Úpravy vítajú, obávajú sa, čo bude s mostami
Anna Čuríková hovorí, že v roku 2006 ešte na Sihoti nebývali. Ľudia však stále na veľkú vodu spomínajú. „Voda bola vraj až pri bytovkách. Je dobré, že sa to začalo robiť,“ hovorí pani Anna s tým, že robotníci robia veľmi usilovne. „Skoro stále aj v sobotu a nedeľu. Každý deň. Keď boli horúčavy a aj teraz, keď prší,“ opisuje práce mladá žena. Jedným dychom však dodáva, že sa obáva, ako to bude s prechodom aj prejazdom na Sihoť po zrušení mostov. Eglyová Margita si na záplavy z roku 2006 dobre pamätá. „Bolo to zlé, voda veru narobila škody. Ale nás to nepostihlo, my bývame nižšie. Je preto dobré, že robia. Každý to čakal. Veď aj pre vás by bolo nepríjemné, keby vás ohrozovala voda,“ zdôvodňuje dôchodkyňa Eglyová. Zle bolo podľa nej hlavne pri centrále a aj ľudia v prvom dome pri moste mali pivnice plné vody, siahala im až po okná. „Som už stará, teší ma, že začali niečo robiť, len neviem, ako budeme chodiť na druhú stranu, po akom moste,“ dodáva ešte dôchodkyňa.Súhlas aj výhrady
Aj Viliama Tomana teší, že sa robia úpravy. Má však aj výhrady. „Je to škaredé. Dielo sa mi nepáči. Veľa kamenia,“ hovorí dôchodca. Zaujíma ho tiež, ako sa budú v budúcnosti starať o čistenie toku. „Problém je vždy hlavne pod mostom, ako je železničná trať. Keby tam dali aspoň nejakú fóliu, aby brehy nezarastali vysokou trávou. Som zvedavý, ako budú kosiť pri toľkých kameňoch,“ myslí si s tým, že ak sa nebude tok udržiavať, budú stále problémy. „Postavili síce vysoký múr, ktorý by mal vylievaniu vody zabrániť, ale tok sa musí aj udržiavať. Inak to nejde,“ hovorí. Záplavy si pamätá. „Niektoré rodinné domy boli na tom zle. Niekde museli stavať zábrany i vrecia s pieskom. Už aj my sme mali vodu vo výške asi dvadsať centimetrov. Keby niečo rýchlo nerobili a vodu neodrazili, dostala by sa aj do bytoviek,“ spomína si pán Toman.Dobrá vec
Vlasta Kucharíková je presvedčená, že ide o dobrú vec, keď sa má zabrániť povodniam. „V roku 2006 sme mali veru dosť vody. Tamto pod mostom bolo zatopené všetko aj tuto rodinné domy. Niektorí ľudia si veru vytrpeli svoje,“ opisuje situáciu z minulosti. Anton Košík si spomína, že voda veru ľudí vystrašila. „Mesto dalo vtedy prekopať cestu, a to zachránilo Sihoť pred veľkým problémom. Myslím si, že tieto práce sú potrebné a bude už pokoj. Aj práce postupujú dobre,“ dodáva.Pochybnosti, stromy a cyklotrasa
Väčšina ľudí na Sihoti, ktorých sme oslovili, je teda presvedčená, že ide o opatrenie, ktoré pomôže. Niektorí však vyjadrili aj pochybnosti o účinnosti úprav a iným sa zase nepáčilo, že pre ne padlo veľa stromov. Zaujímali sa aj o cyklotrasu, ktorá by tu mala vzniknúť. „Uvidíme, ako bude využívaná. Neviem, ako bude pokračovať na Košecu a čo bude spájať. Či to bude využiteľné pri jazde do Dubnice a ďalej. Uvidíme,“ vyjadril sa mladý muž zo Sihote.Povodne a úsilie na presadenie úprav
Primátor Ilavy Štefan Daško hovorí, že mesto sa osem rokov snažilo presadiť úpravy Podhradského potoka. „Po štvrtom podaní žiadosti zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku na eurofondy a jednom odvolaní riadiaci orgán schválil nakoniec program rekonštrukcie Podhradského potoka. Celková investícia cez eurofondy s DPH je asi 3,6-milióna eur a ďalší takmer milión eur rieši podnik na úseku dlhom viac ako dva kilometre z vlastných zdrojov,“ informoval Daško.Práce
Vodohospodári robia koryto po oboch stranách toku. Vzhľadom na končiace obdobie eurofondov majú 4 – 5 mesiacov. „Termíny sú šibeničné, ale firmy sa snažia robiť, aj keď je určitý sklz. Ale musím vyjadriť radosť, že v ťažkom teréne postupujú relatívne dobre. Máme podstatne horšie skúsenosti s veľkou firmou, ktorá je v reštrukturalizácii a robí kanalizáciu Ladce-Dubnica,“ hovorí Daško.Bezpečnostný projekt
Primátor tvrdí, že úprava potoka je dôležitý bezpečnostný projekt. Tento úsek potoka robil totiž v minulosti obrovské problémy. „Vylieval sa a ohrozoval majetky občanov, firiem, organizácií, možno aj životy. Posledné obrovské záplavy boli v roku 2006, kde neostávalo nič iné, len odviesť vody z potoka do kanála Váhu. Na Sihoti to bolo vtedy príšerné. Potom sme sa rozhodli, že problém treba riešiť systémovo,“ zdôvodnil Daško s tým, že územie na Sihoti je v protipovodňových mapách ministerstva životného prostredia označené ako trvalo ohrozené povodňami.Projekt a jeho súčasť – poistka
Súčasťou projektu je aj rozšírenie koryta, zlepšenie prietočnosti a aj zdvihnutie a vybudovanie ochranných protipovodňových múrov. „Smerom od Košece na vstupe do Ilavy je aj niekoľko desiatok, možno sto metrov dlhý protipovodňový múr. To je posledná poistka v prípade veľkých vôd. Keby rozšírené koryto nebolo schopné zabezpečiť plynulý odtok vody, tak sa otvorí klapka a voda z preplneného potoka sa začne vylievať na priľahlé polia, ktoré budú hermeticky uzatvorené múrom. Z nich pôjde odtoková rúra pod elektráreň na kanáli Váhu a cez rúru pôjde voda do kanála rieky,“ hovorí Daško s tým, že ide naozaj o veľmi potrebný projekt. Realizuje sa podľa neho vďaka eurofondom a rozhodnutiu ministerstva životného prostredia aj ochote Slovenského vodohospodárskeho podniku.Obslužná cesta a jej využitie
Pri úpravách vznikne popri toku aj širšia cesta, ktorej časť je betónová a časť spevnený kameň. „Je to obslužná komunikácia na údržbu toku, ale budú ju môcť využívať ľudia aj na prechádzky či už pešie, alebo na bicykloch alebo korčuliach.“Mosty a ich náhrada
Mosty, ktoré doteraz spájali brehy Podhradského potoka a aj Sihoť s Ilavou, budú musieť zbúrať. „Musí padnúť jedna lávka, ktorá bola už stará a poškodená. V najbližších rokoch by sme ju museli meniť. Tiež jeden mostík, ktorým prechádza osobná automobilová doprava,“ hovorí primátor Daško. Mosty však nie sú súčasťou oprávnených nákladov europrojektu úpravy potoka. „Musia byť odstránené a náhradu aj s financovaním musí zabezpečiť mesto Ilava. So súhlasom zastupiteľstva zobralo na toto úver. Urobili sme už aj verejné obstarávanie formou elektronickej aukcie,“ informuje primátor. Cena premostení zo štartovacej ceny zaokrúhlene asi 194-tisíc eur klesla na 138- tisíc eur. „Momentálne sú premostenia vo výrobe s predpokladaným termínom dodávky okolo 1. októbra.“
