POVAŽSKÁ BYSTRICA. POVAŽIE. Aktívni mladí ľudia zo združenia Mladí pre Považskú realizujú už dlhšie projekt Včely v meste zameraný na záchranu včiel aj za podpory medzinárodných ochranárskych združení. Veľkú pomoc majú aj v miestnych včelároch. V základnej škole na sídlisku SNP pripravili deťom jeden mimoriadne zaujímavý septembrový deň.
Aby sa nebáli
„Chceli sme deťom ukázať, aký veľmi užitočný hmyz je včela,“ zdôvodňuje Slavomír Turčány mladší zo združenia Mladí pre Považskú. Deti sa podľa Slava včiel väčšinou boja pre ich žihadlá. „Cieľom bolo presvedčiť ich, že sa nemusia báť, ak budú tieto tvory rešpektovať a naučia sa k nim správať,“ vysvetlil Turčány.
Návštevníci podujatia mali možnosť vidieť prácu včelára v dielni, kde si zhotovuje pomôcky, napríklad rámiky a úle, až po prácu na včelnici spolu s vytáčaním medu. Mohli si aj vyrobiť sviečky z vosku a zapojiť sa do tvorivých dielní zameraných na včelársku tematiku.
Eko žuvačky
Včelár Alexander Čelko doniesol dokonca aj úľ, kde mohli včely naživo pozorovať. Rozdal malým zvedavcom aj výbornú maškrtu – žuvačky, kúsky plástu s medom. „Mám tu med na pláste panenskom. Táto pochúťka je bledšia a jemnejšia. Tento je tmavší, lebo sa v ňom už rodili včeličky, ktoré tu zanechali košieľky a zafarbili plást dotmava a aj chuťovo ho trochu okorenili, trošku pri žuvaní štipká,“ vysvetlil pán Čelko, ktorý si pamätá túto maškrtu aj zo svojho detstva, keď včeláril jeho otec. On sám je včelárom už vyše 55 rokov.
Chodba plná vôní
Chodba v škole počas celého dňa krásne voňala. Na stoloch boli totiž v dlhom rade poukladané misky s medmi, ktoré mali asi všetky odtiene hnedej a najrôznejšie chute. „Región Považskej Bystrice je známy tým, že máme vynikajúce vodné zdroje a s tým súvisí aj zdravá príroda a kvalita medov. Sú odtiaľto vynikajúce medovicové, lesné medy aj kvetové,“ vysvetlil dlhoročný včelár a predseda základnej organizácie Považan Peter Čerňanský.
Malí maškrtníci pri mede. Vypožičal si však na túto príležitosť aj medy z iných častí Slovenska. „Nájdete tu repkové, agátové, gaštanové medy, je to teda veľmi pestré, farebne aj chuťovo,“ dodal.
Med má chuť po tom, kde zbierali nektár
Pán Čerňanský prezradil aj veľa zaujímavého. Napríklad, že repkový med rýchlo kryštalizuje, čo ľudia nemajú veľmi radi, lebo sa zle natiera. „Preto sa medy, ktoré majú takéto vlastnosti pastujú, aby neboli tuhé. Iná možnosť je zachovať tekutý stav ohrievaním, ale tým sa znehodnocujú vzácne enzýmy a bielkoviny, ktoré majú liečivý účinok,“ vysvetlil Čerňanský s tým, že chuť závisí od toho, z čoho brali včeličky nektár.
„Ak je to z malín, tak ich v mede cítiť. Ak je medovicový, môže byť zo smrekového, jedľového alebo iných lesov a tam sú potom tiež rozličné farebné odtiene a aj trošku odlišné chute,“ prezradil Čerňanský. Gaštanový med je zase zo stromu jedlého gaštanu. Má farbu kolomaže a v našom regióne sa nevyskytuje, skôr býva na južnom Slovensku a aj chutí po gaštanoch.
Vyberať treba ako vitamíny v lekárni
Včelár ešte upozornil, že tak ako študujú ľudia v lekárni, aký vitamín si kúpiť, podobne aj pri medoch musia myslieť na to, že je medzi nimi rozdiel, čo sa týka účinku. „Pre diabetikov je vhodný napríklad agátový med, pretože má prevahu ovocného cukru, pomalý nástup a dlhotrvajúci účinok. Pre športovcov je vhodný kvetový med, lebo rýchlo dodáva cukor a energiu a organizmus sa môže rýchlo regenerovať,“ hovorí včelár.
Pre alergikov by zase odporučil lesné medy, ktoré neobsahujú peľové zrná a nedráždia ich.
Medová ochutnávka. (zdroj: DP)Medovicové medy podľa Čerňanského zase veľmi dobre podporujú imunitný systém. „Aj pridávaním škorice do medu nastáva zvýšený účinok, čo sa týka vplyvu na imunitu. Do medu môžeme pridávať aj peľové zrná. Tie navlhnú a sú potom ľahšie stráviteľné a môžeme takto telu dodať celý komplex vitamínov a minerálov.“
Medové hody
Všetky medy, ktoré Peter Čerňanský spomínal, mohli deti aj ochutnať. Krásne žltučký bol slnečnicový med. Ten chutil zase trochu ako citróny.
„Majú naozaj veľmi veľa druhov, chcem ochutnať čo najviac. Zatiaľ sa mi podarilo dva. Jeden vyzeral skoro ako čokoláda a bol strašne dobrý. Ako vyzeral, tak trochu aj chutil, trošku horko, len ešte tam bolo cítiť aj škoricu,“ prezradila Emka Tkáčová, ktorá ochutnala med so škoricou. Chutil viacerým maškrtníkom. Bledý med bol podľa nej zase veľmi jemnučký a priam sa na jazyku rozplýval. Zdalo sa jej, že v ňom cíti ovocie.
Šimonkovi Bologovi chutil med zase lepšie ako cukríky. Miro Prachár prezradil, že bledšie medy tak neštípu na jazyku. Marko Prosnan má rád med hocijaký. Najradšej ho len vylizuje z lyžičky.
