Udiča. Jednou z postihnutých prevádzok je aj farma v Udiči, kde suchá zapríčinili až 30 percentný pokles produkcie oproti minulému roku.„Začiatok sezóny sa nám javil vcelku priaznivo,“ hovorí Eduard Janíček. Podarilo sa nám zobrať krmoviny z jarnej kosby, no krátko nato postihli oblasť prvé suchá, čo sa prejavilo na kondícii ovečiek a následnej produkcii,“ hodnotí stav Janíček.
Ohrozenie z každej strany
Aj keď sa zdalo, že situácia sa príchodom dažďov obrátila k lepšiemu, nastal pravý opak. Výdatné dažde pominuli a začalo hotové peklo, ktoré pretrvalo až do minulého pondelka.
„Ak sme zo začiatku hovorili o poklese, po druhej vlne horúčav to už môžeme nazvať totálnou stratou, ktorá sa v okrese priblížila k hranici štyridsiatich percent, tvrdí majiteľ farmy. „Vyschli všetky studničky aj žriedla a nepomáhalo ani dovážanie vody, pretože tá sa rýchlo ohrievala. Aj keď sme nezaznamenali úhyny, ovce suchom veľmi trpeli. Podaktorým to spôsobilo krívačku. Praskala im koža nad kopýtkami a dodnes zaostávajú za stádom. Horúčavy sa však odrazili na zdravotnom stave celého stáda. Ovce sa na pastve zhlukovali, ťažšie dýchali a snažili sa dostať do tieňa. Oveľa menej požierali potravu, ktorú napokon ani nemali. Nedostatok trávy sme sa snažili vykryť senážou, čo však deficit zeleného krmiva nenahradilo,“ poukazuje na dôsledky Eduard Janíček.
Vysychali žľaby i žriedla
Ani ľudia, ani zvieratá nie sú zvyknuté na extrémne horúčavy, preto u ovčiarov nastala dilema, či je lepšie ovce ostrihať, alebo ponechať v rúne. Starí bačovia tvrdia, že v rúne majú ovce zabudovaný ochranný mechanizmus. Či je však tvrdenie správne nevedno, pretože skúsenosti s extrémnymi teplotami naši dedovia nemali. Preto podaktorí ostrihali, iní zasa nie. Keďže ovce zlé znášajú vysoké teploty, bačovia striekali strechy vodou, čo je však pri jej akútnom nedostatku veľký risk.“ V Udiči sme už po prvej vlne sucha prehĺbili žľaby a vyčistili studničky, ktoré za pár dní vyschli. Minulý rok nás trápili dažde. Tie však vonkoncom nenapáchali také škody, ako pekelné letné dni. Na Liptove, Kysuciach i vo viacerých horských oblastiach občas spŕchlo. Považie však mraky obchádzali veľkým oblúkom.
Dážď prišiel neskoro
Aj keď obloha potemnela a pokropila lúky dažďom, produkciu to ovčiarom už nevráti. Aktuálne ich poteší, ak sa zvieratá dostanú do kondície, pretože nastal termín pripúšťania pre budúcu sezónu. Podľa Eduarda Janíčka, ovce nie sú v najlepšom stave. Potrvá ešte dlhý čas, kým sa spamätajú. Spamätať sa musia i samotní ovčiari, pretože strata produkcie je ohrozením ich existencie. Väčšina z nich platí personál od vyprodukovaného množstva mlieka a následne produktov. Pokiaľ niet z čoho vyrábať, niet z čoho vyplácať. Na hazard prírody doplatia sezónni zamestnanci predčasnou stratou pracovných miest. Ako smutne poznamenal Eduard Janíček, keď bioplynky kŕmime kukuricou a obilím, príroda nám to vracia v inej podobe.
Ohrozená úroda
Veľké sucho spôsobilo problémy aj v PD Vršatec Pruské. Ako nás informoval predseda Ján Kopšo, komplikovaná situácia nastala vo výrobe objemových krmív, kde sa de facto robila len prvá kosba. Ďalšie štyri, ktoré boli po iné roky bežné nebolo z čoho robiť. Pri hustosiatych obilninách a repke bol výpadok produkcie takmer 50 percent. Ako ďalej potvrdil predseda, u zimných obilnín to nebola až taká katastrofa. Viac škody napáchala družstvu poľovná zver. „Už tento týždeň začíname so silážou kukurice, čo je v porovnaní s vlaňajškom o mesiac skôr,“ uvádza predseda. Produkcia i kvalita je však ohrozená, pretože vplyvom tepla niekde došlo k úplnému odumretiu rastlín kukurice, inde zasa k nenasadeniu klasu, čo v siláži spôsobí nedostatok energie a škrobu. Odnesie si to aj samotná úroda zrna, kde zatiaľ nevieme predpokladať, či vôbec zostane, pretože pri počte takmer 1400 kusov dobytka, ktoré máme je pre nás prioritná výroba krmiva vo forme silážnej kukurice. Vyprodukovať jej musíme až 5 tisíc ton,“ konštatuje.
Znížená produkcia mlieka
Tepelný stres má vo všeobecnosti za následok zníženie produkcie mlieka. V PD Vršatec ide o výpadok takmer 1000 litrov denne. „Čo sa mlieka týka, veľké problémy nám robí aj zrušenie mliečnych kvót a pokles cien na takmer 25 centov. Denne tak pri našej produkcii strácame cca 300 eur,“ uvádza Ján Kopšo, predseda družstva a regionálnej potravinovej komory. Podľa neho horúce počasie, ktoré pretrvávalo bude viesť k nedostatku krmiva, s čím bude súvisieť znižovanie stavov hospodárskych zvierat i pracovných miest. Následkom toho bude nevypasená a neobrobená krajina. Obavy z budúcnosti sú teda namieste. Aj keď život poľnohospodárov nie je jednoduchý, nevzdávajú sa. Veria, že riešenie sa napokon nájde.
DANA VALACHOVÁ
