PRUSKÉ. Narodila sa na Kysuciach, kde prežila detstvo. Už takmer deväťdesiat rokov býva v Pruskom. Najskôr v usadlosti pod Vršatcom, teraz u svojej 80-ročnej dcéry priamo v dedine.
Obkolesená početnou rodinou v týchto dňoch oslávila možno najstaršia Slovenka vzácne narodeniny.
Pani Rozália (vpravo) s manželom pred niekoľkými desiatkami rokov. (zdroj: Archív MP)Stále bola čiperná
Vlani ešte pri oslavách posedela medzi svojimi blízkymi. Rôčky si však vyžadujú svoju daň. Babka Rozka, ako ju všetci volajú, už len leží. Vďačná je za návštevu, aj sa hneď pomodlí a vyžiada od Pána Boha požehnanie.
Najdlhšiu časť svojho života na usadlosti pod Vršatcom. Celý život ťažko pracovala okolo chalupy, na roli. K dcére do dediny sa presťahovala až ako 95-ročná. „Dovtedy si na Dúžavách, tak voláme usadlosť, kde bývala aj so synom, sama viedla domácnosť, chovala sliepočky, aj na roličku s motykou zašla. Samozrejme, že sme jej chodili pomáhať, ale väčšiu časť robôt zvládla,“ povedala vnučka Mária, ktorá pomáha mame Anne Pagáčovej starať sa o babičku.
Mária si zaspomínala aj na svoje detstvo, keď prázdniny trávila u starých rodičov na Dúžavách. „Veľmi rada som k nim chodila. Bolo tam krásne, ticho, vždy pohoda. Najmä pri peci, keď sa človek pri nej zohrieval. Doteraz mám v sebe spomienku na večery, keď všetko stíchlo, babka si ľahla, dedko išiel pozrieť koníka, opatriť ho. Potom si sadol na prah izby, zobral si ruženec a potichu sa modlil, ja som pri tom zaspávala.“
S vnučkou. (zdroj: VŽ)Život ju ťažko skúšal
Babka Rozália nemala ľahký život. Vždy ťažko pracovala. Nevyhýbali sa jej ani rany osudu. Pochovala muža i dvoch synov. Oporou v týchto ťažkých chvíľach je bola rodina a viera v Boha.
Aj choroby, ktoré ju kvárili, zvládla. „Babka má veľmi tuhý koreň. Pred pár rokmi si zlomila bedernú kosť. Už sme sa s ňou aj lúčili, ale vyliečila sa, samozrejme aj vďaka rodine, ktorá sa o ňu stará. Dokázala potom ešte prejsť,“ hovorí s úsmevom starosta Viliam Cíbik, ktorý je aj jej obvodným lekárom.
Úsmevné chvíle
Väčšiu časť dňa babka prespí alebo sa modlí. No nevyhýba sa ani rozhovorom. Zaujíma sa o svojich blízkych, o to, čo sa deje okolo. I teraz vedela, že jej 80-ročná dcéra išla k lekárovi, lebo má problémy s očami.
Ani humor ju neopúšťa. Veselo veru bolo aj pri našej návšteve. Na otázku, či vie koľko má rokov, len odvetila: „Ja už sa o to nezaujímam. Čo ma je už potom, keď už nevládzem robiť. Doma sa už len pomodlím, svoje veci vybavím, len do kostolíka už nemôžem, lebo nechodím.“
„Neraz sa veru všetci zasmejeme, keď babka niečo povie tým svojským humorom. Ešte ju elán a optimizmus neopúšťajú, aj keď sme mali pred pár mesiacmi obavy,“ dodala vnučka Mária.
