O vzťahoch...

Zvieratá sa niekedy v zložitých situáciách zachovajú ako ľudské tvory, ba niekedy aj lepšie, a tak zachránia niekomu život. Podobne, ako medzi živými tvormi, je to aj so vzťahom medzi neživými vecami a živočíšnou ríšou i ľuďmi. Vták si postaví hniezdo, cicavec príbytok, noru a ono im poskytne možnosť prichýliť sa dnu, keď im hrozí nebezpečenstvo, alebo keď si chcú vychovať svoje pokolenie. Človek si postaví dom a presne tak ako živočíchy, nájde v ňom bezpečie.
Všetko sa zdá, že je dokonalé. Je to však tak? Hádam by aj bolo, keby nebola ešte jedna kategória vzťahov, a to ľudia medzi sebou.
Akoby sme zabúdali, že by sme mali jeden druhého rešpektovať. Brať ohľady na pozitíva, ale i negatíva iných, keď je treba pochváliť, podať pomocnú ruku, usmiať sa. Veď úsmev nestojí nič, ale prináša veľa. Toho, komu je určený, obohacuje bez toho, že by nejako ukracoval toho, kto ho dáva. Je to iba maličký okamih zo života jednej či druhej strany, ale spomienka naň je niekedy večná. Keď si to zrekapitulujeme, musíme uznať, že nikto nie je taký bohatý, aby mu úsmev nechýbal, ale nikto nie je ani taký chudobný, aby ho nemohol iným darovať.
Stáva sa nám, že stretávame ľudí, ktorí sú buď takí zaneprázdnení, alebo až príliš ... ani neviem akí, že nemajú čas venovať svoj úsmev alebo pekné slovo iným, aj keď naň čakajú, lebo by im pomohol. Buďme vtedy veľkorysí a spravme to pre týchto ľudí my, pretože nikto to nepotrebuje tak ako tí, ktorí to nedokážu spraviť pre iných.
Práve prišla jar. Ročné obdobie, kedy sa budí príroda, pučia stromy, začínajú kvitnúť stromy, budia sa zvieratá zo zimného spánku. Zobuďme sa aj my. Venujme chvíľku času sami sebe a zamyslime sa nad tým, či robíme všetko tak, že keď sa obzrieme za seba, nemusíme sa hanbiť. Popremýšľajme, čo sa dá zmeniť. Každý má predsa problémy, ale veď problémy sú pre ľudí a keďže ich máme, aspoň vieme, že sme ľudia.
Skúsme si vziať príklad napríklad zo včiel a kvetov...