V 25. min dáva domáci kapitán Pavol Kostelanský ml. vedúci gól a to ešte netuší, že asi o päť minút mu na konto pribudne oveľa cennejší zásah. „Útočili sme na dolnú bránu, a keď som sa po nevydarenej akcii vracal naspäť na našu polovicu, všimol som si ležiaceho diváka v blízkosti striedačky. Zakričal som, aby mu niekto pomohol a venoval som sa hre. O chvíľku vidím že zrejme ide o epileptický záchvat a ľudia sa mu snažia robiť masáž srdca. Zo skúsenosti viem, že je to nebezpečné, tak som neváhal, v neprerušenej hre som preskočil zábradlie a bežal k postihnutému. Pamätám si, že tam bol Ferko a Jožko Kostelanskí, ďalších som v tej rýchlosti nevnímal. Rýchlo som uložil diváka do stabilizovanej polohy, nahmatal mu body na sánkach, aby som mu otvoril ústa. Podarilo sa, našťastie jazyk nebol zapadnutý a divák o chvíľu začal dýchať. Medzitým rozhodca prerušil zápas, no to už priame nebezpečenstvo nehrozilo. Zápas sa nakoniec skončil 2:2, ale najdôležitejšie bolo, že považskobystrický fanúšik znova chodí do hľadiska,“ spomína Pavol, ktorého takmer každý pozná pod menom Ciki.
Prvý, kto si všetko všimol, bol delegát Stanislav Lieskovský. „Bol som blízko striedačky hostí, keď vidím, že vedľa nej niekto bezvládne leží. Videl som, že je zle, tak som rýchlo volal o pomoc, aby niekto priniesol vodu. Najprv som si myslel, že ide o infarkt alebo úpal. Bohužiaľ, trvalo chvíľu, kým sa niekto podujal pomôcť. O chvíľku pribehol domáci kapitán, ktorému som pomohol diváka dať do stabilizovanej polohy a on mu otvoril ústa, aby sa neudusil. Keď som sa po čase s Jarkom, ktorý býva kúsok odo mňa, stretol, poďakoval mi. Nebol to prvý prípad, kedy sa mi podarilo prispieť k záchrane života. Raz som napriek problémom s autom doviezol ťažko zraneného motocyklistu do nemocnice skôr ako prišla sanitka a druhýkrát sa mi podarilo zachytiť kolegu, aby z výšky nespadol v strojárňach do kade. Možno je to tým, že vždy si všímam okolie a dávam dobrý pozor,“ hovorí Stanislav, ktorý má za sebou dlhoročné skúsenosti hráča, rozhodcu a delegáta. „Ako rozhodcovi sa mi stalo niečo podobné v zápase Svätý Kríž – Bobrovec, kde sa dvaja hráči zrazili hlavami. Jeden z nich sa prebral až na druhý deň v nemocnici,“ pripomína futbalovú príhodu so šťastným koncom.
Pavol takmer na udalosť zabudol, nebyť poďakovania fanúšikovej mamy. „O to viac ma prekvapil list zo SFZ, že som navrhnutý na cenu Fair play. Potom prišla pozvánka a 25. februára som v Dolnom Kubíne prevzal cenu Fair play pomenovanú po Dr. Ivanovi Chodákovi za výnimočný čin. Ceny nám odovzdal predseda SFZ František Laurinec a stretol som sa aj s bývalým reprezentantom Júliusom Simonom, ktorý tiež pomohol zranenému a bol podobne ocenený. Cena ma potešila, ale v momente, keď som poskytoval prvú pomoc, som na niečo podobné nemyslel. Išlo mi o to, ako zachrániť ľudský život,“ dodal skromne Pavol, ktorý už oblieka farby Považskej Bystrice.
„Na vyhlasovaní, kde bola celá generalita slovenského futbalu, som mal dobrý pocit. Viem, že tak ako sme sa zachovali my, mal by sa zachovať každý. Bohužiaľ, nie vždy to tak je,“ dodal S. Lieskovský.
Autor: jš
