BRVNIŠTE. Teplota sa v to slnečné sobotné popoludnie vyšplhala hádam až k tridsaťpäťke. V salóne, na ktorý sa premenila trieda starej školy v Brvništi, bolo však príjemne. Niektorí sa zašli schladiť sem, iní postávali pri bare, ktorý bol pod holým nebom. Z javiska sa niesol kovový hlas speváčky, ktorá spievala o tuláckej láske.
Viacerí návštevníci skonštatovali, že na dolinu je toto podujatie netradičné, ale prišli radi.
Ako prišiel nápad
Jozef Pobočík, organizátor podujatia, hovorí, že ich kultúrna činnosť v obci je zameraná skôr na zachovanie typického folklóru Papradnianskej doliny.
Na priebeh podujatia dozeral šerif s koltmi prekliate nízko. (zdroj: DP)„Dokonca sme sa rozhodli pre obnovenie tradície ľudovej husľovej muziky, ktorá tu kedysi existovala,“ prezrádza s tým, že cez zimu si kúpili basu, a pri tej príležitosti s chlapcami z kapely rozoberali možnosť rozšíriť žánrovo ich muzikantský život. „A pretože folk a country je blízke tomu, čo sme hrali, obohatiť sme sa rozhodli hranie v kapele práve o ne. No a neskôr aj náš kultúrny dedinský život, lebo sa tu veľmi málo deje. Využili sme jedinečné priestory starej školy a pokúsili sme sa zorganizovať prvý ročník takéhoto podujatia,“ vysvetľuje.
Muzikanti a zábava
Do organizovania prvého ročníka išli vraj veľmi nesmelo, s obavami. „Boli aj obavy, či sa naplní priestor a tiež naopak, či to nebude málo miesta.. Uvidíme po prvom ročníku, či sa presťahujeme na futbalové ihrisko,“ zažartoval Pobočík. Ľudí však prišlo do starej školy dosť, a aj sa pomestili. Postupne sa rozprúdila výborná zábava.
Na javisku dostali priestor hlavne muzikanti z blízkeho okolia Považskej Bystrice až po Žilinu. Zahrali totiž aj Zálesáci či Alabama, ale aj veľa muzikantov z doliny. Po skončení oficiálneho programu nechýbala country zábava.
Pohostenie a ostrý šerif
Okrem fajn muziky bol aj dostatok jedla. Voňavé grilované dobroty aj gulášik. Nechýbala ani pestrá ponuka nápojov pre dodržiavanie pitného režimu. Akého, to už ako kto chcel.
Na poriadok pred barom, salónom aj na javisku dohliadal ostrý šerif v podaní Petra Holiša. Ako inak, s koltmi prekliate nízko.
Účinkujúci
Javisko patrilo na podujatí jednotlivcom aj kapelám. „Prišiel som z Papradna. Ja nie som na folk, ale skôr na rock. Ale v podstate aj nejaké tie rockové veci sa dajú zahrať vo folkovej úprave, a tak som to dal,“ prezradil Jaroslav Bubel.
Vystúpenie P+B Band. (zdroj: DP)Mnoho známych pesničiek od táborákov si s Martinou Říčkovou zaspievalo aj hľadisko. „Mám aj vlastné pesničky, ale zatiaľ som ich nikde neprezentovala. Preferujem folk a country, hrám už od 15 rokov a prvý koncert som mala v Country salóne v Považskej Bystrici, kde som hrávala asi dva roky,“ povedala Martina s tým, že táto muzika je na pohodu. Teraz však spieva aj niečo iné. „Mám malé deti, a tak u nás viac frčí Spievankovo,“ prezradila ešte.
V hľadisku mala mladá speváčka aj jednu špeciálnu podporu. „Prišla som ju povzbudiť, ale aj sa mi páči táto muzika,“ povedala sestra Zuzana Uhliarová.
Chodí všade, kde je country
Nakoniec vysvitlo, že vyznávačov folkovej a country muziky je v Papradnianskej doline predsa len dosť. „Ešte som nezaspieval. To len bude. Ja som inak všade, kde je country,“ povedal Marián Šištík.
Doplnil, že okrem troch ročníkov bol vždy aj na Country pod hviezdami v Praznove, či vynikajúcom dvojdňovom podujatí Zelená modrá v Čelkovej Lehote. Dodal, že organizátori tohto podujatia majú tiež prísť. „Kortmanovci sa objavia určite aj tu. Tešíme sa,“ skonštatoval Marián.
Z iného rožka, ale známe
Pesničky, ktoré síce nepatrili celkom do žánru podujatia, ale pri rôznych podujatiach v prírode sa často spievajú, zahrali štyria šikovní muzikanti z P+B Band. Boli to známe hitovky skupín Olympic a Katapult.
„Hádam dva dni nespali. Taká bola tréma,“ prezradili o svojich chlapoch ich polovičky v hľadisku, ktoré ich mohutne povzbudzovali. My sme si však žiadnu trému nevšimli.
Pozná všelijaké songy
Jeden starší návštevník podujatia, pán Karol z Brvnišťa, nám prezradil, že stará škola zažila už naozaj všeličo, a to aj čo sa týka rôznych spevov. „Chodil som sem do prvej triedy. Bolo to v roku 1949. Do pol roka sme spievali sväté pesničky a modlili sme sa. Po pol roku už to bola pieseň práce,“ povedal žartom s tým, že na country a folk prišiel rád, je to vraj niečo celkom nové.
