O histórii značkovania turistických chodníkov, jeho pravidlách, ale aj problémoch sme sa porozprávali s podpredsedom sekcie značenia Klubu slovenských turistov Miloslavom Kublom.
Kedy sa začalo na Slovensku so značkovaním chodníkov?
- Prvá písomná zmienka o vyznačkovaní turistického chodníka na území Slovenska je z roku 1874 v práci R. Tirtsa.
Kde sa na Slovensku objavili prvé značkované chodníky?
- Ku skladu bane Gedeon, ktorý Sitniansky klub maďarského Karpatského spolku prestaval na turistickú chatu bol vyznačkovaný chodník bielymi značkami. Následne okolo roku 1877 sa začali značiť chodníky vo Vysokých Tatrách.
Koľko kilometrov značkovaných trás je na Slovensku?
- V evidencii Klubu slovenských turistov je takmer 15-tisíc kilometrov značkovaných trás, z toho je v správe TANAPu asi 900 kilometrov.
V akom období sa vyznačkovalo najviac ?
- Po 1. svetovej vojne bolo v roku 1920 na území Československa vyznačených 25-tisíc kilometrov trás. V roku 1938 to bolo už 40-tisíc kilometrov.
Máme veľmi dobre prepracovaný systém značenia, dokonca je značkovanie ošetrené aj štátnou normou. Náš systém nám niektoré štáty aj závidia.
- Štátna norma je na Slovensku a v Čechách. V Macedónsku je značkovanie zakotvené v zákone. Metodické príručky sú v mnohých štátoch, napríklad v Poľsku, Nemecku, Švajčiarsku.
V ktorom historickom období bolo značkovanie v kríze a ako hodnotíte súčasnú situáciu? Je dosť značkárov a nie sú problémy pri značení alebo preznačovaní so súkromnými vlastníkmi či iné prekážky?
- Po rozbití Československa mníchovským diktátom nastala stagnácia v značení. Po 2. svetovej vojne sa začalo s obnovou značených trás. Po rozdelení Československa v roku 1993 sa znižovali dotácie na značkovanie na Slovensku. V roku 2010 bola dotácia na značenie len 23-tisíc eur a v roku 2015 je to 80-tisíc eur. V súčasnosti je aktívnych okolo 350 značkárov, vyškolených aj pomocných.V teréne sa vyskytujú problémy so značením na súkromných pozemkoch. V katastri nehnuteľností nie je vecné bremeno na turistické značkované trasy. Pozemky sa v extraviláne oplocujú a je problém s preložením trasy. V niektorých lokalitách orgány ochrany životného prostredia uzatvárajú vyznačené trasy.
Ako by ste hodnotili v súčasnosti prácu ľudí, ktorí sa venujú tejto činnosti?
- Ide o záslužnú činnosť. Značkované chodníky vnímame ako samozrejmosť, ale nie všade ich majú a v takom stave ako u nás. Mnoho ľudí ani len netuší, koľko práce a úsilia je za značkami, ktoré ich orientujú v prírode.
Čo znamenajú farby na značkách?
- Existuje priorita farieb. Najvyššiu prioritu má červená farba. Značia sa ňou diaľkové trasy celoslovenského významu. Druhá v poradí je modrá farba. Značia sa ňou regionálne diaľkové trasy (v krajoch). Trasy okresného významu sa značia zelenou farbou. Žltou farbou sa značia spojky medzi trasami. Avšak, ak je v určitej oblasti veľmi hustá sieť značkovaných trás, tak toto pravidlo sa neuplatňuje. (BERKO)
