Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Keď sa jej už ušlo trochu šťastia, prišla rana

Anna sa narodila ako nemanželské dieťa. Mama sa neskôr vydala a dievča to nemalo doma ľahké. „Cudzé je len cudzé,“ hovorí babička. Keď sa jej ušlo kúsok šťastia v manželstve, lebo muža mala dobrého, prišla veľká rana osudu. Útla ženička sa však pasovala so životom zo všetkých síl. Nedávno sa dožila sto rokov.

Pani Anna nemala veru ľahký život.Pani Anna nemala veru ľahký život. (Zdroj: BERKO)
V zariadení sociálnych služieb v Hornej Marikovej býva už štrnásť rokov Anna Salaníková. V auguste oslávila útla ženička sto rokov. Horšie už počuje, máločo vidí, myseľ má však stále bystrú a je na svoj vek aj dosť vitálna. Život sa s ňou pritom vôbec nemaznal. „Bolo to ťažkých sto rokov,“ konštatuje pani Anna, ktorá sa v Hornej Marikovej aj narodila a prežila podstatnú časť svojho života.

Drela už od mala

Anna Salaníková spomína, že doma boli tri deti a ona štvrtá, najstaršia. Všetko dievčatá. „Mala som ťažký život hneď od narodenia. Mama ma mala za slobodna. Prv to boli biedne roky, nie také, čo sú včiľ. Otec mojej mame prepil chalupu, a potom zomrel. Aj babka. A tak som musela ja byť po cudzích kútoch,“ spomína si babička. Doma robievala od mala. „Najprv som pásla husi, potom ovce, kozy, neskôr kravy,“ hovorí o detských prácach v dome. 

Na majeroch

Keď mala ešte len štrnásť rokov, musela ísť na majere do služby. „Mama mi kúpili rok, že mám jako patnásť. Vtedy sa to dalo. Inak by ma nevzali,“ vysvetľuje zvláštny postup teta. Potom robila na roli, a to so ženami, ktoré boli veru staršie ako ona. „Ale som to zvládala! Za ostatnými ženami som veru i trčala, keď bol dlhý riadok. Veď boli staršie a ja som bola ešte decko,“ opisuje prácu pani Anna s tým, že robili našťastie na hodiny, čo sa dalo vydržať. „Niekerá mi občas aj pomohla. No stalo sa aj, že som ich predbehla.“ 

Škola a nekonečná robota

Do školy sa v tých časoch nechodilo. „To sme len v zime, keď nebolo čo robiť. Ale jako? V zime sme sa vozili na krbcoch a keď sa zodrali aj to skončilo. Bosá som zostala doma. Koľko razy som to deťom pripomínala, ako je dobre, že ony môžu chodiť,“ hovorí teta. Do práce vstávala celý život už keď svitalo, väčšinou o štvrtej ráno. Spávať chodila často aj po jedenástej hodine v noci. „Robota nekončila, ani keď sme prišli z poľa. Pokračovala aj doma. Bolo treba drevo rúbať, vodu nosiť, pri varení pomáhať.“ 

Akáže zábava

Pozerám sa na pani Annu, ani sa nechce veriť, že by toto všetko drobná, útla ženička mohla zvládnuť. „Dalo sa to, čo ma je aj málo,“ hovorí babka. Keď sa pýtame, či predsa len nemali čas aj na nejakú zábavu, muziku a tak, len sa začne smiať. „Nebolo kedy, moja zlatá, nebolo veru kedy.“

Dopálilo ju to. Hybaj preč!

Keď mala Anna necelých šestnásť rokov, robota na majeri aj pomery doma ju vraj už poriadne hnevali. „Doma som im dala peniaze, zbožie a ja som bola stále len tak ledabolo oblečená. Tak ma to už dopálilo a hybaj sama do Čiech,“ spomína si pani Anna. Uzlíček na chrbát, hore cez horu vyšla na Javorník, a potom na Moravu. Tam bola mamina sesternica. Našla jej službu. „Tam som sa konečne aj dobre najedla. Doma som veru bývala hladná jako pes,“ konštatuje starká. Tam sa totiž jedávalo zo spoločnej misy a keď bolo málo, často Anna pri stole počula – Nechaj to hentým! „Tak som nechala, keď boli sestry mladšie.“ 

Aj sa obula, aj sa obliekla

V službe mimo domova si trochu aj zarobila, poobliekala sa a obula poriadne do svinských krpcov, ako sama hovorí. Tri roky bola Anička na Morave a nazad ju až tak neťahalo. Keď sa potom vrátila zo služby domov, dlho nevydržala. „Prišla som 1. januára a 1. februára už som bola spiatky. V službe bolo veru lepšie. Roboty bolo síce dosť, ale Pán Boh mi dal také zdravie, že som všetko stihla robiť. Aj ma chválili.“Šesť rokov si len písaliKeď bola preč, za Aničkinou mamou prišiel jej budúci manžel. „To aby mu dali odo mňa adresu. Napísal mi. Též sa vyžaloval, čo on mal za trápenie a chcel, aby som mu písala. A ja ako také dievčacko som len zo srandy súhlasila.“Písali si šesť rokov. „Bola som poriadna a von teda též. Ja som sa veru veľmi bála, že zostanem v zlém jako mama. Vydávala som sa, až keď som mala 26 rokov,“ prízvukuje teta s tým, že jej muž bol dobrý. 

Komunisti ho „zedli“ ! 

Ten malý kúštik šťastia si však Anna dlho neužila. „Komunisti mi ho zedli! Aj chalupu mi zedli! Všetko mi zedli! Nenechali mi nič, len tri malé deti,“ žaluje sa teta. Syn mal pol roka, mladšie dievča päť a tretie osem. „Ništ nám nenechali. Mala som v drevenom domku tri miestnosti a takú malú kuchynku. Vyhnali ma z izby, kde sme spávali dovtedy do tej kuchyne. Kam som mala ísť? Doma som mala len otčima, tak kam? Mala som len Pána Boha nad sebou,“ spomína si so slzami v očiach teta. 

Hostinec a to ostatné

Manželia Slaníkovci mali na dedine malý hostinec. A to podľa tety v novom režime prekážalo. „Môjho muža brali ako boháča. Ale aký boháč? Ništ iného sme nemali, len toto. A brali aj iným od kraja. Či to bol kôň alebo krava. Všetko. Kto čo vtedy mal, brali všetko,“ hovorí o časoch, keď sa zmenil režim teta. 

Živého ho videla naposledy

Babička neobíde ani najbolestivejšiu spomienku, keď si prišli aj po jej muža. Vracali sa zvonka z robôt večer do chalupy. Mali vstupy dva. Jeden pre hostí, ktorí do hostinca chodili a aj druhý. Tým vošli. A pri druhom už čakali pripravení traja chlapi. „Schytili mi muža za plecá a už ho vliekli von. To som ho videla živého naposledy,“ babička sa odmlčí. Nedá jej dýchať, keď si spomína. „Také som ja mala trápenie,“ hovorí teta s tým, že iného chlapa ako toho svojho potom už veru vidieť nechcela. Keď išla neskôr z nemocnice z mesta mladá, tridsaťtri ročná žena od mŕtveho muža, nemohla sa ubrániť slzám. „Revala som až pokiaľ som neprišla domov,“ spomína si pani Anna. Dve deti nechala doma a päťročné dievča mala so sebou. Celú cestu ju len mlčky vliekla za ruku, nevládala prehovoriť ani slovo. 

Práca v horách

Všetko sa to udialo v máji. Do druhej jari bola Anna doma s deťmi. Biedne, ale nejako vyžili. Potom však musela niečo podniknúť. „Pratalo ma preč. To by sme nevyžili,“ vysvetľuje teta. Vzali ju nakoniec na robotu do hôr. S malým synom uviazaným na chrbte a s ďalšími dvoma za ruku stúpala Anna deň čo deň za prácou. So synom na chrbte aj robila. Lepšie bolo, keď mohla už staršia chodiť do školy. Brávala dokonca aj mladšiu, i keď ešte nemala na to vek. Sedávala pri staršej sestre na stoličke. „Bola ticho, nevyrušovala, tak sa to dalo,“ spomína si teta. Neskôr začal chodiť do školy so sestrami aj chlapček. 

Potecha. Pre ne bojovala

Deti boli v živote, našťastie, Anninou potechou. Pre ne tak bojovala. „Nemôžem si sťažovať ani na jedno. Poslúchali. Veľmi. Nemala som im čo dať, stále som ich len posielala do školy a do školy,“ hovorí teta. Chodili do učenia všetky a učili sa dobre. Jedna dcéra si urobila aj vysokú školu a je inžinierkou. Tetu teší, že deti sa nenarobili v živote toľko čo ona. „Bohu ďakujem za takéto deti a za to, že sa nedopusteli špinavých robôt ako niekerí,“ hovorí. So synom vraj boli chvíľu počas učenia starosti, lebo si v škole v Púchove našiel nedobrého kamaráta, ktorý ho ťahal k pijatike. Ale nakoniec sa podarilo obetavej mame aj tento problém vyriešiť spolu s riaditeľom školy. Keď mu porozprávala svoj životný príbeh, na chlapca začal pozorne dozerať a všetko dobre dopadlo. „Aj z neho je poriadny človek. Chvála Pánu Bohu som ten môj ťažký život zvládla. Nemohla som na nikeho pozerať zle, lebo by mi nikto s ničím nepomohel, a to by bolo potom ťažko,“ hovorí teta. Veľa sa vraj v živote aj naprosila. Našli sa však ľudia, ktorí jej pomohli a aj vďaka nim im bolo o trochu ľahšie. 

Najčítanejšie na My Považská

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  2. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  7. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  6. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  7. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 621
  2. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 512
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 598
  4. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 681
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 368
  6. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 2 131
  7. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné 1 833
  8. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo 1 711

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Nesystémový systém manipuluje výsledky blogu
  2. Štefan Vidlár: Hodová story
  3. Samuel Ivančák: Päť rokov bez Mariána Vargu
  4. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Zubria zvernica a Pstruhový raj Topoľčianky
  5. Michala Guľasová: Katja Pantzar - Fínske štastie – knižná recenzia
  6. Júlia Piraňa Mikolášiková: Policajt z NAKA, ktorý pomohol zavrieť piťovcov, upozornil na svedkov klamárov
  7. Miroslav Ferkl: Čo môže byť ešte horšie?
  8. Miriam Studeničová: Fantastické a neuveriteľné informácie o fenoméne ľudskej radosti
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 127 408
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 229
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 354
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 188
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 5 613
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 785
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 3 508
  8. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 197
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Považská Bystrica a Púchov - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Považská

Spoločnosť OKAY je už viac ako štvrťstoročie významným predajcom elektra a nábytku.


16 h

Poznáme výhercov veľkej záhradkárskej súťaže.


8. aug

V úvodnom kole oblastných futbalových súťaží sa v premiére medzi oblastnou elitou neroztriasli kolená futbalistom Praznova. V Podmaníne exceloval trojgólový Peter Gardian. Zaujímavé duely sa hrali aj na ďalších ihriskách. Prekvapenie víkendu sa udialo v Lysej pod Makytou.


7. aug
Plevník (v žltom) inkasoval v Zemianskych Kostoľanoch päťkrát.

V prvom kole nového ročníka futbalových súťaží sa odohrali zaujímavé zápasy. Nepríjemný začiatok v Beluši, kde musel ísť von brankár a jeden hráč skončil v nemocnici, výprask Brvnišťa a Plevníka či Udiča s nováčikovským elánom, toto všetko sa odohralo na ihriskách považskobystrického regiónu.


7. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lukáš sa zo stanovačky nevrátil, zomrel po páde zo skaly.


20 h

39-ročný muž je nezvestný od včerajšieho rána.


(tn) 18 h

Bariéru medzi autami a posedením na okraji cesty bude tvoriť mobilná zeleň.


13 h

O post župana zabojuje Jaroslav Baška, Peter Máťoš a Anton Kysel.


8. aug

Blogy SME

  1. Jozef Sitko: Nesystémový systém manipuluje výsledky blogu
  2. Štefan Vidlár: Hodová story
  3. Samuel Ivančák: Päť rokov bez Mariána Vargu
  4. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Zubria zvernica a Pstruhový raj Topoľčianky
  5. Michala Guľasová: Katja Pantzar - Fínske štastie – knižná recenzia
  6. Júlia Piraňa Mikolášiková: Policajt z NAKA, ktorý pomohol zavrieť piťovcov, upozornil na svedkov klamárov
  7. Miroslav Ferkl: Čo môže byť ešte horšie?
  8. Miriam Studeničová: Fantastické a neuveriteľné informácie o fenoméne ľudskej radosti
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 127 408
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 229
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 354
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 188
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 5 613
  6. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 4 785
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 3 508
  8. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 3 197
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu