pravidlom radšej zakázať, ako hľadať kompromis a riešenie vhodné pre obe strany?
Nielen podľa mňa novela nič nerieši, ten kto maľuje, kvôli tomu neprestane. Pokuty za poškodenie objektov graffiti sú všade v Európe. Prečo sú však vyhradené priestory pre writerov všade v zahraničí? V tomto prípade určil štát prísny postih, ale nenavrhol možnosti ako legálnou cestou získať ľahko povolenie a miesto na maľovanie. Inak je to veľká práca zohnať legálnu stenu.
Aké vidíte možnosti vývoja graffiti na Slovensku po prijatí novely?
Myslím si, že to vôbec nič nezmení. Možno sa budú častejšie meniť tagy (mená, podpisy autorov) a niektoré chrómy (ilegálne maľby) sa možno nebudú podpisovať, aby sa nedala zvaliť prípadná vina na jedného človeka.
V práci približujete psychiku writerov, s koľkými sa osobne poznáte?
Poznám ich mnoho, ale v bližšom kontakte som len možno so štyrmi až šiestimi.
Boli trestne stíhaní?
Skoro každý, koho poznám, už mal problémy. Dokonca jeden prestal skoro úplne maľovať, pretože postih bol dosť veľký.
Aké podmienky sú pre writerov v Považskej Bystrici?
Legálne priestory sú minimálne a ilegálne maľby sťažil systém kamier, i keď nijak extrémne.
Nepovažujete odpor staršej generácie voči graffiti ako prežitok z minulého režimu?
Odpor sa dá dosť dobre chápať, keď väčšinu života prežijete v inej spoločnosti, aká sa vyformovala teraz. Je to niekedy prehnané, ale už sa, chvalabohu, stretávam so zdravými názormi, ktoré sú evidentne premyslenejšie ako vyhranený názor – „rozhodne nie“.
Čo považujete za zdravý názor?
Človek nemusí byť stopercentne za, ale stačí, ak sa aspoň trochu zamyslí nad postatou veci a nepreberá iba názory iných.
Roba čaká po postupe z regionálneho kola „kraj“ v Starej Turej. Čo ho tam čaká, netušíme, rovnako ako netušíme, čo čaká v najbližšej dobe na slovenských writerov.
Autor: mk