Najväčšou pýchou správneho gazdu je okamih, keď na stôl položí fľašu dobrej pálenky. Aspoň tak tvrdia pestovatelia ovocia, ktorí si prišli do Dohnian po ocenenia za najlepšie destiláty.
7. okt 2015 o 8:32
Aby ste mohli odoberať príspevky tohto autora, musíte byť prihlásený:
Prihlásiť|Registrovať
Slovenskí rytieri rádu destilátov nepohrdli ani domácim lekvárom. (Zdroj: DV)
DOHŇANY. Slávnostné vyhodnotenie 4. ročníka degustácie ovocných destilátov sa uskutočnilo v sobotu 19. septembra v Dome kultúrnych tradícií. Odborná degustačná komisia pod vedením profesora Júliusa Forsthofera vyhodnotila víťazov odrody marhuľovica, hruškovica, višňovica, jablkovica, čerešnovica, slivovica a určila šampióna výstavy. Ocenenia prijali z rúk starostu obce Dohňany Milana Panáčka a Jaroslava Drienika z pálenice od Drienikov. Ako nás informoval Milan Panáček, v tomto roku hodnotila odborná degustačná komisia 561 vzoriek prevažne zo Slovenska, Čiech a Srbska. „Teší nás, že počet vystavovateľov a priaznivcov tejto akcie z roka na rok pribúda. Pálenka patrí medzi slovenské skvosty, ktorých tradíciu treba zachovať aj v takejto podobe,“ uviedol.
Výsledok je o šťastí
Významnú úlohu v komisii zastával aj rytier rádu ovocných destilátov Jaroslav Drienik, ktorý spolu s prof. Juliusom Forsthoferom dohliadali na regulérnosť hodnotenia 55 degustátorov. „Pri hodnotení zohrávajú podstatnú úlohu zmysly. Známkami od 1 po 5 sa hodnotí čistota destilátu, vôňa, chuť a celkový vzhľad. Výsledok je vždy o šťastí, pretože každý názor je subjektívny. Sto ľudí, sto chutí. Objektívne by to vedel zhodnotiť len stroj. Isté však je, že kvalita vzoriek sa z roka na rok zlepšuje, preto je čoraz ťažšie určiť poradie. Pestovatelia vedia vyrobiť kvalitný kvas, čo je najlepší predpoklad pre vynikajúci destilát,“ zhodnotil Drienik.
Iba na dreve
V každej kategórii boli vyhodnotení traja víťazi. Pre Augustína Kubáňa z Púchova bolo prvenstvo v kategórii jablkovica obrovským prekvapením. Do súťaže sa zapojil po prvýkrát so vzorkou destilátu z minulého roka. „Jablkovicu som vypálil v Lysej pod Makytou. Je tam dobrá pálenica, kde kúria drevom, preto má takú jedinečnú chuť aj vôňu, tvrdí pán Kubáň, ktorému zo všetkého najviac chutí slivovica a jablkovica. „Skúšal som vyrobiť aj becherovku, ale niet nad čistý destilát. Zdravotný pohárik si dávam každý večer a na choroby sa ako dôchodca nesťažujem. Podstatné je, že vládzem chodiť po horách,“ dodáva značkár turistických trás. Vo vytrvalostnej chôdzi by určite zahanbil aj mladšie ročníky.
Netradičné hobby
Pavel Sochor z Radejova nevynechal v Dohňanoch doposiaľ ani jednu degustáciu. Spoznal tu veľa ľudí, s ktorými nadviazal priateľské vzťahy. Do súťaže prihlásil vzorku hruškovice, ktorá bola v danej kategórii ohodnotená bronzovou medailou. Vypálená bola z hrušiek z jeho záhrady. „Sú to vynikajúce stromy, na ktoré celý deň svieti slnko,“ hovorí Pavel Sochor. Do kvapalného skupenstva uvádza nielen prebytky hrušiek, ale i sliviek a marhulí. Ako priznáva, zo všetkých destilátov má najradšej slivovicu. Paradoxom je, že ochutnať ju môže iba zriedka.„Pred dôchodkom som pracoval ako vodič autobusu, vypiť som si nemohol a teraz keď by som aj mohol, prekonal som infarkt,“ konštatuje smutne. Na duchu však neklesá, pretože jeho synom urobí kvalitnou pálenkou vždy radosť.“ Všetko chce svoj časJán Badžgoň zo Streženíc sa do súťaže prihlásil po prvýkrát. To, že bude stáť na striebornom stupni víťazov rozhodne nečakal. „Je to pre mňa obrovská pocta. Ešte nikdy som nič nevyhral. V Dohňanoch som prvýkrát a zadarilo sa,“ netajil radosť mladý muž, ktorý do „koštovky“ zaradil desaťročnú slivovicu. Koľko z nej má odložené, prezradiť nechcel. „Dobrý gazda vždy podrží, čo je dobré,“ argumentoval. Aj keď sa mu pri pálení jednoznačne osvedčilo drevo, za najdôležitejší proces považuje prípravu kvasu. „Keď je dobrý kvas, dobrá je aj pálenka. Nič sa nesmie unáhliť. Ovocie musí byť dozreté, čisté a bez hniloby. Rovnako dozretý musí byť aj kvas,“ zdôraznil. Na otázku, čo mu chutí najviac dal jednoznačnú odpoveď: „Predsa slivovica!“
Nielen pálenka
O tom, že slivky môžu mať aj tuhé skupenstvo, presvedčili zúčastnených Zuzana Guričanová a Blažena Lešková, ktoré varením lekváru v kotli pred budovou dráždili hosťom chuťové poháriky. „Varenie lekváru malo kedysi svoj postup. Najskôr sa slivky rozvarili, pripravila sa brečka, ktorá sa precedila a trvalo deň aj noc, pokiaľ sa uvaril lekvár čierny a tuhý ako remeň, spomína pani Zuzana. Varili sa ho veľké množstvá. Bol to chudobných ľudí pokrm. Dnes je už aj slivák, aj chuti pomenej,“ konštatuje.
Šampiónka mala český pôvod
Už po štvrtýkrát bolo čerešničkou výstavy vyhlásenie celkového šampióna. Víťazstvo si odniesol Karol Miškár z Dohnian. Práve s jeho vzorkou bola spätá zaujímavá príhoda. „V júli som mal svadbu a fľašku víťaznej slivovice mi na zapitie žiaľu priniesol kamarát z Čiech. Domoviny máme dosť, tak som pre tú srandu vzorku obetoval na koštovku. Slivovica bola z minulého roka a ani neviem, čím bola výnimočná. Nestihol som ju ochutnať,“ dodal mladomanžel, ktorého víťazstvo potešilo i pobavilo zároveň.
Slivovica nesmie byť fejk
O destiláty s prívlastkom jedinečné nebola v Dohňanoch núdza. Zhodnotili to aj samotní návštevníci, pre ktorých bol okrem ochutnávky pripravený aj bohatý kultúrny program. Jednoznačným favoritom sa aj u nich stala slivovica. „Smutné je, že v Maďarsku je slivovica uzákonená za národný poklad. Na Slovensku ju máme najlepšiu na svete a nič sa nedeje. Verím, že raz príde čas, kedy si aj my začneme vážiť skutočné hodnoty. Dovtedy však budeme dovážať nekvalitné destiláty, ktorých chuť je len napodobeninou a nie originálom.“ skonštatoval Jaroslav Drienik. DANA VALACHOVÁ
Slovenskí rytieri rádu destilátov nepohrdli ani domácim lekvárom. (Zdroj: DV)
