PRAZNOV. Pásma domácich folklórnych skupín nemôžu už na folklórnych slávnostiach chýbať. Praznovanka posotila ľudí v hľadisku vďaka svojmu pásmu do minulosti, keď bývali v dedine vychýrené muziky u Zboravanov. Najpbližší susedia spoza vrchov zase priblížili netradičný zvyk zo svadby.
Čo ponúkli
Amfiteáter v Praznove sa stal už po šestnástykrát dejiskom podujatia zameraného na slovenský folklór. Príjemným oživením bolo tento rok vystúpenie rómskeho folklórneho súboru Románo Jilo, či súboru Rovňan, teda hostí z Krupiny či Veľkého Rovného. Ľudia v hľadisku aj účinkujúci folkloristi si radi zaspievali pri heligónke Vlasty Mudríkovej z Kysúc. Vystúpila samozrejme aj domáca folklórna skupina a najbližší susedia spoza vrchov z Podmanína. Živým pásmom zaujal aj detský folklórny súbor Mladosť z Považskej Bystrice.

Praznovanka a jej pásmo
Vekové rozpätie ľudí v Praznovanke je naozaj široké. Od dvadsať po osemdesiatštyri rokov. Naozaj autenticky tak mohli zachytili na javisku situáciu, aká bývala v minulosti na vychýrených muzikách. Začínala vždy v nedeľu podvečer. Najprv prišli dievky, potom aj mládenci. Keď nakŕmili statok, prišli aj starší ľudia, skôr pozorovať, kto s kým tancuje, ako krepčiť. Neraz sa stalo, že dievka tancovala s mládencom, ktorý jej nebol veľmi po vôli alebo niekomu z rodičov a hneď bol oheň na streche. Atmosféru takejto dedinskej zábavy mohli sledovať diváci aj na folklŕnych slávnostiach. „Za dávnych čias, keď nebol ešte kultúrny dom, ani žiadne iné miesto, kde by sa mohli stretávať mladí ľudia pri zábave, stretávali sa v jednej chalupe. V nej žili dvaja starí ľudia. Mali už vtedy dlážku. V ostatných chalupách bola len udupaná zem. Išlo o povestné muziky u Zborovanov,“ vysvetlila Oľga Tomanová. Na javiski bolo naozaj všetko. Spevy, tance, ale aj prekáračky a humorné situácie.
Obnova skupiny aj dejiska slávností
Poslankyňu Jarmilu Tomanovú teší, že sa folklórna skupina obohatila o mladých ľudí. „Teraz tancujú štyri páry, ale je ich viac. Len boli nejaké úrazy, tak všetci nemohli. Veľmi nás teší prílev mladých ľudí. Museli sme aj čižmy kúpiť, prispel aj trenčiansky župan pán Baška. Ale bolo treba ešte prihodiť, lebo to by bolo málo,“ hovorí Tomanová s tým, že vybavenie súboru stálo asi 1300 eur. Postupne dopĺňajú aj kroje.
Obnova sa nedotkla len folklórnej skupiny v Praznove, ale aj dejiska slávností. „Museli sme staré javisko zbúrať. Naozaj sme sa doslova báli, že už nevydrží nápor pri vystúpeniach. Boli to roky, čo sa používalo,“ hovorí Tomanová. Od minulého roku pribudli v amfiteátri aj nové sociálne zariadenia.
Svadobný zvyk z Podmanína
So zaujímavým zvykom sa predstavila na slávnostiach folklórna skupiny Manínec z Podmanína. „V Podmaníne bol taký zvyk, ako na okolí nebýva. Mladá nevesta pred sobášom sa na dvore obsypávala. A to cukrom, žitom, svätenou vodou a my sme pridali aj slivovicu. Veď všeličo sa stávalo. To aby bolo aj trochu zábavy,“ vysvetľuje Helena Kostelanská, umelecká vedúca skupiny s tým, že v Podmaníne sa vždy dávala mladej neveste aj zásterky. „Malo to znamenať, že odteraz už bude mladé dievča ale žena a bude ju vždy nosiť. Pod ňu má schovať všetky starosti aj radosti, lebo v manželskom živote je dobre, ak je všetko schované. Toto nebolo nikde na okolí a tak sme chceli, aby ľudia videli náš zvyk, „ hovorí Kostelanský s tým, že zvyk sa udržiava až dodnes.
Nakladanie do zásterky malo tiež zaručiť, aby bola svadobná noc dobrá a priniesla úrodu. „Keď sme zbierali podklady pre toto pásmo navštevovali sme starých ľudí v Podmaníne, pomohli aj spomienky mojej mamičky. Pri písaní scenára vždy boli moja maminka, čo sú už v nebíčku, so mnou a pomáhali mi,“ hovorí Kostelanská.

Prekvapenie – rómsky súbor
Veľkým prekvapením slávnosti bolo vystúpenie rómskeho folklórneho súboru Románo Jilo. Pestré rozviate sukne tanečníc, rýchle tance, piesne plné ohňa a ľútorsti, či rytmické dupáky tanečníkov vliali do publika určite kusisko energie. „Som spokojný s ich výkonom. Ide o mládež, ktorá sa niečomu podobnému doteraz nevenovala a poznali tieto veci len tak útržkovite z domu. Teraz dostali možnosť robiť to na celkom inej úrovni. Ide o deti z komunitného centra Románo Jilo vo Zvolene a začali s nacvičovaním asi pred tromi mesiacmi. To čo ste videli na javisku bol veľký úspech. Ide o deti zo sociálne znevýhodnených rodín aj z osád. Sám som prekvapený, čo dokážu, keď započujú hudbu,“ povedal počas ich vystúpenia umelecký vedúci súboru Peter Kačica.