ČERVENÝ KAMEŇ. Vo štvrtok 20. augusta sa nad obcou odohrala tragédia. Zrazili sa dve lietadlá, v ktorých boli okrem posádky aj parašutisti. Chystali sa na nácvik spoločného zoskoku na nedeľný letecký deň v Slavnici. Namiesto toho si zachraňovali holý život.
Z oblohy sa ozval hrmot
Štvrtok bol deň ako každý iný. Obyvatelia Červeného Kameňa, ktorí boli doma, trávili deň ako vždy. Robili doma, vonku, rozprávali sa. Lietadlá, ktoré leteli nad ich hlavami, ani riadne nevnímali. Až do okamihu, keď sa ozvala rana.
„Ráno sme vstávali trocha neskoršie. Naprával som budík, lebo išiel nepresne. Bolo 9.07. Zrazu sme začuli strašný hrmot. Žena začala kričať, že čo sa robí. Vyzrel som z okna a hneď som jej povedal, aby rýchlo zavolala záchranku, že padá lietadlo. Veľmi som sa bál, že padne na nás. Vo vzduchu rotovalo. Bola to slavnická andula, mala odtrhnutý chvost. Padla do Chotuče. Vtedy som ešte nevedel, že spadlo aj druhé lietadlo,“ hovorí Dušan Martiš.
Hneď vybehol z domu a pripojil sa k červenokamenským dobrovoľným hasičom, ktorí medzi prvými prišli k havarovanému lietadlu. „Bol to nepekný pohľad. Lietadlo už horelo, búchalo to tam. Chcel som vytiahnuť pilota, nechcel som, aby zhorel. Nepodarilo sa, hasiči ma poslali preč, pretože to bolo nebezpečné,“ spomína si na chvíle, na ktoré nezabudne do konca života, so slzami v očiach.
Pri návrate stretol pri kostole dvoch parašutistov. Podľa jeho slov boli zo slavnickej anduly. „Keď zbadali kostol, jeden z nich povedal: „Aha kostol, ja som sa dnes druhý raz narodil.“
Haváriu videl aj Ľubo Matejička. Pri bránke sa rozprával s dvomi mužmi. Jeden z nich sa ešte čudoval, prečo lietadlá letia tak blízko pri sebe, keď sa ozvala rana. „Zrazu začali z lietadiel vyskakovať parašutisti. Leteli rôznymi smermi. Jednému lietadlu odpadol chvost, začalo ho krútiť. Mal som strach, že môžu spadnúť na chalupu a chcel som vybehnúť von. Vtom som videl, ako jedno letí smerom na Chotuč, kde spadlo, druhé asi o dva kilometre ďalej,“ opisuje nehodu.
Zavolali aj špeciálnu jednotku
V lietadlách L-410, ktoré vyštartovali zo slavnického letiska, bolo spolu 38 ľudí. Parašutisti si chceli nacvičiť spoločný zoskok, aby prekonali rekord spred niekoľkých rokov. Poprichádzali z celého Slovenska. Namiesto tréningu bojovali o holý život.
Po zoskoku sa postupne schádzali na ihrisku. Niektorí stále chýbali, a tak ich začali hľadať v lesoch. V teréne bolo tridsaťjeden hasičov, z toho desať z DHZ z Červeného Kameňa a Mikušoviec. Na pomoc pri pátraní zavolali podľa krajského riaditeľa hasičov Igora Šenitka aj špeciálnu jednotku. Hasiči na štvorkolkách vyrazili do terénu hľadať nezvestných parašutistov. Čoskoro sa vrátili, pretože všetci, ktorí prežili, boli už na ihrisku alebo mali o nich informácie.
Tragický výsledok
Už krátko po nehode sa rozprávalo o siedmich mŕtvych. Informácie sa potvrdili. Tragickú zrážku dvoch lietadiel L-410 neprežili štyria piloti a traja parašutisti.
„Osobne som sa poznal s jedným z tragicky zosnulým. Takúto tragédiu naša obec ešte nezažila. Je to nešťastie, ktoré postihlo celé Považie,“ povedal starosta Červeného Kameňa Jozef Bartoš. Doplnil, že sa snažili pomôcť, ako sa dalo. V škole nachystali dostatok tekutín, pripravili pre prípad potreby aj lôžka.
Najviac dostali zabrať dobrovoľní hasiči, ktorí len niekoľko dní po oslavách 90. výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru, mali ostrý výjazd. Po návrate na ihrisko ani jednému z nich nebolo do reči. Len smutný výraz v tvári vyjadroval ich pocity.
Príčiny nehody sú v štádiu vyšetrovania.
Spoločná rozlúčka
Oficiálna rozlúčka so siedmimi obeťami leteckého nešťastia bude spoločná v priestoroch hangáru na letisku Slavnica. So svojimi zosnulými kolegami pilotmi – Ing. Robertom Slosiarom (44), Michalom Česnekom (36), Ing. Milanom Ondrom (45) a Romanom Sládkom (45), a tiež parašutistami – Mariánom Mindekom (44), Martinom Viktorínym (41) a Karolom Vavrincom (42) - sa rozlúčia v stredu 26. augusta o 14. hodine.
