MOJTÍN. Z areálu bývalej základnej školy sa šírila charakteristická vôňa gulášu. Len chuť bola vždy iná, pretože v obci sa konal prvý ročník súťaže vo varení gulášu pod názvom Partizánsky guláš. Záujem o podujatie mali obyvatelia Mojtína i zo širšieho okolia.
Prvý bol obecný
V areáli postávali pri kotlíkoch partie ľudí. Chvíľami ich však bolo najviac pri najväčšom kotli, kde sa varil guláš z diviny. A išiel aj rýchlo na odbyt. „Náš guláš je nesúťažný,“ odpovedal so smiechom starosta František Staňo na otázku, či si trúfajú na prvé miesto. „Uvarili sme ho ako prvý, pretože prišlo dosť cezpoľných, prichádzajú aj naši obyvatelia, aby sa mohli posilniť, kým guláš uvaria súťažiaci,“ doplnil.
S účasťou bol spokojný. Podľa neho prišli nielen domáci a chatári, ale podarilo sa prilákať aj súťažiacich z iných obcí. „Chceli sme oživiť dianie v obci, vytvárať dobré vzťahy medzi ľuďmi. Myslím, že takéto podujatie je na to vhodné. Nazvali sme ho Partizánsky guláš, keďže sa koná na konci augusta. Pripravili sme aj vatru, ktorú po súťaži zapálime. Potešilo nás, že podujatie oslovilo nielen našich občanov, ale aj sponzorov, vďaka ktorým máme bohatú tombolu,“ povedal.
Každý má svoj recept
Na korektný priebeh súťaže dohliadala odborná porota, ktorá aj hodnotila výsledky. Jej členom bol šéfkuchár s dlhoročnými skúsenosťami Ján Koyš. Nečakal, kým mu predložia už uvarený guláša, ale sledoval súťažiacich aj počas varenia. „Budeme hodnotiť chuť gulášu, z akého sa pripravuje,“ prezradil hlavné kritérium súťaže.
Taktiež poradil čo-to z kuchárskeho šuflíka. „Veľmi dôležité je dobre orestovať cibuľu a tiež, z akej cibule sa robí základ. Najlepšia je šalotka, má iné chuťové vlastnosti ako obyčajná cibuľa. Vhodná je pri príprave mäsa aj vnútorností, pretože je jemná, nie je veľmi aromatická a jedlo sa dobre spojí s cibuľkou. Do gulášu nepatrí múka, radšej treba zahustiť zemiakom,“ upozornil.
Najdôležitejšia je účasť
Výsledky podľa súťažiacich vôbec neboli dôležité. Hlavnou výhrou podľa všetkých bola dobrá nálada a najmä, že prišlo aj veľa divákov. „Takéto akcie schvaľujem. Stretávajú sa na nich ľudia, upevňujú vzťahy,“ povedal Milan Žatko, ktorý prišiel na súťaž až z Ruskoviec.
Kúsok od nich bola Veselá partia zo Zliechova. „Mojtínčania boli u nás, keď sme varili guláš, tak sme im to oplatili. Zvlášť, keď ide o prvý ročník. Víťazstvo v súťaži nás až tak nezaujíma, my chceme vyhrať pečené prasiatko v tombole. „A čo dávame do gulášu? V jednoduchosti je krása, tak tam ide všetko, čo patrí,“ smiala sa Mária Vicenová. „Verte, neverte, keď sme na súťaži, tak sa nám guláš ani neujde, všetko rozdáme,“ doplnila ju Anna Toráňová.
Pri dvoch kotlíkoch si pomáhali súťažiaci navzájom. „Sme síce dve družstvá, ale pomáhame si. Každý si dáva do gulášu svoje prísady. A prezradiť nejakú tajnú? No tou je predsa dobrá nálada. Som rád, že sa pri škole niečo deje, pretože je to zbytočne prázdne priestranstvo,“ skonštatoval Eduard Šepták.
Daniel Martiš prišiel s kamarátmi a rodinou. Ani podľa neho nie je dôležité umiestnenie. „Je to super akcia. Po dlhej dobe sa Mojtín pohol dopredu, ľudia sú priateľskí, podávajú si ruky. Nečakal som ani takú účasť tímov, ani divákov. Pred pár rokmi sa niečo podobné skúšalo, ale neúspešne. Dúfam, že teraz dúfam, že už áno. Veď ide hlavne o zábavu a stretávanie sa,“ dodal.
Kto vyhral?
Aj keď výsledky neboli pre súťažiacich dôležité, porota musela rozhodnúť. Súťaže sa zúčastnilo desať družstiev. Víťazný pohár podľa jej verdiktu získal J. Kršek s rodinou. Z druhého miesta sa mohla tešiť rodina M. Mikuša a na tretej priečke sa umiestnil Penzión Barborka.
