Zverenec trénerky Evy Miklovičovej, člen atletického klubu Sparta Považská Bystrica sa v behu na 800 metrov prebojoval až do semifinále a celkovo obsadil 19. miesto.
- Kedy si začal uvažovať nad možnosťou účasti na svetovom šampionáte?
„ Vlani som bežal tesne nad dve minúty, pričom A limit na MS bol 1:51,00 min a B limit 1:54,50 min. Na jar v pretekoch v poľskej Bielsko Biale som zabehol výkon 1:55,79 min a vtedy sme s trénerkou začali uvažovať o splnení limitu. Podarilo sa to na medzištátnom trojstretnutí Slovensko – Česko – Maďarsko v Trnave, kde som splnil B limit časom 1:52,49 min. Ďalšie preteky som už neabsolvoval a radšej som sa venoval príprave.
Aké boli tvoje atletické začiatky?
V začiatkoch ma ovplyvnil starší brat, Peter, ktorý chodil do športovej triedy, mne sa páčila osemstovka, ale skúšal som aj kratšie behy a prekážkové behy. Šprinty, či technické disciplíny, to nebolo nič pre mňa. Od piatej triedy som bol žiakom športových tried v ZŠ Školská v Pov. Bystrici, pretekal som za AO Olympia a mojimi prvými trénermi boli Juraj Kubiš a Milan Laurenčík. Od vlaňajška spolupracujem s Evou Miklovičovou v Sparte Pov. Bystrica. Ako piatak som zabehol čas 2:20, hranica dvoch minút sa potom každým rokom približovala. Nasledovali zlepšenia na 2:13, 2:06 a 2:00,98 v ôsmej triede, ale potom prišla krátka stagnácia, ktorú sa mi podarilo prekonať a v tomto roku som sa zlepšil na 1:52,49.
S kým trénuješ teraz?
Nevýhodou je, že nemám vhodného sparringpartnera a behávam sám. Skúšal som behať so psom, ale ten nestíha (smiech). Kombinujem dráhu s lesnými terénmi, behávam po hrádzi. Pomohlo by mi, ak by som bol vo väčšej tréningovej skupiny, čo by bolo dobré aj na sústredeniach.
Pred Kolumbiou si už mal medzinárodné skúsenosti?
- Vlani som štartoval v európskej kvalifikácii v azerbajdžanskom Baku o postup na Olympijské hry mládeže do čínskeho Nanjingu. Súťažil som v behu na 2000 metrov prekážok a v jedinom behu som dosiahol deviaty najrýchlejší čas. Bohužiaľ, postupovali iba šiesti najrýchlejší. Nebrali sme to tragicky, pretože konkurencia najmä bola veľmi kvalitná. Zúčastnil som aj Majstrovstiev sveta v behu do vrchu v Taliansku, kde som obsadil 23. priečku a medzištátnych stretnutí žiactva a dorastu.
S akými cieľmi si odchádzal na MS?
- Bol som jeden z deviatich Slovákov, so sebou som mal tréningový plán, pretože trénerka necestovala a sledovala moje výkony cez internet. Konkurencia bola silná, 34 pretekárov bolo rozdelených do piatich rozbehov. Z každého postupovali prví štyria plus ďalší štyria s najlepšími časmi do semifinále. Veľmi som chcel postúpiť, ale priznám sa, na postup som veľmi nemyslel, pretože postupové podmienky boli veľmi tvrdé. Motiváciou bolo dosiahnutie čo najlepšieho výkonu, pretože pri umiestnení do dvanástej priečky alebo dosiahnutia času 1:51 by mi zväz preplatil účastnícke náklady. Ako držiteľa B limitu ma účasť stála 850 eur. Veľmi mi pomohla päťstovka za víťazstvo v súťaži Mladý talent v kategórii šport, ktorú organizujú miestni podnikatelia.
Veril si po postupe z rozbehu vo finále?
Prvé rozbehy boli pomalšie, bežal som v predposlednom, ktorý bol najrýchlejší. Veľmi som chcel byť do štvrtého miesta, ale aj šieste miesto nebolo zlé. Oddýchol som si až po piatom rozbehu, keď sa na výsledkovej tabuli objavili mená najlepšej dvadsaťštvorky, kde som nechýbal. Pred semifinále som bol naladený optimistickejšie, aj keď som mal obavy, lebo ešte nikdy som nebežal dve osemstovky v rozpätí necelého dňa. Vedel som, že ak chcem do finále, musím prekonať osobný rekord. Z každého z troch semifinálových behov išli do finále prví dvaja a plus ďalší dvaja s najlepším časom. Bol som jeden zo siedmich postupujúcich Európanov medzi prevahou Afričanov a nakoniec som dobehol siedmy v prvom semifinálovom behu. Ak by bola medzi behmi dlhšia prestávka, trúfal by som si na lepší výkon. Získal som nové skúsenosti aj motiváciu do ďalšej práce. V Kolumbii veľa voľného času nebolo, ale stihli sme nejaké výlety a najväčším zážitkom bol pre mňa spiatočný let z Bogoty do Frankfurtu. Vyžrebovali moju letenku a spiatočnú cestu som absolvoval v prvej triede, kde som mal všetok komfort.
Kariéru máš ešte pred sebou, aké máš ďalšie športové ciele?
- Po zdolaní dvojminútovej hranice by som rád zaútočil na čas 1:50 min, ale všetko závisí od tréningov a najmä zdravia. V európskom rebríčku vo svojej kategórii som na 21. mieste a rád by som sa posunul vyššie. Na budúci rok už budem štartovať v juniorskej kategórii do 19 rokov a chcel by som štartovať na MS v ruskej Kazani. Chcem sa posúvať vyššie a uberať z výkonu ďalšie sekundy. Výzvou sú výkony Repčíka 1:44,96 (mužský rekord)a Plachého juniorský rekord ešte z Mexika 1968 1:45,96, ale to je zatiaľ iba sen. V budúcnosti by som sa rád živil atletikou profesionálne, ale chcem sa venovať aj drevárstvu, ktoré študujem na SPŠ v Považskej Bystrici.
Ako vidí ďalšiu atletickú budúcnosť trénerka Eva Miklovičová: „Cieľom je zdolanie hranice 1:50 min, potom sa uvidí. Andrej sa teraz výrazne výkonnostne posunul, ale bývajú aj stagnačné roky, tak to nesilíme. Je to poctivý pretekár, plní zodpovedne tréningové plány a verím, že ak bude zdravý a bude sa pripravovať s kvalitnými pretekármi, budeme o ňom v budúcnosti počuť. Nevýhodou je, že v jeho disciplíne je obrovská konkurencia, možno ak by štartoval v inej disciplíne, mal by to ľahšie, ale pre Andreja je osemstovka ideálna.“
