DOLNÁ MARIKOVÁ. Šelmu zastrelil poľovník v lokalite, ktorá sa volá Skalka, nad Dolnou Marikovou. Zviera vyliezlo z lesného porastu a snažilo sa dostať na lúku. Poľovník hneď vedel, keď pozoroval jeho stavbu tela a pohyby, že nejde o líšku. Na vlka bolo zviera zase príliš malé. Vykľul sa z neho nakoniec šakal, v Maďarsku nazývaný pre výskyt aj trstinový vlk.
Čakal by možno skôr Yettiho
Zoológ Tomáš Žilinčík v Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici hovorí, že pre šakala nie je Mariková naozaj typický biotop. „Ťažko povedať, prečo sa sem zatúlal. Do hôr sa táto šelma zvyčajne netlačí. Obľubuje močiare s hustým podrastom alebo lužné lesy okolo veľkých riek,“ vysvetľuje Žilinčík. Strelený bol na Skalke, kúsok od hranice, kde končí Javornícka brázda, čo je nižšie položené územie. Len tu, kúsok ďalej, hlbšie do Marikovskej doliny, sa kraj prudko dvíha, začínajú Vy+++ka skočí z 500 metrov na 900. „Tam by sa určite neťahal. Poľovník zviera zbadal, keď vychádzalo z lesa na lúku. Skôr by možno očakával Yettiho, než šakala na tomto mieste,“ žartuje Žilinčík.
„Vybehol z lesa. Chcel sa dostať na lúku,“ ukazuje miesto výskytu Tomáš Žilinčík. (zdroj: BERKO)Tiež nezvyčajný čas
Aj čas bol nezvyčajný, bolo to takmer na pravé poludnie. Šakal a ešte za svetla, to sa tak ľahko nestáva. Zviera je totiž aktívne za súmraku a skoro ráno. „Je to skúsený poľovník. Má veľmi dobre napozeranú zver. Podľa pohybov, ktoré boli skôr psie ako líščie, poznal, že to nemôže byť líška,“ hovorí Žilinčík.Dá sa pomýliť s líškouIný strelec by si zviera možno pomýlil s líškou a zatiaľ pravdepodobne najsevernejší výskyt šakala na Slovensku sa nemusel zdokumentovať. „Aj jeho však zaskočilo, že sa tu vyskytuje toto zviera, ktoré sem ako druh nepatrí. Strieľať sa môže od septembra do konca januára, tak ho strelil,“ dodáva Žilinčík. Miroslav Hamar, starosta Hornej Marikovej, ktorý je už roky poľovníkom, hovorí, že určite ide o raritu, keď sa v takýchto zemepisných šírkach objaví šakal zlatý. „Momentálne je to teraz určite najsevernejší výskyt tohto zvieraťa. Pre nás ide o nepôvodný typ. Smelo typujem, že väčšina členov poľovníckych združení v našom regióne by si to pomýlila s líškou. Vyzerá tak,“ vysvetľuje Hamar. Dodáva, že vzhľadovo sú síce určité odlišnosti, lebo toto zviera je väčšie, má kratší chvost, ale ľahko môže dôjsť k omylu. „Ja sám som starý pardál, čo sa týka poľovačiek, ale keby som sa s niečím podobným stretol, asi by som si myslel, že som strieľal po líške.“
Šakal je väčší ako líška. (zdroj: ARCHÍV VM)
Znaky
„Marikovský šakal“ mal 12 kilogramov, išlo o samca. Spodná hranica hmotnosti je u nás u vlkov 33 a lišiakov 7 až 8 kilogramov. Rozmerovo je teda podľa zoológa šakal podobný skôr líške, ale má oveľa kratší chvost a dlhšie uši. Aj pohyby nie sú líščie, ale psie. „Tu po dedine by sme možno našli niekoľko blízkych bratrancov, lebo sa niektoré krížence dosť podobajú. Preto ho možno prehliadnuť. Vyzerá ako menší kríženec psa, ktorý má niečo z vlčiaka aj líšky,“ hovorí Žilinčík. Stopa má od psej, vlčej či líščej jeden podstatný rozdiel. „Dajú sa na nej rozpoznať zrastené zadné strany brušiek dvoch prostredných prstov na predných končatinách. Oba prostredné prsty a ich pazúriky sú veľmi blízko pri sebe,“ opisuje zoológ.
Šakal má zrastené brušká. Aj podľa toho je možné čítať jeho stopy. (zdroj: ARCHÍV VM)Výskyt
Šakal zlatý má v Európe najsilnejšie populácie na Balkáne. „Asi v polovici 80. rokov minulého storočia sa začal rozširovať aj v Maďarsku. V roku 1989 boli nejaké zástrely v Gabčíkove. V 90. rokoch sa začal rozširovať aj vo Východoslovenskej nížine a v pohorí Tribeč je zmienka z roku 1995,“ uvádza fakty Žilinčík. Juhoseverná migrácia bude podľa zoológa v dôsledku globálneho otepľovania pravdepodobne pokračovať. Predpokladá sa, že do severnejších oblastí Slovenska sa dostávajú zvieratá zo Žitného ostrova. „Sú to veľmi mobilné tvory. Dokáže prebehnúť 30 až 40 kilometrov za noc. Na českej strane sa vyskytuje pri Uherskom Hradišti,“ hovorí o výskyte Žilinčík.
Prečo práve Mariková?
Zoológ predpokladá, že „marikovský šakal“ migroval pravdepodobne z južných oblastí Slovenska údolím Váhu. Rovnako ako poľovník hovorí aj Žilinčík o zatiaľ najsevernejšom dokladovanom výskyte šakala. „Je možné, hypoteticky, že sa vyskytol aj inde, ale nie je to zdokladované, teda nie je lebka a koža,“ dodáva zoológ s tým, že z kože majú aj parazity a z nich môžu zistiť dôležité informácie. „Zatiaľ po predbežnom skúmaní môžeme povedať, že ide o pijaka lužného. V tomto prostredí vydrží na zvierati maximálne týždeň, možno dva tri dni. Takže, ak mal tieto parazity, bol tu len zopár dní. Prechádzal týmto územím,“ vysvetľuje Žilinčík. Jeho motiváciu na takýto pohyb však celkom nechápe. „Toto nie je prirodzené prostredie šakala, vyskytuje sa viac v okolí veľkých riek, na podmáčaných miestach s porastmi trstiny. V Maďarsku ho preto volajú trstinový vlk. Toto je už dosť ďaleko posunuté do vrchov. Prečo odbočil z pre neho prirodzenej cesty po toku Váhu? To fakt netuším. Pravdepodobne si chcel pozrieť nás Marikovcov,“ žartuje zoológ.
Môže byť nebezpečný?
Zdravé zviera, šakal, na človeka nezaútočí, pokiaľ neprekročí človek útokovú vzdialenosť. „To je taká, kedy si zviera vyhodnotí, že pre neho neexistuje iná šanca záchrany, len stret s nepriateľom. Veď útočí aj potkan, keď je zatlačený do kúta. Zdravý šakal tak po stránke fyzického napadnutia nebezpečenstvo nepredstavuje,“ hovorí Tomáš Žilinčí, zoológ.
Choroby
Nie ja však zatiaľ dostatočne spracovaná epidemiológia a tu by sme mali byť opatrní. „Keďže sa sem populácie dostávajú z juhu, mohli by doniesť u nás sa ešte nevyskytujúce infekčné choroby,“ dodáva. Toto nebezpečenstvo potvrdzuje aj dlhoročný poľovník. „Predsa len sem môže zanášať rôzne parazity a spôsobiť problémy v budúcnosti. Nie je to zver pôvodná, takže strieľať sa môže, je skôr nežiadúca,“ hovorí Miroslav Hamar, dlhoročný poľovník. Čo žerie a ide aj do kurína?„Živí sa to ako líška, myšami a rôznymi inými hlodavcami, ale prevažne na skládkach v blízkosti obydlí,“ hovorí poľovník s tým, že líška ide aj do kurína. „Možno by išiel aj šakal, ale zatiaľ nemáme skúsenosti. Je predsa len iný, pre nás isto nevyspytateľný,“ vysvetľuje Hamar s tým, že by mohol byť agresívnejší ako líška.
Ani s vodou nemá problém
Oproti líške má šakal ešte niečo v povahe, čo líška nie. Zatiaľ čo ona, ak nemusí, tak sa prekonávaniu vodných tokov plávaním vyhne a hľadá iné cesty. Šakal ani s týmto nemá problém.
Vzácne vedecké informácie
Strelec urobil po ulovení veľa vecí, ktoré robiť nemusel a múzeum získalo preto vzácne vedecké informácie. „Zviera videl, rozoznal, prijal rozhodnutie a ulovil ho. Ďalej odobral biometrické údaje, Vlastivednému múzeu bezplatne poskytol obsah žalúdka, parazity a kožu. Poskytol aj špecifické miery lebky, ktoré potrebujeme pre ďalší výskum,“ hovorí Tomáš Žilinčík s tým, že toto všetko robiť nemusel.
Smrť a utrpenie majú podľa zoológa v živote svoje miesto a táto podľa jeho názoru nebola zbytočná. „Možno už len pre zistenie, že by sa tu mohli vyskytovať kliešte rodu Dermacentor predstavujúce možné zdravotné riziko. Okrem toho Vlastivedné múzeum sa stane jedným z nemnohých, ktoré majú vo svojom zbierkovom fonde dermoplastický preparát šakala zo svojho zbierkotvorného územia.“
