DUBNICA NAD VÁHOM. Učiteľky si pre deti pripravili originálne podujatie. Konalo sa v priestoroch základnej školy, ktorá sa zmenila na nepoznanie.
Strašidlám sa v meste zrejme veľmi páčilo, lebo okrem materskej školy, navštívili aj múzeum. Obe akcie sa stretli s veľmi pozitívnou odozvou dospelých aj detí. Strašenie môže byť niekedy skutočne príjemné a dokonca aj poučné.
Náročná príprava
Podujatie, ktoré potešilo malých škôlkarov, pripravovali viac ako mesiac. Bolo potrebné vyrobiť množstvo kulís, ozdôb a rekvizít, ktoré vytvorili potom tú správnu strašidelnú atmosféru. Na začiatku však bol najdôležitejší nápad. Učiteľky popustili uzdu svojej fantázii, a tak postupne vznikali pavúčiky z vlašských orechov, svietiace tekvičky, duchovia na špáradlách a netopiere visiace z plafóna.
Asi najväčšiu námahu museli vynaložiť pri tvorení veľkých strašidelných hradov, v ktorých žili čarodejnice a strigy. Keď už bolo konečne všetko vyrobené a pripravené, bolo potrebné rekvizity nainštalovať a premeniť tak chodby školy na tajomné a strašidelné miesto. A treba povedať, že to pani učiteľkám vyšlo na jednotku.
Milé čarodejnice
Už pred vstupom zaujali zvedavé deti svietniky so sviečkami, ktoré ich svojim blikajúcim svetlom lákali do priestorov školy. Škôlkari nesmelo prešli cez dvere a hneď ich aj privítali čarodejnice a ježibaby. Deti sa však nemuseli báť. V prezlečení spoznali svoje učiteľky a po počiatočnom ostychu sa s nimi dokonca aj fotografovali.
Po privítaní ich už čakal program s niekoľkými stanoviskami. Hneď na tom prvom mohli ochutnať žabí sliz alebo dračiu krv. Potom už nasledovali za hradby strašidelného zámku, v ktorom lietali čierne netopiere. Na ďalšom stanovisku museli splniť úlohu a zavesiť pavúčikov do ich pavučiny, za čo boli odmenení. Deťom sa páčilo aj „lietanie“ na metle. Slalom pomedzi tekvice zvládli takisto bez problémov.
Neporiadny duch
O tom, že aj duchovia musia poslúchať svoje mamičky, sa presvedčili malí škôlkari pri ďalšej zastávke v ich putovaní strašidelnou škôlkou. Po zemi boli porozhadzované hračky malého „dušíka“ , ktoré mu deti pomohli poupratovať, za čo získali ďalšiu odmenu.
Škôlkari neskrývali nadšenie. „Je to tu pekné. Vôbec sa nebojím,“ prezradil usmievavý Jakubko. „Mne sa najviac páčil ten strašidelný hrad a chutil mi aj žabí sliz,“ povedala Sofinka, ktorú doplnila jej mama: „Je to tu skutočne pekne vyzdobené. Muselo to trvať poriadne dlho, ale výsledok stojí za to. Veľmi pekná akcia.“
Všetkých, ktorí sa podieľali na príprave náročného podujatia, potešil najmä fakt, že účasť detí a rodičov bola veľká. Námaha a práca organizátorov bola odmenená spokojnosťou a radosťou detí, ktoré sa už teraz nevedia dočkať ďalšej spoločnej akcie.
Strašidlá ovládli aj kaštieľ
Počas dvoch večerov strašilo aj v Dubnickom kaštieli, kde sa pôvodní majitelia z rodu Ilešháziovcov, v prevedení zamestnancov Dubnického múzea, Dubnického divadla a niekoľkých ďalších dobrovoľníkov, opäť ujali moci.
Takmer 200 návštevníkov bolo uväznených v čase spolu so zástupcami niekoľkých generácií rodu Ilešháziovcov, ktorým tento osud predurčila kliatba. Blúdili spolu s nimi a ich verným služobníctvom tmavými chodbami a až po úspešnom splnení niekoľkých úloh mohli byť zase vrátení do súčasnosti.
Podujatie zožalo nevídaný záujem Dubničanov. Nakoľko sa kvôli priestorovým podmienkam nedalo vyhovieť všetkým záujemcom o účasť na netradičnej prehliadke, uvažuje sa o jej ďalšom opakovaní.
STANISLAVA BUBENKOVÁ
