PROSNÉ. Na maličkom námestíčku pri autobusovej zastávke pribudol pamätník. Je venovaný obetiam I. svetovej vojny. V Prosnom vtedy smútili takmer v každej druhej chalupe.
Inšpiroval ho starý otec
Myšlienka venovať týmto obetiam pamätník, zrela dlhší čas. Medzi iniciátorov patril Rudolf Migila. „Inšpiroval ma môj starý otec, ktorý sa dožil 103 rokov. Vždy spomínal, že týmto vojakom by sa mala vzdať úcta. Padli za našu slobodu, za vytvorenie Československej republiky,“ zaspomínal si.
Rudolf Migila (vľavo) so Štefanom Žilovcom. (zdroj: VŹ)Ich hrdinský čin ocenil i správca farnosti Vladimír Kutiš. „Úcta, ktorá patrí skutočným hrdinom, neuvážene sa dáva dnes márnomyseľníkom. Často sa presadzujú na piedestál hrdinov ľudia, ktorí narobili veľa zla. Kto je skutočným hrdinom? Ten, kto dokáže za dobrú vec obetovať svoje sily, schopnosti, a keď treba aj život. Takými sú aj naši rodáci, ktorí v strašnej vojne položili svoje životy. Pomohli, že sme mohli slobodne žiť,“ povedal pri posvätení pamätníka.
Podarilo sa
Hoci to trvalo dlhšie, želanie starého otca sa podarilo splniť. Rudolf Migila je aj autorom návrhu pamätníka. Na prednej strane je tabuľa, na ktorej sú vyryté mená všetkých obetí prvej vojny z Prosného a pod ňou kovaná lipová ratolesť – symbol Slovanov. Na ďalšej je kríž s rozpoleným srdcom, z ktorého vytekajú štyri kvapky krvi, na zadnej strane odtlačok pečate vyrytý do kameňa, ktorý je symbolom, že to boli obyvatelia Prosného, ktorí položili život. „Čo ma inšpirovalo? Chcel som, aby pomník pripomínal utrpenie vojny. Aj preto z rozpoleného srdca na kovanom kríži, ktoré je symbolom utrpenia ľudí nielen na fronte, ale aj doma, vytekajú štyri kvapky krvi. Každá predstavuje jeden rok vojny,“ povedal.
Našiel podporu
Bez pomoci ďalších ľudí by zhotovenie pamätníka trvalo dlhšie alebo by upadlo do zabudnutia. Iniciatívy sa chopila obec, pomohol i Štefan Žilovec. „Viem, že snahu urobiť ho malo už aj predchádzajúce vedenie obce. Som veľmi rád, že táto iniciatíva sa napokon s podporou viacerých občanov aj podarila,“ skonštatoval starosta Peter Chochlík s tým, že veľký podiel na financovaní má Štefan Žilovec. „Skalu dodal syn pána Migilu, pomohli aj ďalší domáci obyvatelia či už kováč alebo kamenár.“
S menami pomohol Ernest Belák
Najväčším problémom bolo po toľkých rokoch dať dohromady zoznam obetí. Rudolf Migila si pamätal asi len polovicu.
S ďalšími pomohol Ernest Belák, ktorému tiež vo vojne padol starý otec. „Mal list, na ktorom boli mená padlých. Bolo v ňom 22 mien z Prosného, ďalšie z Upohlavu, Malej a Veľkej Udiče. Vo vojne vtedy padlo spolu 76 ľudí. Napríklad obec Upohlav v tom čase, ako vyplynulo z rozhovoru s pánom Belákom, nazývali obcou vdov, lebo sa nevrátila viac ako polovica mužov,“ doplnil Štefan Žilovec.
Dvadsaťdva sviečok
Pri pamätníku horelo po odhalení dvadsaťdva sviečok, za každého vojaka jedna.
Jednu z nich zapálila za Antona Budaja Haluščíka aj Ľudmila Raková. „Bol to babkin brat. Viem, že sa ako vdovec s dvomi malými deťmi oženil druhýkrát. Dva týždne po sobáši musel narukovať a už sa nevrátil. Krásne bolo, že deti nezostali samé, macocha si ich nechala. Moja mama mala na ňu pekné spomienky,“ prezradila. Pamätník sa jej páčil. „Je krásne, že si na našich predkov takto spomenuli,“ dodala.
