POVAŽSKÁ BYSTRICA. Iniciátorom myšlienky pripraviť takúto výstavu je Martin Smatana. Aj jeho zásluhou vznikol v Považskej Bystrici treťohorný park. Sú tu posadené rastliny, ktoré sa na našom území vyskytovali pred miliónmi rokov, ale dnes ich už v našom pásme nenájdete.
Podporu našiel vo Vlastivednom múzeu i Hornonitrianskom múzeu, ktoré poskytlo rôzne fosílie.
Odkiaľ pochádzajú fosílie
Názov výstavy je trocha nezvyčajný. Pod pojmom „herbár“ si ľudia zvyčajne predstavia zbierku sušených a vylisovaných rastlín. O tom, že flóra môže byť vtlačená a zakonzervovaná aj priamo v kameni, však vie len málokto. Aké stopy zanechala za milióny rokov v uhoľnej panve na Hornej Nitre sa môžu návštevníci presvedčiť na výstave Kamenný herbár.
Uhoľná panva, ležiaca v trojuholníku Prievidza – Handlová – Nováky, sa stala svojimi ložiskami hnedého uhlia paleobotanickým fenoménom celoslovenského významu. Dostala prívlastok „prírodné múzeum paleobotaniky“, lebo v uhoľných baniach a povrchových lomoch sa nachádzajú stovky jedinečných rastlinných fosílií. Mimoriadna dôležitosť zachovanej skamenenej flóry spočíva v poznaní druhovej pestrosti vegetácie, rozmanitosti rastlinných spoločenstiev a paleoklímy Slovenska v neogénom období treťohôr.
Čo na výstave nájdete
Výstavné podujatie prezentuje viac ako 140 zástupcov fosílnej flóry, medzi ktorými sa nachádzajú exponáty vyhynutých či raritných druhov rastlín. Sú to napríklad patisovec, sekvoja, škoricovník, ebenovník, vavrín, ambrovník, pistácia, lotos a desiatky iných, ktoré sa dnes prirodzene nevyskytujú ani v širšom teritóriu strednej Európy.
Skamenené zvyšky flóry z horného Ponitria sú dokladom toho, že v nedávnej geologickej minulosti bolo územie Slovenska ovplyvňované subtropickým podnebím – dnes typickým pre východnú Áziu, či Stredomorie. Kvôli dokonalosti predstavy o tvare skamenených zvyškov flóry sú tieto porovnávané s listami, či plodmi ich súčasníkov, získaných z našich aj zahraničných botanických záhrad, arborét a parkov.
Aj pre školy
Jedinečné exponáty adekvátne dopĺňa panelová časť výstavy, obsahujúca okrem textov aj obrazové rekonštrukcie mladotreťohornej krajiny. Je určená širokej verejnosti, ale aj odborníkom z oblasti botaniky, paleobotaniky a klimatológie. Svojou tematikou vhodne dopĺňa učivo odborných predmetov v základných, stredných školách či vysokých školách.
Pracovníci múzea ponúkajú pre menších i väčších žiakov možnosť tvorivých dielní, tematicky sa viažucich k obsahu výstavy, a po dohode i možnosť návštevy Treťohorného parku na sídlisku Lány v Považskej Bystrici. Výstava je otvorená do konca novembra. (VÁ)
