POVAŽSKÁ BYSTRICA. Pred takmer polstoročím zasadili manželia Lieskovskí pred rodinným domom malý ihličnatý stromček. Dnes je z neho krásavec, ktorý je ozdobou celej ulice.
Jeho mohutné korene však robia šarapatu. Strom musia vyrezať. Je však vzácnou spomienkou na človeka, ktorý už nie je medzi príbuznými a tiež strom roky robil rodine radosť. Chcú preto, aby ešte naposledy potešila jeho krása ľudí pred Vianocami. Majú v pláne darovať ho.
(zdroj: BERKO)Sadili ho spoločne
Krásny ihličnatý strom, ktorý roky rástol pred domom manželov Lieskovských, sadili spoločne.
„Manžel robil to hlavné a ja som asistovala. Viete ako to v živote chodí pri takýchto robotách. Chlap má viac sily, ale žena pri všetkom pomáha. Boli sme takí zohraní,“ spomína si Melánia Lieskovská.
Najprv strom, potom dom
Jej manžel bol vyučený murár , aj chalupu postavili spoločne. „Žiadne firmy. Keď prišiel z roboty, ja už som mala doma porobené, navarené. Bola som na materskej. Hneď sme šli pracovať na stavbu,“ spomína si pani Lieskovská.
Jej manžel už nežije. Zomrel pred šiestimi rokmi a na tete vidieť, že sa jej stále cnie. Aj hlas sa jej pri spomínaní zlomí. „My sme vlastne najprv zasadili tento stromček, až potom sme navozili materiál na dom a pomaly, ako to peniaze aj čas dovolili, sme stavali. Trvalo to asi štyri roky, než vyrástla chalupa,“ hovorí pani Lieskovská.
Keď naň pozrie, zobúdzajú sa spomienky
Preto vždy, keď sa teta na strom pozrie, zobudia sa spomienky. „Vidím pri ňom môjho muža, keď sme ho sadili. On by sa určite potešil, keby sa podarilo strom niekde umiestniť, aby ešte naposledy poslúžil svojou krásou pred Vianocami aj iným ľuďom, tak ako tešil aj nás,“ hovorí teta.
Mal stromy rád
Melánia Lieskovská zdôrazňuje, že jej manžel mal rád stromy. „Ťažko sa rozhodoval, ak mal nejaký vyrezať. Aj keď už mali roky, ešte ich pooriezal, ošetril a čakal, čo bude. Nerezal hneď, ak bol nejaký starší,“ vysvetľuje pani Lieskovská s tým, že tento ihličnan akoby bol už členom rodiny. Už dlhšie spôsoboval problémy, ale výrez stále dlho odkladali.
Člen rodiny
Dcéram je tiež ľúto, že musí ísť preč. „Boli by sme všetci radi, keby ešte poslúžil. Je krásny a aj užitočný. Kopu prachu pochytá, aj hluk stlmí, ale už je to veľmi zlé, nič iné sa nedá robiť, len ho vyrezať. Je však akoby už člen našej rodiny, ťažko je sa s ním rozlúčiť.“
Krásavec musí dolu. Má obrovské, hrubé korene, ktoré sa plazia veľmi ďaleko. Rozrušili a zničili už celý chodník pred chalupou. A postupujú stále ďalej. „Ťahajú sa už až pod základy a bojíme sa, aby nám nepoškodili aj tie,“ vysvetľuje pani Lieskovská. Výrubové povolenie už majú.
Hrubé korene zničili už chodník tesne pri dome. Boja sa, aby nenarobili aj viac škody. (zdroj: BERKO)Darček pre mesto
Najradšej by pani Lieskovská bola, keby si ich strom zobralo k Vianociam mesto. „Dobre by urobilo pre nás a radosť by mali aj ľudia. Prišli si ho už aj obzrieť, ale nikto sa konkrétne nevyjadril. Bolo by nám strašne ľúto, keby sa strom zrezal len na palivové drevo,“ hovorí teta s tým, že vďaka daru nemusia rezať iný, dobrý strom z lesa.
Keď nie mesto, aj iná možnosť
Teta počula aj v správach, že v Bratislave darovali rovnako nejakí ľudia strom zo záhrady. „Tak prečo by neposlúžil aj náš. No nemusí to byť len mesto, možno ak by mala záujem aj nejaká firma, organizácia, obchodný reťazec. No a možno nejaká obec alebo iné mesto“ hovorí teta s tým, že ak chcú, nech si ho vraj prídu zobrať na vianočnú ozdobu.
Náhrada a statočný krásavec
Už aj náhradnú výsadbu pani Lieskovská zrealizovala. „Kázali mi z mesta namiesto neho zasadiť tri stromčeky. Je na to čas až do roku 2017. Ale povedala som si, že načo čakať. Veď stromov ľuďom treba, aby mali viac krásy aj zdravia okolo seba. Tak už sú aj posadené,“ vysvetľuje. Sú to dve jablone a jedna hruška. „Aspoň tu aj po mne čosi zostane, keď už tu nebudem,“ hovorí pani Lieskovská.
S nápadom na darovanie prišla podľa tety vlastne mladšia dcéra a jej sa veľmi zapáčil. Strom si to vraj zaslúži. Celé roky sa totiž držal veľmi statočne. „Mali sme tu viac stromov pri dome. Pri víchrici, ktorá bola v meste pred niekoľkými rokmi však ostatné poničilo. No a jedlička, ktorú sme vysadili, tak tá sa vôbec neujala. Tento fešák vydržal všetko, je odolný a zdravý. Zaslúži si byť vianočným stromom,“ hovorí teta s tým, že merať môže tak do dvadsať metrov. Takže aj výška je statočná.
Vyjadrenie mesta a výzva
Obrátili sme sa aj na mestský úrad, aby sme zistili, či je príjme ponuku na takýto dar pred Vianocami.
„Ďakujeme pekne za ponuku, avšak vianočný stromček pre tento rok je už zaistený. Pre spomínaný strom mesto momentálne nemá uplatnenie,“ reagovala Iveta Kováčiková, hovorkyňa mesta.
Možnosť, v ktorú pani Lieskovská najviac dúfala, tak pravdepodobne padla. Bola by však veľká škoda, keby krásny strom, ktorý bol ozdobou jednej z ulíc na sídlisku Stred v Považskej Bystrici, nenašiel ešte pred Vianocami uplatnenie. Rodina bude rada, ak sa niekto nájde. Čakajú, že sa ozve na mailovú adresu simeckova.j@gmail.com .
