POVAŽSKÁ BYSTRICA. Považskobystrickí učitelia, autori netradičného projektu, hovoria, že za posledné mesiace sa v rámci školského hnutia udialo veľa vecí. Boli protesty, diskusie, písali sa blogy, sledovali štatistiky, boli okrúhle stoly. Oni však majú pocit, že toto všetko širšiu verejnosť akosi míňa. Preto chcú prispieť svojím smutno-smiešnym pohľadom. Vymysleli projekt Adventný kalendár pre ministra školstva, ktorý má podsekciu Deti píšu Ježiškovi, učitelia a rodičia píšu ministrovi školstva. Všetko toto v rámci web stránky www.velkaprestavka.sk.
Nebude tam čokoládka
Anna Jančová z iniciatívy považskobystrických učiteľov hovorí, že pri protestoch učiteľov nejde len o ich platy, ale hlavne o deti. „Nemalo by nám byť ľahostajné v akom prostredí trávia deň, čím ho majú naplnený, ako kvalitnými aktivitami a kto sa im v škole venuje,“ vysvetľuje Jančová, prečo pristúpili k tejto aktivite, kde prinášajú podľa jej vlastných slov smutno-smiešny pohľad do slovenských škôl.
Iva Posluchová Semančíková ďalej vysvetľuje, že adventný kalendár je vlastne pekná maľovaná škola, v ktorej sa do Štedrého večera bude postupne odkrývať 24 okienok. „Každý deň sa bude dať klikať na ďalšie a ďalšie a zjaví sa v ňom neduh, hriech alebo nejaká bizardnosť školstva,“ hovorí Semančíková Posluchová
Nemala kábel, prišiel gymnastický výkon
Prvé okienko je už otvorené dnes a v ňom obrázok učiteľky na lavici. Aj napriek výkonom, ktoré podáva, nech to nikoho nemýli, nejde o vyučovanie telesnej výchovy, ale humanitného predmetu. „Učiteľka, ktorá stojí na lavici, sa márne snaží sfunkčniť dataprojektor. Dataprojektory na školách sú, ale jednak, ak nemáte vlastný notebook, tak máte problém, lebo je vám nanič alebo ak aj ten máte, tak všetko zlyhá, lebo nie je k dispozícii prepájací kábel, ktorý chýba. Prípadne je ďaleko zástrčka a chýba predlžovačka. A tak sa to rieši aj takto bizardne,“ opisuje výjav z prvého okienka Jančová.
Skupinka učiteľov, ktorí prišli s aktivitou, oslovila učiteľskú aj neučiteľskú verejnosť zo škôl na Slovensku, aby poslali podobné situácie, ktoré zažili a čo ich hnevajú. „Materiálov prišiel naozaj dostatok. Najprv sme si mysleli, že budeme tieto materiály prezentovať aj s menami autorov či aktérov. Nakoniec to robíme anonymne, lebo ľudia mali strach,“ dodáva Zuzka Bašková Burinová.
Mlčí sa
Ľudia sa podľa aktérov projektu veľakrát obávajú vedenia, že by boli sankcionovaní. „Verejne sa akosi nemôže hovoriť, že máme napríklad niekde plesnivú stenu v škole a tiež sa riaditelia boja, že ak s niečím podobným prídu, nedostanú od zriaďovateľa ani to, čo doteraz. Že im povie - my sa snažíme a vy takto. A potom prídu o granty a projekty,“ vysvetľuje Bašková Burinová. Existujú jednoducho niektoré veci, o ktorých sa mlčí a prezentuje sa, že sme úžasní. Nikto predsa nepozve podľa učiteľov ministra do zaplesnetej telocvične alebo spŕch, ktoré sú z roku 1952.
Aj osudy a traja snehuliaci
V adventnom kalendári nebudú však len fotografie, ale aj dokumenty s opismi reálnych osudov ľudí. „Ide o skutočné situácie a skutočné osudy. Napríklad príbeh muža, ktorý pracoval ako učiteľ, chcel to robiť, ale, žiaľ, nijako nemohol uživiť rodinu. Tak musel ísť pracovať ako geriatrický asistent do Rakúska,“ hovorí Semančíková Posluchová. Budú tu aj problémy nepedagogických zamestnancov.
Anka Jančová dodáva, že ak by chcel niekto namietať, že je to anonymné, aj na to mysleli. „Máme mená a kontakty na ľudí. Ak niekto príde, že chce konštruktívne riešiť situáciu, so súhlasom zdroja radi kontakt poskytneme,“ vysvetlila Jančová.
Na adventnom kalendári sú aj traja snehuliaci. „Jeden je veľmi smutný a má ručičky zvesené. To je učiteľ rezignovaný. Potom je tam snehuliak, ktorému odpadla hlava. To už je učiteľ vyhorený. A potom ten najmenší, ktorý má ručičky hore, to je snehuliačik stále akčný, ktorý verí, že príde zmena,“ dodáva ešte ku kalendáru Semančíková Posluchová. Autori projektu veria, že bude stále viac tých s ručičkami hore.
Listy Ježiškovi, respektíve ministrovi
Jozef Šujak informoval ďalej o podpornej akcii, ktorá má upozorniť na situáciu v školstve. Ide o listy Ježiškovi, respektíve ministrovi od učiteľov, rodičov i širšej verejnosti. „Deti píšu listy Ježiškovi so svojimi prianiami, tak sme sa rozhodli, že pred Vianocami dáme aj učiteľom možnosť napísať svojmu ministrovi ako Ježiškovi. Je možné písať aj anonymne a kto chce, môže sa podpísať. Budeme radi, ak listy budú písať aj predstavitelia verejnosti, či už rodičia, známi učiteľov, všetci tí, ktorí si uvedomujú, že situácia v školstve nie je ružová,“ hovorí Šujak. Mnohí ľudia z verejnosti sympatizujú podľa neho s učiteľmi a nemajú priestor vyjadriť názor. Takto vzniká jedna z možností, ako to urobiť.
Jaroslav Semančík robí učiteľom technickú podporu a vytvoril pre nich web stránku. Vysvetľuje, že každé prianie sa odošle ministrovi a hneď sa zverejní. „Je tu aj mapa Slovenska, kde sa hneď objaví červená bodka na mieste, odkiaľ išlo prianie. Hneď uvidíme, či ide o regionálnu aktivitu alebo či sa bude pokrývať celé Slovensko. Želania budú môcť ľudia aj laikovať a vpravo sa budú zobrazovať tie naj,“ hovorí Semančík. Web stránka funguje len niekoľko hodín, ale červených bodiek je na mape už dosť. Ľudia môžu posielať klasický list, krátky odkaz, ale aj stručný aforizmus či básničku.
Adventný kalendár ministrovi je ďalšia z akcií učiteľských protestov na podporu otvoreného listu vláde SR, na podporu výzvy Slovenskej komory učiteľov, Iniciatívy bratislavských učiteľov a iniciatívy A dosť.
Reakcia ministerstva
O vyjadrenie k iniciatíve učiteľov sme požiadali opakovane aj ministerstvo školstva. Dnes sa nám nevyjadrili.
