PAPRADNO. Preteky koní už po trinástykrát usporiadal jazdecký oddiel Grunt spolu s kolektívom farmy Papradno. V tomto roku sa hier zúčastnilo 20 jazdcov z rôznych častí Slovenska.
Počas dvoch víkendových dní si jazdci a ich kone zmerali sily v desiatich súťažných disciplínach.
Hry a súťaže
Sobotňajší pretek otvoril western game. Nasledoval zajačí skok, traf sa, parkúr, rýchlo a zbesilo. Hra nakŕm svojho koňa začala nedeľňajšiu päticu súťažných disciplín. Po nej nasledovala kľúčová dierka, barel race, vysoký parkúr a opitý jazdec. Na odborný priebeh súťaže dohliadala Michaela Čičmancová.
Pre všetkých návštevníkov bol pripravený bohatý sprievodný program plný hudby a zábavy spojený s ukážkami prác so zvieratami.
Kôň Veroniky Dolníkovej menom Aníz vie, čo sa po predstavení patrí
Parketa dievčat
Jazdecké hry v Papradne sa účasťou jazdcov skloňujú zväčša v ženskom rode. Zvláštne puto medzi jazdkyňami a ich tátošmi je opradené veľkým tajomstvom. Dievčatá samy nevedia, čo ich k týmto obrom priťahuje. Ako však svorne tvrdia, je to láska na celý život.
Prirodzená komunikácia
O pevnom pute možno hovoriť aj po vystúpení Veroniky Dolníkovej s koňom plemena shagya arab. Formou prirodzenej komunikácie predviedla divákom ukážku symbiózy človeka so zvieraťom. Veronika pracuje s koníkom Anízom už tri roky. Ako sama tvrdí, spočiatku bol jej najväčším vzorom Honza Bláha, ktorý je majstrom v prirodzenej komunikácii. „Bola som užasnutá jeho trikmi. Je až neuveriteľné, čo všetko ten chlap dokázal. Na Slovensku som sa s ničím podobným nestretla. Jeho praktiky som začala postupne využívať aj ja. S koníkom pracujem nie za pomoci zubadla, ale rečou jeho tela,“ konštatuje Nika. Niekedy to ide ľahšie, inokedy ťažšie. Na to, že Aníz je arab, má výbornú povahu. Občas je šialený a rád sa zabáva, no zo všetkého najviac neznáša nudu,“ prezrádza profesionálna chovateľka, ktorá s Anízom pôsobila dlhší čas aj v Čechách.
Absolvovala tam vystúpenia vo Western parku Boskovice. „Veľa sme sa tam naučili, čo nás ešte viac posunulo k sfére, v ktorej chcem v budúcnosti pôsobiť,“ prezrádza Nika, ktorá okrem Aníza cvičí i malú poníčku.
V hľadisku mali súťažiaci veľa fanúšikov
Diagnóza kone
Lucia Valachová so svojím koňom Darwinom sa Jazdeckých hier v Papradne zúčastnila po prvýkrát. Prekvapila ju najmä organizovanosť podujatia i to, ako bolo počas troch dní postarané o koňov i jazdcov. Kvalitné ustajnenie s prístupom k čerstvej vode i krmivu, samostatné kóje pre každého koníka.
Páčila sa jej taktiež atmosféra, ktorá vládla medzi dievčatami. „Všetky sme si užívali dni i večery. Keďže sme postihnuté rovnakou diagnózou, o zábavu bolo postarané,“ hovorí so smiechom Lucia, ktorá na koni jazdí už osem rokov anglickým štýlom. Podľa nej boli originálne i disciplíny a ocenenia za víťazstvá, z ktorých dve zdobia i jej stajňu.
Najmladšia jazdkyňa Timea Levčíková na koni Sheron otvorila pretek
Povolený doping
Desaťročná Timea Levčíková bola najmladšou jazdkyňou. Na koni Sheron jazdí od štyroch rokov. Aj keď z koňa spadla niekoľkokrát, neodradilo ju to. Naopak, jazdenie je pre ňu zábavou rovnako, ako pre jej staršiu sestru Luciu, ktorá je jej vzorom.
„ Na jazdeckých hrách som už tretíkrát,“ hovorí Timea. „Najviac sa mi páči disciplína opitý jazdec, kde sa musíme točiť pätnásťkrát okolo pohára. Divákov vždy pobavia naše pády a zvláštna chôdza, ktorá sa však koníkom vôbec nepáči. O to ťažšie je na nich rýchlo vysadnúť,“ uvádza Timea, ktorá v spomínanej disciplíne skončila na peknom štvrtom mieste.
Arab Davar je charakter
Ovládnuť žrebca vyžaduje silu tvrdého chlapa. Ak je žrebec naviac arab, je to o to ťažšie. Martine Gajdošíkovej z Prečína to však zjavne problém nerobilo. Na jazdeckých hrách v Papradne zdobilo sedlo jej koňa niekoľko víťazných roziet. „Davara sme kúpili ako mladé žriebä, hovorí Martina. Prijazdený a obsadnutý bol vo veku troch rokov. Zo začiatku bol problémový, ale už sme si na seba zvykli. Na to, že je žrebec, je dobre zvládnuteľný,“ konštatuje westernová jazdkyňa.
„S Davarom chodíme iba na nelicencované súťaže. Na Slovensku je však takýchto pretekov málo. Jazdecké hry v Papradne sú našou srdcovkou. Nesmieme tu chýbať. Tento rok vyšlo počasie a bol aj dobrý počet jazdcov, takže zápolenie bolo s väčším nábojom,“ hodnotí úroveň Martina, ktorá má svojho koňa celoročne vonku. „ Skúšali sme aj stajňu, ale to Davara neoslovilo. Keďže je temperamentný, potrebuje výbeh. V stajni je nervózny a nudí sa,“ hovorí. Ustajnenie je podľa nej drahou záležitosťou, no pokiaľ má človek vytvorené vlastné podmienky, nie je sen o koňovi nereálny.
Potlesk tlmili šišky
Športové zápolenie sledovalo počas dvoch dní stovky divákov. Ich potlesk tlmili len nadýchané šišky, ktoré sa v ich rukách objavovali najčastejšie. Pavol a Janka Gežovci z Bytče sa na kolibe spolu s rodinou a priateľmi zastavili po pešej túre. „Sme tu prvýkrát. Nevedeli sme, že v okolí sa takáto akcia poriada. Teší nás, že sme natrafili práve na Jazdecké hry, kde jednou zo súťažiacich je aj dcéra priateľov. Budúci rok prídeme jazdcov určite povzbudiť.“
Jedenásťročná Alžbetka Kováčová z Trenčína nevynechá žiadnu akciu, kde sú zhromaždené kone. Miluje ich nadovšetko a verí, že sa jej sen o vlastnom koníkovi splní. Jej rodičia však potajomky dúfajú, že nereálna túžba rokmi oslabne. „Na koňa nemáme vytvorené podmienky. Ustajnenie neprichádza do úvahy ani z hľadiska času ani financií. Je to krásna záľuba, ale zatiaľ iba u druhých,“ smutne konštatujú obaja.
Myšlienka sa ujala
Z malej myšlienky na podporu agroturistiky sa teda zrodilo podujatie zvučného mena. Aj vďaka chovu koní sa z Koliby Papradno stalo miesto stretnutí rodín s deťmi a priaznivcov agroturistiky. „Každá tradícia vzniká z nadšenia pre vec,“ hovorí majiteľka farmy Anna Beníková. „Teší ma, že aj napriek námahe je rovnako ako ja zapálený celý kolektív. Nie je jednoduché pripraviť tak veľkú akciu. Pokiaľ sa však spoja sily, z výsledku sa tešíme všetci spoločne,“ dodáva.
DANA VALACHOVÁ
