Vtedy vznikla aj židovská náboženská obec. Z Pruského sa Židia postupne rozšírili do doliny Tovarského potoka. Najznámejšími rodinami boli Marmorsteinovci a Lippeovci. V Pruskom mali Židia skromnú modlitebňu už v prvej tretine 19. storočia, väčšiu budovu synagógy nepostavili. Napriek tomu sa v Pruskom uskutočňovali všetky obrady, t. j. krst, sobáše i rozlúčky so zomrelými, čoho dôkazom sú zachovalé matriky židovskej náboženskej obce. Sú vedené len pre obec Pruské. Všetky matriky sú vedené od roku 1842 a len do rokov 1857 – 1858. Židovskí obyvatelia Pruského neskôr využívali služby židovskej náboženskej obce v Ilave. V dolnej časti regiónu žili židovskí obyvatelia v minimálnom počte (1-2 rodiny) podľa prieskumu matrík židovských matričných obvodov takmer v každej obci. Údaje o Židoch z Borčíc nájdeme v matrikách Židovského matričného obvodu v Bolešove (ďalej v skratke ŽMO), kde sú aj údaje o Židoch z Červeného Kameňa. Údaje o Židoch z Dolných Kočkoviec nájdeme v ŽMO Ilava. Údaje o Židoch z Dubnice nájdeme v ŽMO Bolešov, aj Ilava. Údaje o Židoch z Dolnej a Hornej Breznice nájdeme v ŽMO Púchov. Údaje o Židoch z Hornej Poruby nájdeme v ŽMO Ilava a Lúky pod Makytou. Údaje o Židoch z Dolných Kočkoviec nájdeme okrem ŽMO Ilava, aj v ŽMO Púchov. Údaje o Židoch v Horovciach nájdeme v ŽMO Bolešov. V Iliavke a Klobušiciach Židia nežili (nenašiel sa o nich žiaden záznam v žiadnom ŽMO). Údaje o Židoch v Kameničanoch nájdeme v ŽMO Bolešov. Košeca, kde sa presunulo sídlo pozostatkov bývalého hradného panstva, bola aj sídlom Židov, ktorí sa venovali prevažne obchodu, najmä s drevom. Títo podnikatelia s drevom sa neskôr včlenili do spoločnosti „TUZ, s. r. o., ktorá realizovala výstavbu 36 km dlhej lesnej železnice zo Zliechova-Gapla do Košece. Údaje o židovských rodinách v Košeci v ŽMO Ilava, kde sú aj údaje o Židoch z Košeckého Rovného a Košeckého Podhradia. Údaje o Židoch z Krivoklátu nájdeme ŽMO Bolešov, aj Ilava. Aj v Ladcoch sa začali v 2. polovici usadzovať drobní židovskí podnikatelia – obchodníci a krčmári, ktorí sem prišli už z iných obcí regiónu (napr. 1888 Adolf Lippe prišiel aj s rodinou z Červeného Kameňa). Najvýznamnejším podnikateľom však bol viedenský bankár a veľkostatkár, ktorý si v 2. polovici 19. storočia „kúpil“ titul baróna, Adolf von Schenk. Na pozemkoch veľkostatku v Ladcoch v roku 1888 nechal urobiť prieskumné práce na ložisku vápenca. Založil tu kameňolom a 25. júna 1889 sa začalo s výstavbou cementárne, ktorá po dokončení mala vo svojom názve aj jeho meno: „Lédeczer Portland – Zementfabrik des Adolf von Schenk – Lédecz. Z názvu vidieť, že podnikateľ ku svojmu „kúpenému“ titulu baróna začal používať predikát z Ladiec (-Lédecz). Židovskí obyvatelia prislúchali ŽMO v Ilave. Väčšina židovských obyvateľov z obcí doliny Tovarského potoka využívala buď ŽMO v Ilave alebo v Bolešove. Týka sa to aj ďalších obcí z okolia Dubnice a Ilavy. Podľa prieskumov matričnej agendy ŽMO v našom regióne židia sa neusadili ani vo Vršatskom a Lednickej Lehote (tu žili v prevažnej väčšine potomkovia moravských exulantov), tiež obce Horenice a Hôrka boli bez židovských usadlíkov. Ako to vyzeralo so židovskými usadlíkmi v Doline Bielej vody, si povieme nabudúce.
Autor: mako
