POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pedagógovia chceli týmto podujatím poukázať aj na zlý zdravotný stav školstva. Do akcie sa na celom Slovensku zapojilo vyše 200 škôl. Niektoré zostali zatvorené, na iných pracovali pedagógovia v obmedzenom režime. Bolo to tak aj v Považskej Bystrici, zatvorené však zostali aj niektoré dedinské školy v okolí.
Ako je to so schopnou mladou generáciou?
Na hematologicko-transfúzne oddelenie do považskobystrickej nemocnice sa trúsilo od rána množstvo učiteľov. „Účasť je vynikajúca. Učitelia v Považskej Bystrici môžu byť na seba naozaj hrdí. Štyri zatvorené základné školy z ôsmich, jedna so zapojenými učiteľmi, aj účasť materskej aj stredných škôl, to je myslím si signálom, že sa treba začať problémami školstva vážnejšie zaoberať a nie ich neustále odkladať,“ povedal Jozef Šujak, ktorý učí na považskobystrickom gymnáziu.
Dodal, že ak chceme mať schopnú mladú generáciu, ktorá bude vedieť pohnúť krajinu dopredu, tak na jej rast musia byť vytvorené kvalitné podmienky, systémové, premyslené. „Musí byť však príťažlivý a zaujímavý aj pre tých, ktorí budú túto generáciu vychovajú. Keď začínajú odchádzať, utekajú, je to na škodu. Ešte horšie ako učitelia sú na tom kuchárky a nepedagogickí zamestnanci,“ povedal ešte Šujak.
Jozef Šujak hovorí, že účasť bola výborná. (zdroj: BERKO)Regionálna diskusia a účasť aj z Púchova
Iva Semančiková, ktorá učí na Gymnáziu v Považskej Bystrici, je na materskej dovolenke a krv darovať nemôže. Zapojil sa však jej manžel. Viacerí učitelia v Považskej Bystrici od začiatku podporujú aktivity Iniciatívy bratislavských učiteľov.
„Mali sme svojich zástupcov aj na Dlhých nosoch. Išli sme kolegov podporiť a povedať, že aj my pripravujeme regionálne aktivity. Boli rôzne návrhy na to, čo robiť. Nakoniec sme zorganizovali verejnú diskusiu učiteľskej aj neučiteľskej verejnosti v kaviarni Retro, v rámci jesenného CoolTajneRa. Predchádzala Dňu zdravia a aj darovaniu krvi. Prišlo na ňu 50 ľudí,“ hovorí Semančíková s tým, že sa diskutovalo naozaj veľa.
Už počas diskusie v Retre oslovovali ľudí a snažili sa spropagovať aj dnešnú celoslovenskú akciu. „Prišli dnes nakoniec aj z púchovského gymnázia, čo ma veľmi potešilo. Chodili sme aj po materských školách a sú tu nakoniec aj učitelia odtiaľto,“ povedala Semančíková. Dodala, že na internete zverejnili učitelia aj otvorený list, čo je vlastne podpisová akcia za podporu slovenských učiteľov. „Zatiaľ je tam do 1200 podporovateľov, ale určite by sme boli radi, keby ich bolo viac. Beží aj učiteľská petícia, ale otvorený list dáva možnosť pre zapojenie verejnosti, nielen učiteľov,“ dodala Semančíková.
Iva Semančíková prišla aj s dieťatkom. Sama darovať nemohla, zapojil sa manžel. (zdroj: BERKO)
Boli sme lepšie vybavení
Najväčšie zastúpenie mali na darovaní krvi učitelia zo základných škôl. „Toto je najmenej, čo môžeme urobiť. Dáme najavo svoj názor a zároveň urobíme dobrú vec,“ povedala učiteľka Eva Bošková. Posťažovala sa, že na dostatočné financovanie škôl sa z roka na rok zabúda viac a viac. „Keď som začínala, školy boli lepšie vybavené. Učitelia mali menej starostí s vyrábaním pomôcok a iných materiálov na učenie. Učebnice mali deti automaticky. Teraz je problém dokonca aj s nimi. V tomto smere sa správa štát ľahostajnejšie k vzdelaniu ako v minulosti,“ myslí si Bošková.
Chýbajú pomôcky
Viliam Kollár sa domnieva, že s organizovaním akcií sa mohlo začať už skôr. Veľmi ho však potešilo, že sa učitelia vedia zmobilizovať. „Učitelia v Považskej Bystrici teraz rozhodne nezostali mimo a vyjadrili podporu tomu, aby sa v školstve niečo konečne udialo. Samozrejme, že nejde len o naše platy. Ide aj o štátny rozpočet, aby školstvo dostalo viac. Chýbajú totiž učebné pomôcky, čo dolieha určite aj na deti,“ hovorí Kollár. Spomenul len nedávnu skúsenosť, keď robil s deviatakmi pokus s mikroskopmi. Deti museli pracovať v skupinách, lebo pomôcku nemohol mať každý. Mali ich nedostatok.
Rezervy financovania a strata postavenia
K tomu, že je učiteľ, zelenáč sa priznal Marcel Straka. Funguje ako tréner, ale popri tom učí tri roky aj telesnú výchovu. Rád prišiel podporiť kolegov, ktorí sa naplno venujú len čisto učiteľskému povolaniu. Aj on mal už možnosť zistiť, čo všetko nefunguje. Hovorí, že nejde len o platy. „Ide hlavne o to, že ak ide do školstva málo financií, niekde sa to zákonite prejaví,“ hovorí Straka. Konkrétne by si napríklad bez zháňania sponzorstva a inej podpory nemohli dovoliť také kvalitné pomôcky na telesnej, ako si deti zaslúžia. Obracať musia naozaj každú korunu. „Vo financovaní sú jednoducho zo strany štátu veľké rezervy,“ dodáva Straka.
Učiteľke Dane Baránkovej sa nepáči tiež postoj verejnosti k učiteľskému povolaniu. „Kedysi bol učiteľ niekto. Dnes už je to inak. Spoločnosť si jednoducho necení našu prácu, ako by bolo treba a hlavne si necení význam a dôležitosť vzdelania. Pre toto a tiež ruka v ruke s tým, aké máme finančné ohodnotenie, učiteľ stráca postavenie v spoločnosti,“ hovorí Baránková.
(zdroj: BERKO)Školenia pre školenia
Jaroslava Tesková zo Základnej školy v obci Prečín si myslí, že by mali byť učitelia v protestoch ešte dôslednejší. „Pokiaľ nebudeme ako lekári, nedosiahneme nič. Keby sa zatvorili školy na dva týždne a museli by si rodičia zabezpečiť opatrovanie detí, až potom by pochopili, čo všetko škola zabezpečuje,“ hovorí Tesková.
Smolou je podľa nej, že žiadnemu ministrovi doteraz úprimne nezáležalo na fungovaní školstva. Poukázala aj na nesprávne nasmerovanie peňazí. „Ak ich aj školstvo dostane, míňajú sa na zbytočnosti. Napríklad na školenia, ktoré nikomu nič nedajú. Vzdelávajú ťa v niečom, čo už vlastne dávno vieš a dávno to vo svojej profesii robíš, inak by si nemohol fungovať. Na školení sa potom niekto na teba len pousmieva za peniaze z eurofondov,“ upozornila Tesková. Základná škola v Prečíne zostala dnes tiež zatvorená.
Na hematologicko-transfúzne oddelenie sa trúsilo od rána veľa ľudí. (zdroj: BERKO)Vychovávatelia sú na tom ešte horšie
Milada Perinová robí vychovávateľku v Prečíne. Myslím si, že oni sú na tom ešte horšie ako učitelia. „Netýka sa to len financií, ale aj jednania s nami. Akoby sme ani neboli pedagogickí zamestnanci. Ani odmeny nemôžeme už teraz dostať tak, ako učitelia. Neviem prečo. Týka sa to aj vysokých úväzkov, je jednoducho veľa vecí, ktoré ma teraz rýchlo nenapadnú. Veľa sa pokazilo v školstve, mám pocit, že ideme stále k horšiemu,“ posťažovala sa.
Učiteľov sme nestretli len na transfúznej stanici, ale aj v čakárňach pred ambulanciami lekárov. Mnohí absolvovali vyšetrenia, ktoré už dávno odkladajú.
Vladimír Crmoman z Iniciatívy bratislavských učiteľov, ktorí iniciovali štvrtkové podujatie vysvetlil, že aktom nechceli učitelia poukázať len na zlý zdravotný stav školstva. Tiež aj na to, že iba ten, kto má naozaj srdce pri školstve a kto to berie ako srdcovú záležitosť, tak sa prestane vyhovárať, prestane sľubovať, prestane hľadať protiargumenty, ale začne konať. „My konáme a chceme, aby aj vláda začala konať," uviedol Crmoman.
DETA PITOŇÁKOVÁ
