Záujem o výstavu bol veľký (zdroj: VŽ)
Bola to náhoda
Michal nepatril medzi vášnivých zberateľov fotografií. Náhoda však chcela, že mu nakoniec učarovali. „Pred niekoľkými rokmi ma riaditeľka základnej školy požiadala, či by som im nepomohol pri organizovaní výstavy, týkajúcej sa výročia školy. Do rúk sa mi vtedy dostalo asi dvesto fotografií. Začal som si ich prezerať a už nebolo veľa treba,“ zaspomínal si na začiatky svojej zberateľskej vášne. Vo voľnom čase začal hľadať rôzne historické fotografie. Oslovoval ľudí, hľadal na povalách, v starých skriniach. Zbierka sa postupne rozrastala, teraz ich má zhruba tisíc. „Keď mi niekto dal fotografiu, oskenoval som ju a vrátil,“ hovorí o rozrastajúcej sa zbierke.
K nejednej fotografii dal Michal aj výklad. (zdroj: VŽ)
Popisky dali zabrať
Všetky fotografie aj s popiskami boli aj na výstave v základnej škole. Zostavenie výstavy nebolo jednoduché. Keďže Michal chcel výstave dať určitý systém, riadne sa pri jej zostavovaní aj s pomocníkmi zapotili. Ale stálo to za to. Svoju sekciu mali poľovníci, športovci, cirkev, škola, divadlo, ale aj pohreby... Najväčší problém bol podľa Michala s popiskami a datovaním fotografií. „Trvalo mi to asi štyri dni, kým som dal všetky popisky dohromady. Jednoduchšie bolo uviesť skratku darcu. Najviac ich mám od pána Bajzu, ktorý aj fotografoval. Horšie to bolo s dátumom. Nie vždy sa dal zistiť. Napríklad najstaršia fotografia je z roku 1920, čo sme zistili až podľa lepidla na zadnej strane. Je na nej viac ľudí, zatiaľ sme identifikovali len pána farára,“ opisuje prípravu výstavy.
Najstaršia datovaná fotografia – birmovka v Prečíne z roku 1921.Skrytá história Každá z fotografií skrývala v sebe nejaký kúsok histórie. „Napríklad slávobrány na najstaršej fotografií sa používali iba pri významných udalostiach. Vidieť aj kroje, ktoré kedysi Prečínčania nosili. Aj náš krojár z Limbory vychádza práve z takýchto starých fotografií,“ prezradil.
Spomienky, spomienky...
Fotografie evokovali u návštevníkov mnoho spomienok. Pristavovali sa pri nich, ukazovali na ľudí, spomínali, kto je na nich. Mnohí prišli za Michalom, že by chceli fotografiu aj do svojho albumu. „Dokonca ma upozornili i na niektoré nesprávne popisky,“ usmial sa.Spomienky vyvolali aj v Eleónore Dubovanovej. „Ďakujem všetkým, ktorí urobili túto výstavu. Na fotkách som našla susedovcov a vypýtala som si tú, na ktorej je dychovka. Všetkých som veru poznala,“ zaspomínala si. „Táto akcia si skutočne zaslúži pochvalu. Na fotografiách som našla mamu i starých rodičov. Veru som si ich aj vypýtala,“ doplnila.Jarmila Štefanicová zase našla na fotografii svojho brata. „Je to výborné, takéto akcie treba opakovať. Vyvolávajú pekné spomienky,“ skonštatovala. Rovnaký názor mala aj Anna Smolková. S prekvapením si prezerala aj obrazy Milan Bodzana. „Poznáme sa roky, ale veru nevedela som, že tak krásne maľuje,“ povedala.
Pohľad na Prečín z juhozápadu v roku 1925.
