Trikrát a žiadne dosť
Od roku 2011 robia v škole akciu – pizza a bowling pre triedu s najlepšou dochádzkou za školský polrok. IV. B sa podarilo vyhrať opakovane. „Štvrtáci už trošku provokovali, keď vyhrali opäť, že by si zaslúžili niečo viac. Povedal som, že ak vyhrajú ešte raz, niečo vymyslím. Tak sme pridali odvoz limuzínou,“ prezradil dopredu svoj zámer riaditeľ Peter Bologa. Možnosť vyhrať majú študenti každý polrok a béčkari vyhrali vlastne zo šiestich možností štyrikrát.Bologa dodal, že sa našiel aj ochotný podnikateľ, ktorý chcel podporiť myšlienku. „Zabezpečil nám túto službu celkom zdarma,“ vysvetlil.Tiež bublinky v pohári
V krásnych bielych autách, ktoré majú dĺžku 8,7 metra, nechýbalo pre študentov ani tradičné pohostenie. „Budú mať aj šampanské, samozrejme, nealkoholické. Sú to zlaté decká, určite si to zaslúžia,“ hovorí Bologa s tým, že ide o odmenu za dochádzku v druhom polroku minulého školského roka.Je to niečo extra
Študenti boli prekvapení a možno aj trochu zaskočení, keď zistili, že riaditeľ reagoval na ich pripomínanie a zbadali pred školou netradičný odvoz. „Nikto nečakal práve toto. Mysleli sme si, že bude nejaké prekvápko, keď sa nám podarilo vyhrať štvrtýkrát. Ale rovno dve limuzíny, to nie,“ hovorí Adriana Ďuranová. Viacerí svorne priznávajú, že sa riaditeľovi veru pripomínali. „Strkali sme do neho, že by mohlo niečo byť, nejaké wellness,“ dodáva aj za ostatných Adriana. „Prekvapilo nás to. Je to niečo extra,“ prezradil jej spolužiak Matej s tým, že vo vnútri by očakávali aj nejaké šampanské. „Potešili by aj nejaké pekné slečny ako sprievod,“ dodal ešte Adam. Na to už ale nestihnú chalani asi nikoho nahovoriť, lebo čoskoro končia. Jedine, že by si štúdium ešte predĺžili o rok.Motivácia pre druháčky
Ostatní študenti len tušili, čo sa asi deje. Keď zistili dôvody rozruchu pred školou, boli prekvapení. „Aj my by sme brali niečo podobné. Nevyhrali sme ešte, ale možno sa nám niekedy podarí. Je to super nápad. Povoziť sa v limuzíne, by bolo fajn. A keď to majú aj so šampanským, to by som brala hneď,“ povedala druháčka Zuzka Kučiaková. Jej spolužiačky len prikývli.Dúfa, že si dobré návyky odnesú
Pyšná na svojich študentov je aj triedna učiteľka Miroslava Sečíková. „Už štvrtýkrát ideme spolu na pizzu. Myslím si, že žiaci sú veľmi motivovaní. Ale v triede sa zišli aj zodpovední mladí ľudia, ktorí majú dobré návyky, nevymeškávajú zbytočne,“ hovorí triedna štvrtákov. Za minulý polrok mali vymeškaných 893 hodín, čo je oveľa menej než iné triedy, kde sa toto číslo pohybuje okolo tisícky. „Na žiaka to vychádza asi 32 hodín. Iní nás berú ako dobrý príklad, aj nás dvakrát predbehli a veľmi sa im to páčilo. Len sa im akosi už nedarí,“ usmieva sa triedna. Keď boli prváci, myslela si triedna, že vyhrali ako nováčikovia, ktorí majú ešte obavy, a tak vzorne chodia do školy. „Ale keď vyhrali druhý, tretí aj štvrtýkrát, bola som naozaj rada. Verím, že si dobré návyky odnesú a nebudú ani v zamestnaní zbytočne vynechávať,“ dodáva.Pozitívna diskriminácia
Riaditeľ Bologa dodal, že v škole cítili výrazne pokrok v prvom štádiu, keď začali s motiváciou pre lepšiu dochádzku. „Vôbec som to však nerobil len so zámerom zlepšiť nejako veľmi výrazne dochádzku, lebo predsa len pre študentov je najväčšou odmenou, keď ich pustíte z hodiny o desať minút skôr. A to aj keby vonku pršalo či traktory padali. Myslím si však, že takáto pozitívna diskriminácia je dobrý prostriedok odmeňovania,“ dodáva Bologa.Vyjadrenie psychologičky
Jana Karasová z Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Považskej Bystrici oceňuje takýto spôsob motivácie žiakov. „Škola zistí až po nejakom čase, ako sa im to osvedčilo, ale myslím si, že je to dobrá vec,“ hovorí Karasová. Na deti sa nedá podľa nej už dnes ísť veľmi represívne, s poznámkami, pokarhaniami či inými postihmi. „Študentom na tom nezáleží. Kedysi nebol problém vylúčiť za zlú dochádzku zo školy, teraz ich je málo a školy musia z niečoho žiť, tak im záleží na každom študentovi. Po dobrom sa s deťmi často nedá, dohováraním, a tak. Rodičia často nespolupracujú so školou a ide práve o tých študentov, kde je záškoláctvo vo veľkej miere. Deti ich veľakrát nezaujímajú, nemajú na ne čas a výchovne ich na strednej škole ani nezvládajú. Keď majú osemnásť rokov, už vôbec nemajú na ne dosah. Teda aspoň oni majú z toho taký pocit. Takže, ak si škola vymyslela takýto spôsob, je to super a mohli by sa inšpirovať aj ostatné,“ vysvetľuje Karasová.
