Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Stupniansky divadelný fenomén oslavuje sedemdesiatku

Divadlo – zarytý a tvrdohlavý nepriateľ vojen, vrážd, klamstva a podlosti – zrkadlo svojej doby a neoklamateľný dikobraz, ktorého jedovaté ostne triafajú vždy do čierneho – lekár liečiaci bolesť smiechom alebo kúzelník, čo vo svojom rozprávkovom svete uka

zuje dušu človeka nahlodaného stresmi a neurózami pretechnizovaného sveta.
Jozef Króner kedysi povedal: „Ľudia, ktorí považujú ochotníka za čosi menejcenného ako profesionála, mýlia sa totálne. Pretože profesionál vo svojej vybavenosti technickej už nás prestal zaujímať, pokiaľ nemá to, čo ochotník, srdce. Život ma samozrejme naučil mať istý pocit pokory, istý pocit vďaky, či už Bohu, či už osudu alebo komukoľvek, že mi dožičil možnosť robiť divadlo.
Všetko začal stolár Ondrej
„Okrem tancovačiek či jarmokov inej zábavy u nás nebolo. Aj preto vzniklo v roku 1935 divadlo.“ Toľko kronika divadelného súboru zo Stupného. Základný kameň ochotníckeho divadla položil v roku 1935 stolár Ondrej Balej. Pod jeho vedením tunajší ochotníci naštudovali veselohru Strašidlo, ktorá mala premiéru v miestnej škole na svojpomocne urobenom javisku. Nasledovali hry Sirota Podhradských a Drotár. Všetky sa stretli u obecenstva s veľkým ohlasom a museli sa viackrát reprízovať. Medzi prvých ochotníckych hercov patrili František Babiar, Anton Begáň, Viliam Šterdas, Jozef Begáň, František Kadák, Anna Smataníková, Karolína Balejová, Eva Begáňová, Ján Smataník, Rozália Balejová, Jakub Knapo.
Vojnové roky spôsobili, že ochotnícka činnosť v obci zaznamenala určitý útlm, ale nezanikla. Zápis v obecnej kronike z tohto obdobia sa zmieňuje o tom, že v roku 1939 naštudovala miestna učiteľka Gajarská so žiakmi hru Veselá sirota. Bola to práve ona, ktorá v neľahkom vojnovom období viedla žiakov ku kultúre a okrem iného s nimi pripravila niekoľko rozprávkových hier. Po skončení Druhej svetovej vojny v roku 1945 prišli do Stupného učitelia Krajčiovci. Pod ich režijným vedením boli naštudované a uvedené divadelné predstavenia Pytliakova žena a Kamenný chodníček.
Prvý ozajstný režisér
V roku 1947 sa v Martine uskutočnil kurz divadelných režisérov, ktorého sa zúčastnil aj Tomáš Mišúr, miestny kováč. Pod jeho režisérskou taktovkou bola v tomto roku uvedená v miestnej krčme U Kramaríka divadelná hra Mozoľovci. Tam sa hrala aj o rok neskôr divadelná hra Život a v roku 1949 veselohra Kubo. Po dostavaní požiarnej zbrojnice a priľahlej sály v polovici päťdesiatych rokov divadelníci v Stupnom v réžii Tomáša Mišúra uviedli hru Tiene vojny. Stupňania sa mohli rok čo rok tešiť na novú divadelnú premiéru. Boli to hry: Bačova žena, Podpaľačova dcéra, Tiene vojny, Figliar Matej, Keď mesiačik svietil, Krutohlavci, Nový život, Keď sa Marka zaľúbila, Ďaleká ozvena, Kamenný chodníček. Koncom šesťdesiatych rokov, po zbúraní starej sály, sa začalo v obci s výstavbou nového kultúrneho domu. Realizácia stavby sa však neúmerne predĺžila, a tak kultúra, a tým aj ochotnícke divadlo, malo nútenú prestávku.
Hra z povaly
„K divadlu ma priviedol kováč Mišúr. Chytil ma na ulici za ruku, a reku, poď. Nebola televízia, rádiá, čo sme mali robiť? Každý rok nová hra potešila nielen nás, ale najmä divákov, ktorých bývalo požehnane. Divadlo ma chytilo a ja som aj vďaka dobrej práci mohol prepisovať texty jednotlivých hercov,“ usmieva sa dnes 76-ročný Karol Smataník. Všetci vedeli, že roboty s textami mal vyše hlavy, pretože na stroji písal vraj ako „blesk“. Udrel na kláves s písmenom iba občas. „V roku 1978 som sa s vtedajším osvetárom Filipom Makom, ochotníckym hercom a režisérom, podujal na neľahkú úlohu, znovu oživiť činnosť ochotníckeho divadla v Stupnom. Na povale sme našli divadelnú hru. Nemala prvú stranu, a tak sme ju nazvali podľa hlavnej postavy – Martin Ľuba. Potrebovali sme dať hre šmrnc,“ dodáva. Práve on pritiahol do Stupného režiséra Ivana Piška. Pán Karol nezanevrel na divadlo ani dnes. Pomôže so scénou a najmä prácami od dreva. Nie všetci v obci vedia, že v novom kulturáku miesta pre pódium nebolo, a tak vysekal dieru, za ktorou sa dostavala nová stena. Tak vzniklo javisko.
Režisér Ivan
„Spoznali sme sa na stretnutí kultúrnych pracovníkov. Vedel som, že by bolo na škodu nechať súbor v úzkych. Bolo to zo spolupatričnosti, kamarátstva... Prišla dvojročná pauza, počas ktorej boli niektorí chlapci na vojne a ja som sa po nej do Stupného vrátil opäť. Prišla ďalšia hra, po nej ďalšia, nedalo sa už odísť. Dar od Boha, ktorí stupnianski ochotníci majú, sa nemôže len tak premrhať. Skvalitňovali sa predstavenia, začali sme vyhrávať súťaže, každý rok naštudovali novú hru,“ dodáva Ivan Piško.
Príchod novej krvi
Po hre Martin Ľuba nasledovali ďalšie: Ofenzíva pána Koníčka, estrádny program zostavený prevaž­ne z vlastnej tvorby, Ženba Ďura Šúplatu v réžii Vladimíra Šupku zo Žiliny. To už bola v súbore nová krv. „Asi nemali koho, a tak zavolali mňa,“ tvrdí Pavol Sečník, súčasná duša divadla. „Som vedúcim, hercom ochotníkom a čo ja viem, čo všetko. Názov ochotník je dnes viac ako pravdivý. Napĺňa ho dnešná doba. Čo mi dáva divadlo? Je pre mňa životabudičom, dokážem sa realizovať verejne. Tréma? Tú mám stále a asi najväčšiu z našich hercov,“ vyznáva sa Pavol. Jeho príchod mali na svedomí otec a syn Smataníkovci. „Paľo je z nás asi najlepším hercom, za čo dostal množstvo ocenení a uznaní od porôt. Ja som bol asi posledný, koho zavolali. Prehovoril ma otec s bratrancom, synom kováča Mišúra,“ dodáva Peter Smataník, ktorý sa „objavil“ taktiež v hre Martin Ľuba. „Nie je nás mnoho a stalo sa, že som bol nútený podať aj inzerát. Odpovede typu koľko a čo za to sme našťastie neakceptovali,“ tvrdí P. Sečník.
Okrúhle výročie a úspechy
Začiatkom roku 1985 uzrela svetlo sveta hra Mozoľovci, ktorou si ochotníci pripomenuli 50. výročie založenia. V nasledujúcej sezóne to bola veselohra Kuchárky z Ovseného a o rok neskôr komédiou Jána Chalúpku Starý za­ľúbenec. „Sezóna 1987 – 1988 bola pre nás významná najmä tým, že náš divadelný súbor sa stal členom Združenia divadelných ochotníkov Slovenska. V kolektíve prevažovali mladí ľudia. Súbor bol premenovaný na Divadlo mladých pri ZO ZDOS v Stupnom a predstavil sa divákom hrou N. V. Gogoľa Ženba,“ spomína P. Sečník.
Pribudla hra Júliusa Barča – Ivana Mastný hrniec a v roku 1990 hra Ondreja Bosíka U nás taká obyčaj. Súbor sa s ňou zúčastnil krajskej súťaže v Námestove, kde Emília Smataníková a Peter Smataník získali ceny za herecké výkony. Nasledovali Kukučínova dramatizácia Dies irae, Jozef Gregor Tajovský a veselohra Ženský zákon. A úspešne. Tretie miesto na krajskej prehliadke v Námestove, účasť na Celoslovenskej súťaži Divadelné Šurany, kde Marián Kraj­čoviech získal cenu za herecký výkon. „Režíroval som po jednej hre v Dubnici i Stupnom. Doma napokon divadlo akosi stagnovalo a mne zostalo viac času na Stupné,“ dodáva režisér Piško. A práve pri tejto hre dokázal, že cesta, ktorú so súborom nastúpil, metódy a zámery jeho režijnej koncepcie boli správne. Nasleduje Tajovského Hriech. Zaznamenal víťazné ťaženie na okresnej súťaži v Púchove, krajskej v Námestove, celoslovenskej Divadelné Šurany 1993. Na nej získal cenu za réžiu Ivan Piško. Potom prišla celoslovenská súťaž Palárikova Raková 1993 v Čadci a opäť víťazstvo a zisk zlatej medaily Jána Palárika. Bohdana Krajčoviechová získala individuálnu cenu za herecký výkon. Úspešnosť sezóny bola zavŕšená víťazstvom na Celoslovenskej súťaži hier s dedinskou tematikou v Trebišove. Ako víťaz uvedených súťaží sa súbor predstavil na vrcholnom festivale Scénická žatva 1993 v Martine.
S hrou Ivana Bukovčana Luigiho srdce zopakovali Stupňania to, čo sa im podarilo s Hriechom. Víťazné vavríny od okresnej až po celoslovenské súťaže Divadelné Šurany a Palárikova Raková, cena za herecký výkon pre Pavla Sečníka, na okresnej, krajskej i celoslovenskej súťaži XX. divadelné Šurany, cena za réžiu pre Ivana Pišku v Šuranoch a XXVII. Palárikovej Rakovej. Vrcholom úspešnej práce súboru bolo opäť účinkovanie na Scénickej žatve 1994 v Martine. V decembri súbor vystúpil ako hosť na záver Tajovského divadelných dní v Tajove a Pavol Sečník tu opäť získal cenu za herecký výkon.
V roku 1995 bol súbor na základe dosiahnutých výsledkov zaradený do kategórie B a bol premenovaný na Divadelný súbor pri ZO ZDOS v Stupnom. V tomto roku naštudoval hru G. Figueireda Líška a hrozno, s ktorou ako nováčik vo vyššej kategórii na Krajskej prehliadke v Prievidzi získal druhé miesto.
„Rok 1995 bol významný aj tým, že si súbor pripomenul 60. výročie založenia ochotníckeho divadla v Stupnom. Oslavy tohto výročia sa konali 30. apríla 1995 v Stupnom. Navštívili nás Ladislav Chudík, Marián Mikola - predseda ÚR ZDOS, Stanislav Chren - tajomník ÚR ZDOS, veľa ochotníkov, priaznivcov a obdivovateľov súboru. Súčasťou osláv bolo pochôdzkové divadlo po obci, autogramiáda Ladislava Chudíka, výstava 60. rokov ochotníckeho divadla v Stupnom, jarmok ľudových remesiel, divadelné predstavenie, slávnostné ocenenie a odovzdanie pamätných listov všetkým žijúcim ochotníkom,“ hovorí jedna z duší divadla Daniela Balejová.
Úspechy pokračujú
V roku 1996 uviedol súbor hru Karola Horáka Cesta. Na krajskej prehliadke Divadelná Prievidza súbor získal 1. miesto a Daniela Balejová cenu za herecký výkon. Prvýkrát sa súbor zúčastnil na celoslovenskej súťaži vyspelých súborov Belopotockého Mikuláš v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ si priniesol cenu ÚR ZDOS. Úspech Cesty pokračoval i na Palárikovej Rakovej v Čadci. Prvé miesto a zlatá medaila Jána Palárika pre súbor, strieborná medaila pre Ivana Pišku, strieborné medaily a ceny za herecké výkony pre Danielu Balejovú a Pavla Sečníka. Opäť sa súbor predstavil na vrcholnej prehliadke divadelných súborov Scénická žatva 1996. Účinkovaním na žatve, sa cesta súboru s Cestou neskončila. Boli tu ďalšie vystúpenia, na V. Oravskom divadelnom Podzámku, na nádvorí Orlovského kaštieľa v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva, vystúpenie v relácii Slovenskej televízie Kraje bavia Slovensko, účinkovanie v televíznej relácii Dobré ráno, vystúpenie v Štúrove, prvé zahraničné vystúpenie pre našich krajanov v rumunskom Nadlaku. Taktiež sa súbor zúčastnil na prvom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom, kde režisér Ivan Piško získal cenu za réžiu.
V roku 1997 súbor naštudoval hru Ivana Cankara Pokušenie vo Svätofloriánskej doline, s ktorou zvíťazil na krajskej prehliadke Thália pod Bojnickým zámkom, postúpil na XXIX. Divadelnú Spišskú Novú Ves, kde Pavol Sečník získal cenu za herecký výkon. O rok Ján Papp-Jozef Mokoš Kára plná bolesti. Opäť víťazstvo z krajskej prehliadky a cena za herecký výkon pre Pavla Sečníka, cena ÚR ZDOS na celoslovenskej prehliadke Belopotockého Mikuláš a ceny za herecký výkon pre Danielu Balejovú a Petra Smataníka, 3. miesto na Palárikovej Rakovej v Čadci. Káru doviezli aj na Festival hier s dedinskou tematikou do Trebišova. A úspešne. Prvé miesto si nenechali ujsť.
V roku 1999 sa Stupňania vrátili do klenotnice slovenskej klasiky a siahli po hre Boženy Slančíkovej - Timravy Ťapákovci. Úspech prišiel už na krajskej prehliadke v podobe prvého miesta a cena pre Pavla Sečníka, víťazstvo čakalo na Festivale hier s dedinskou tematikou v Trebišove a cena za herecký výkon pre Danielu Balejovú. Súbor uvádza o rok hru Františka Jurigu Matka. Na okresnej prehliadke Divadelný Púchov bol prítomný aj autor hry František Juriga. Priniesla 3. miesto na Palárikovej Rakovej v Čadci, Martin Šimík získal cenu za herecký výkon a režisér Ivan Piško cenu starostu obce Raková. Na festivale A. Jurkovičovej získala hlavnú cenu za herecký výkon D. Balejová. Výťažok z predstavenia v Katolíckom dome v Považskej Bystrici venoval súbor pre Detský charitný dom v Pov. Bystrici.
Prišli hry Bankrot, Čahojovej Stratená hora, Zdravý nemocný, Azyl a Záveje. Aj tie dosiahli úspechy na krajských či celoštátnych prehliadkach. Ceny pre súbor, režiséra a herecké výkony. Potešilo tretie miesto Azylu na Palárikovej Rakovej, ďalšie ocenenie a úspechy príde možno aj na prehliadke v Čiernej hore a Srbsku.
Pre divadlo všetko
„Pamätám na jedno z predstavení. Hra gradovala, keď hlavný hrdina chytí pod krk jedného z kolegov. Z hľadiska sa ozvalo: „Ne... sa s ním! Vypáľ mu jednu!“ Aj takto vnímajú diváci naše hry,“ usmieva sa Peter Krajčoviech. Nechcel hrať, a tak mu zostala na starosti hudba.„Bol som mladý a nesmelý. Nie vždy je všetko s kostolným riadom v poriadku. V Nadlaku nebolo na zásuvke uzemnenie. Pozriem vedľa na technika a ten sa trepal o dušu. Odišli nám štyri svetlá, o všetky sme prišli pri podobnom zapojení v Domaniži.“ Peter Krajčoviech je nielen zvukárom, ale spoločne so Smataníkovcami vraj aj najlepším kuchárom gulášu v obci.
Čo je pre nich divadlo?
„Keď si spomeniem na začiatky, chytí ma nostalgia. Na skúšky sme nosievali polienka, aby nám nebola zima. Obkľúčili sme kachle, a kto si nedal pozor, tomu „prihorela“ vetrovka. Zo začiatku sme mali malé méty. Tešili sme sa z maličkostí. Chceli sme vyhrať okresnú súťaž, dostať sa na kraj, zahrať si v považskobystrickom kulturáku... Divadlo je pre mňa úžasný fenomén,“ vyznáva sa P. Sečník. „Je to tak. Pamätám na Ezopa, vďaka ktorému som si musel nechať narásť bradu,“ tvrdí Peter Smataník. „Paľo si našiel cez divadlo ženu, iní kamarátov. O tom to je,“ hovorí P. Smataník a I. Piško dodáva: „Na divadle som závislý! Taktovku v Dubnici prevzal po mne vnuk. Zostalo mi Stupné, ktoré sa stalo pre mňa srdcovou záležitosťou!“
Ochotníci zo Stupného sa počas trvania súboru natrvalo zapísali do povedomia divadelnej verejnosti na celom Slovensku i v zahraničí. V týchto dňoch sa predstavia na festivale hier dolnozemských autorov DIDA 2005 v Pivnici v Čiernej hore a Srbsku. Poprajme im množstvo dobrých hier i výkonov. Nemusia nosiť stále ceny zo súťaží, stačí ak naplnia duše divákov a splnia si svoje ďalšie sny.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  2. Keď štúdium (za)baví
  3. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  4. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  5. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  6. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  7. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  8. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  9. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  10. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  1. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  2. Máte nápad ako zlepšiť svoje okolie? Radi ho podporíme!
  3. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  4. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  5. Nová služba v Pezinku – bezplatný zber elektroodpadu
  6. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  7. V mlieku už nie sme sebestační. Čo sa musí zmeniť?
  8. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie
  9. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  10. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 24 892
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 23 323
  3. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 12 749
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 11 303
  5. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 615
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 563
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 155
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 903
  9. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 7 812
  10. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 7 679
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Premiér: Minister školstva má naplánovať, ako vrátiť deti do škôl od 7. decembra

Premiér chce, aby systém následne mohol fungovať aj v ďalších mesiacoch.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Premiér: Od plánu plošného testovania budúci víkend sa zatiaľ upúšťa

Zdá sa, že celoplošné testovanie cez mikulášsky víkend nebude.

Premiér Igor Matovič.

Situácia v bystrickej nemocnici je vyhrotená, v karanténe je 53 pracovníkov

V Nemocnici s poliklinikou (NsP) v Považskej Bystrici je momentálne vyhrotená situácia, v karanténe je aktuálne 53 pracovníkov.

Najrýchlejší poštár. Holuby ohrozujú dravce, hovorí Luhový

Poštový holub bol v minulosti najrýchlejším prostriedkom na prenos správ. Teraz sa využíva najmä na športové účely. Úspechy dosahuje MIROSLAV LUHOVÝ z Púchova.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

FOTO: Po obrovských tolstolobikoch prišli na rad skutoční králi priehrady Ružiná

Vo vodnom diele Ružiná prebieha už štvrtý deň záchranný odlov rýb.

Pri inštalácii vianočnej výzdoby v Mlynoch prišiel mladý muž o nohu

Pracovník spadol z výšky približne 20 metrov. Utrpel množstvo zranení.

Demänovská dolina už nevládze, na petíciu nie je neskoro

Nestíha elektrika, už ani zdroje pitnej vody.

Tragická nehoda na R1: Vodiča († 52) vymrštilo z auta

Nehoda sa stala na diaľničnom úseku medzi Zvolenom a Žiarom.

Už ste čítali?