Detský folklórny súbor založila na jeseň roku 1975 Anna Galková, ktorá bola jeho vedúcou aj choreografkou až do roku 2013. Odchoval množstvo mladých tanečníkov, ktorí neskôr prešli do Považanu či Seniorpovažanu, prípadne sa hudbe alebo folklóru venovali v iných telesách. S prvými tanečnými krokmi začínali pod odborným vedením v Mladosti aj manželia Jankoviechovci. Janka vedie už dva roky súbor Mladosť a Milan Považan.
Tancovala v Mladosti. Vie, čo stvárali
Janka ako odchovankyňa Mladosti hovorí, že vďaka folklóru mala celkom iné detstvo ako jej vrstovníci a veľa z toho, čo sama prežila, jej teraz pomáha v práci so súborom.
„Viem, čo sme stvárali, aké ťahy sme používali na pani vedúcu Hanku Galkovú, kde sme sa schovávali a tak. Doba sa síce mení, ale deti až tak nie. Je to v podstate stále o tom istom. Niekedy sa pousmejem, keď ich vidím, čo robia a vrátim sa v spomienkach. Niekedy, samozrejme, musím zasiahnuť. Viem, ako to celé funguje na výjazdoch, sústredeniach, takže je pre mňa práca vďaka odžitému jednoduchšia,“ vysvetľuje umelecká vedúca.
Krásne folklórne detstvo
Vďaka Mladosti prežila aj vedúca Janka krásne folklórne detstvo. Priznáva, že bola síce trošku odlúčená od kamarátov a hier vonku na dvore, ale až tak ju to nemrzí. „Získala som niečo iné, veľmi dôležité,“ vysvetľuje.
Oveľa skôr ako jej vrstovníci sa napríklad naučila sama o seba postarať, mať zodpovednosť, vedieť si správne rozdeliť čas.
Pomoc manžela a aké sú deti
Vďaka folklóru poznala Janka aj svojho manžela, tvorili a tvoria tanečný pár. „Samozrejme, dobré je, že v súbore je aj manžel Milan, ktorý mi pomôže s chlapcami. Tí potrebujú občas predsa len chlapskú ruku,“ usmieva sa Janka. To ich vraj s ním na chvíľu zavrie a trénujú po chlapsky.
Nová vedúca však hovorí, že deti sú veľmi šikovné, a aj vystúpenie na štyridsiatom výročí po počiatočných obavách zvládli na jednotku. „Sú šikovne, ale potrebujú veci poriadne, niekedy aj viackrát vysvetliť a najviac pochytia, ak je k tomu aj nejaká ukážka,“ hovorí Janka s tým, že práca s deťmi je iná ako s dospelými.
Veľká zodpovednosť, letné dni a spomienky
Nová umelecká vedúca súboru však priznáva, že pri príprave programu na výročie cítila veľké napätie. Išlo o obrovskú zodpovednosť. Aj základná myšlienka sa postupne menila. O programe sa jej dokonca už aj snívalo.
„Keď som začala s prípravou, najprv som sa držala myšlienky, že posadím deti do školy. Učili by sme sa folklóru, ľudovým tradíciám, a tak podobne. Potom prišlo leto, deti odišli, skončili sme činnosť a boli len vystúpenia. Konečne som si k tvorbe programu mohla poriadne sadnúť. A keď sme chodili von a bolo to stále častejšie, napadlo ma, či by sme neskúsili spraviť program ako letný deň, taký z minulosti,“ vracia sa k vzniku nápadu Janka. Pomohli jej aj spomienky otca, ktorý jej rozprával o dobrodružstvách pri zliezaní stromov a túlaní sa po lúkach a lesoch. „Táto myšlienka nakoniec zvíťazila. A tak vznikol program, v ktorom sa prelína detská práca pri pasení s tradičnými hrami,“ vysvetľuje Janka Jankoviechová.
Hry na lúke
Program, ktorým sa predstavili na dvoch koncertoch v kine Mier, bol nakoniec detsky hravý, milý, plný radosti z pohybu. Mladí folkloristi ho otvorili tancom Húsky. Je relatívne starší spomedzi ostatných, ktorými sa predstavili v programe. Relatívne preto, že má dva roky, odvtedy, čo začala Janka deti viesť. Postupne sa vystriedalo viacero tancov hlavne z nášho regiónu.
„Nešli sme väčšinou nikde ďalej. Možno ak do jednej doliny v susednom kraji, do Štiavnika pri záverečnom tanci. Ten je plný preskakovačiek, lozenia po rukách a iných kúskov, charakteristických pre klasické detské hry na lúke. Predtým je ešte tanec Kraviarky z Púchovskej doliny. Veselý je Hrncový tanec, kde nesmú, samozrejme, chýbať malým gazdinkám v rukách vareška a kastróliky,“ vracia sa k programu Janka.
S tancom zo Štiavnika sa dostala na krajskej súťaži Mladosť do zlatého pásma, čo bol pre novú vedúcu aj tanečníkov veľký moment nakopnutia do práce.
Kúštik z Myjavy
Veľmi pekný bol sólový tanec z Myjavy. „Predstavili sa v ňom na jednom vystúpení Aďka Vrtochová a na druhom Tamarka Tomanová. Obe sú v súbore už dlhšie a Aďkina mama je dlhoročná tanečnica Mladosti aj Považanu a teraz Seniorpovažanu. Dievča preto vie, čo je folklór, keď má základ z rodiny. Tamarka je tiež šikovná na spev aj tanec a vôbec sa nehanbí. Chlapec, Ivo, ktorý s nimi tancoval, je najstarší spomedzi mládencov, tak išiel on. Je u nás len rok, ale sa „potatil“, našťastie, je priebojný a živý, tak to išlo,“ hovorí Janka.
A prečo práve myjavský tanec? Decká z Mladosti boli tento rok na medzinárodnom festivale na Myjave, kde si ich vybrali spomedzi množstva detských súborov. „Bolo to pre nás veľmi dôležité, lebo sme spolu krátko a takéto motivácie veľmi dobre padnú. Záverečný tanec tu patril sotyš polke, takej tej klasickej myjavskej a my sme sa ho učili. Myjava zanechala v deťoch dosť hlbokú stopu, páčili sa im tance, piesne aj kroje. A tak som vložila kúsok aj do výročného programu.“
Názov programu Aka, fuka, fundaluka skrsol Janke v hlave pri čítaní knižky s jej malou dcérou. Zapáčil sa jej okamžite a po dlhom hľadaní bolo rozhodnuté.
Sústredenia a program
Janka sa rozhovorí aj o sústredeniach a hovorí, že občas je to náročné. „Deti ma dokážu aj poriadne nahnevať. Najviac tým, keď im človek povie, aby niečo spravili a ony to spravia, ale potom akoby ešte schválne urobia niečo iné, čo tam vôbec nepatrí,“ prezrádza vedúca.
Neprekáža jej, že musí do tretej ráno behať a ukladať ich, upozorňovať a ony neustále behajú hore dole a nie a nie ísť spať. „To chápem. Sú to deti a chcú si užiť s kamarátmi, keď sú mimo domu. Hnevajú ma však, keď nepracujú vtedy, keď máme na to vyčlenený čas tak, ako by mali. Je však pravda, že keď im prihára, tak, ako to bolo pred výročím, potom robia všetko, čo im poviem. Len dostať sa do tohto štádia chce pevné nervy,“ usmieva sa Janka. Hneď dodáva, že na poslednom sústredení pred vystúpením pracovali naozaj super a prišla veľmi spokojná. Nebola som ani unavená. Už potom stačili len dve generálky a išlo všetko fajn.
Zvládli to dobre a už plánujú iné
Všetko nakoniec dopadlo veľmi dobre. „Do súboru prešlo veľa detí z prípravky. Nemali veľa času celkom sa oťukať a hneď prišla veľká udalosť, ako je výročie. Zvládli to však dobre. Trošku sa niektorí hanbili, báli, musia sa do toho dostať. Myslím si však, že výročie im veľmi pomohlo, lebo išlo o iné vystúpenie ako boli tie počas roka. Veľmi sa osmelili vďaka nemu aj prípravkári,“ hovorí vedúca, ktorá má už do budúcnosti veľké plány.
Hneď po výročí začínajú s nácvikom ďalšieho nového tanca, a potom ešte na jar pribudne jeden, lebo ich čaká zájazd. Detí, ktoré majú záujem o folklór, je totiž dosť a pribudlo aj veľa chlapcov. Hlavne o tých majú súbory väčšinou núdzu. V Mladosti ich tancuje teraz dvadsať.
Majú aj novú muziku
Novinkou súboru Mladosť je v posledných dvoch rokoch aj to, že má novú ľudovú hudbu. „Považan má muziku, ktorá sa skladá vo veľkej miere z vysokoškolákov. Vyvstala však po rokoch potreba, aby mal detský súbor muziku, ktorá je vekovo príbuzná jej členom,“ vysvetľuje Dobroslav Kortman, ktorý je aj členom hudby Považanu. Dodáva, že pre tanečníkov je navyše lepšie byť s muzikou v kontakte častejšie. „Vysokoškoláci, ktorí hrajú v muzike Považanu, na toto nemali celkom možnosti, lebo musia byť v škole, mimo mesta, ďaleko a je ťažšie dohodnúť sa na skúškach. Stretávali sa len sporadicky na sústredeniach, prípadne pred vystúpením prešli s malými tanečníkmi program. Teraz je to iné,“ vysvetľuje Dobro. Muziku Mladosti tvoria deti zo Základnej umeleckej školy v Bytči. „Pomohlo to Mladosti, ale tiež muzikantom. Majú totiž možnosť prezentovať sa, môžu viac vystupovať. V škole sa im venuje Alenka Čičková. Moja úloha spočíva skôr v tom, aby som pripravil notové podklady k tancom, ktoré sa naučia s Alenkou. Niečo potom na skúškach so mnou už len dolaďujeme. Neskôr príde zhrávka s tanečníkmi, kde sa zosúladí tempo, niečo sa uberá prípadne pridáva, a tak,“ hovorí o práci muziky Dobro. Úlohou Dobra Kortmana je teda dosiahnuť hlavne súhru hudobníkov navzájom aj s tanečníkmi a spevákmi. „Pri nácviku hudobníkoch v súbore nejde len o to, naučiť ich, čo má hrať každý jeden ako jednotlivec, ale musia vnímať primášku Terezku a seba navzájom, naučiť sa techniku spevu a texty piesní. Zatiaľ hrajú podľa nôt, inak to v začiatkoch nejde. Ale postupne sa bude viac prechádzať na hru podľa ucha, lebo pre ľudovú pieseň je to prirodzenejšie. Budú hrať spamäti, tak ako my starší,“ hovorí Dobro.Pri príprave programu, akým bol aj posledný výročný, má choreograf už dopredu vytipované pesničky. „Mojou úlohou je znotovať ich pre huslistov a ostatné nástroje, pre akordeón a kontrabas. Cimbal zatiaľ nemáme, ale časom sa možno aj cimbalistu podarí vychovať. Takže pripravia sa podklady a podľa toho sa už notuje,“ vysvetľuje Dobro. Vo výročnom programe boli všetko nové piesne, väčšinou z nášho regiónu Považia, ale aj pesničky z Terchovej a Myjavy. Krásne sólo mali muzikanti pri svadobnej piesni, ktorá je veľmi obľúbenou aj v repertoári iných súborov. Každé jedno vystúpenie je podľa vedúceho hudby Dobra Kortmana aj pre mladých muzikantov motiváciou a výzvou, aby sa zlepšili v technike.Spevácke vystúpenia detí s ľudovou hudbou potešili nejedno ucho a ľudí aj rozosmiali.
