DOLNÁ MARIKOVÁ. Keď videl rezbár Vladimír Regula, aké statné kmene mu doviezli do dielne, potešil sa. Snažil sa maximálne využiť nádhernú hmotu, ktorá sa mu dostala do rúk. A drevo to možno vycítilo, kláty boli veľmi „poslušné“. Rezbára trochu potrápil hádam len svätý Jozef.
Kláty boli obrovské
Pred kostolom v Dolnej Marikovej stojí od začiatku adventu krásny drevený betlehem. Niektoré sochy sú hádam aj v nadživotnej veľkosti. Materiál bol podľa rezbára Vladimíra Ragulu vynikajúci. Vraj radosť rezať. „O drevo sa postaral pán starosta. Doviezli mi ho až domov. Je lipové a jelšové, všetko tu z chotára,“ hovorí Ragula. Starosta Peter Šujak hovorí, že stromov, ktoré bolo potrebné vyrezať, bolo dosť. „Napríklad v Kátlinej bola stará lipa,“ hovorí s tým, že to boli krásne kláty. Verí, že keď ľudia uvidia, na čo sa hmota použila, bude viac takých, čo ponúknu stromy na takéto využitie.Hmota, ktorú rezbár dostal, bola podľa jeho vlastných slov výborná. „Keď mi doviezli veľké klát,y zaradoval som sa,“ hovorí Ragula s tým, že pri práci je vždy rešpekt nepokaziť a snaha maximálne využiť vzácnu hmotu, ktorá sa ponúka. „Z veľkého kláta je škoda odriezať veľa. Snažím sa materiál využiť maximálne,“ vysvetľuje.
Keď je práca aj relaxom
Práca je pre chlapa, ktorý je vyučený strojár a rezbárčina bola pôvodne jeho koníčkom, aj relaxom. Keď sa mu darí, vydrží pri nej hodiny. Inak to nebolo ani pri vyrezávaní betlehema. „Keď sa darí, je škoda odchádzať. Treba to využiť,“ usmieva sa Vlado a dodáva, že niekedy rezal od pol ôsmej ráno až do desiatej večer. „Dlhšie nie. To by som rušil doma aj susedov.“
Všetko sa nedá merať číslami
Keď sa pýtame, koľko času strávil v priemere pri jednej soche, otázka rezbárovi akosi nevonia. „Nevnímam to na čas, koľko výroba ktorej trvá. Neviem, prečo by sme mali za každú cenu všetko stopovať, merať a premieňať na čísla. Koľko treba, toľko sa na každej jednotlivo pracuje. Ako sa darí, záleží od momentálneho naladenia človeka. Niekedy sa robí ľahšie, inokedy horšie,“ usmieva sa Vlado. „Napríklad jedného z kráľov som urobil veľmi rýchlo, za päť dní. No a najviac ma potrápil svätý Jozef. Je aj najrobustnejší, priemer na spodku je 70 centimetrov,“ konštatuje.
Bolo mimoriadne „poslušné“
Drevo však bolo podľa rezbára mimoriadne „poslušné“. Je to prírodný materiál, človek nevidí do vnútra, čo sa skrýva. Obyčajne to býva tak, že kaz sa vyskytne na najmenej vhodnom mieste. Je to predsa len nevyspytateľná príroda, pri ktorej nikdy vopred nedokážete odhadnúť, čo za prekvapenie pripraví. „Ale pri týchto postavách bolo drevo výborné. Popredu som videl, keď bola nejaká hrča. Naplánoval som si potom postavu tak, aby bola odzadu, od chrbta, aby to nebolo vidieť. Možno len kráľ mal malú hrčku na nevhodnom mieste, ale vôbec nič nevidieť,“ hovorí rezbár.
Svätý Jozef "potrápil" rezbára najviac. (zdroj: BERKO)
Pre potešenie dobrých ľudí
Vlado Ragula je skromný chlap a nerád hovorí o sebe a svojej robote. Starosta však chcel, aby bola pri betleheme nejaká ceduľka, aby ľudia vedeli, kto dielo vytvoril. Aj tu zaúradovala skromnosť a na ceduľke nie je meno, ale odkaz, že dielo bolo vytvorené pre radosť všetkých dobrých ľudí.
Miesto
Starosta Peter Šujak hovorí, že najprv chceli dať betlehem do obce. „Aj ľudia vraveli, že je škoda, aby bol schovaný. Ja si však myslím, že takáto vec nie je určená, aby si ju pozerali v chvate z autobusu,“ vysvetľuje starosta. Chceli dosiahnuť, aby každý záujemca, ktorý si ho príde pozrieť, trochu spomalil závratné životné tempo. „Našiel trochu pokoja a zhodnotili v pohode prácu ľudských rúk,“ dodáva starosta. Teší ho, že stihli dielo dokončiť k adventu, už pred prvou nedeľou a navodzuje príjemnú atmosféru. Betlehem je nadkrytý prístreškom. Nešetrili na ňom a použili pravý drevený šindeľ, a tak všetko pekne ladí. „Keď skončia Vianoce, sochy tu zostanú. Môžete sa sem ktokoľvek prísť pokochať aj v lete alebo kedykoľvek počas roka,“ dodáva Šujak.
Sú na ne pyšní
Traja králi, anjeli, dve teliatka, pastierik a svätá rodina, to sú sochy, ktoré teraz Vladimír Ragula vytvoril. V doline je však viacero podobných z jeho dielne. Jedna, socha harmonikára, vás víta na vstupe do Hornej Marikovej. V Prosnom majú zase Prosňani sochu Panny Márie. Aj na tie v Dolnej Marikovej sú ľudia pyšní. „Je to krásne. Šťastie, že tu majú takého šikovného chlapa,“ povedal Miloš Popelár, ktorý pochádza z Marikovskej doliny, ale býva v Žilinskom okrese. Okolo betlehema prechádzal autom, zastavil sa aj si ho odfotografoval.Pri betleheme sme počas našej návštevy zastihli aj malú Kristínku so starou mamou. Bola v Dolnej Marikovej na opatrovanie. „Je akási prechoretá, má nádchu, tak ju dali ku nám, aby nemusela chodiť do škôlky. Prišli sme sa pozrieť, keď už tu máme niečo také pekné. Je dobré, že sú tu šikovné ručičky, ktoré dokážu niečo podobné vytvoriť,“ skonštatovala Kristínkina babka.
Záujem
Starosta ešte dodáva, že už keď začali na miesto dávať pätky na prístrešok a neskôr vyrástla konštrukcia, ľudia sa veľmi zaujímali, čo sa deje. Najprv si mysleli, že sa stavia garáž, ale keď začali strechu prístrešku pokrývať šindľom, pochopili, že to bude niečo celkom iné. Na posvätenie betlehema ich potom prišlo naozaj neúrekom. DETA PITOŇÁKOVÁ
