LAZY POD MAKYTOU. K recitovaniu dnes deti veľmi nemajú vzťah. Na súťaži Kýčerského spievanky sa ich vždy našťastie stretne dosť, aj napriek tomu že téma nie je veru jednoduchá pre detského recitátora. Súťaž spestrí predvianočný čas a účastníci majú možnosť nasať príjemnú, pokojnú atmosféru.
Nápad a iné aktivity
S nápadom organizovať podujatie prišiel miestny duchovný Peter Fabok. „Cítil som vnútorné volanie, aby sa pokračovalo v odkaze významných osobností v Lazoch pod Makytou,“ vysvetľuje Fabok. Dodáva, že mali už Duchajovej jablonku, čo je na počesť Želmíry Duchajovej Švehlovej, prvej akademickej maliarky s akademickým vzdelaním a šachový a stolnotenisový turnaj na počesť Augusta Roaya, národného buditeľa. „Postupne prišiel nápad venovať sa aj poézii a spomenúť si na Pavla Kokeša Kýčerského, roľníka z ľudu,“ hovorí Fabok..
Talent a to ostatné
Peter Fabok je rád, že sa nájde vždy dosť detí, ktoré chcú recitovať. „Je to ako pri iných aktivitách. Niektoré chcú samy a niektoré potlačia trochu rodičia a učitelia. Najviac sme mali 31 účastníkov, teraz prišli 15 detí, čo nás tiež teší,“ hovorí. S úsmevom dodáva, že sa nájde dosť talentov a deťom pri akciách aj na náboženstve hovorí, že mnohé hviezdy aj hollywoodskeho formátu začínali v rôznych cirkevných speváckych zboroch, vokálnych skupinách alebo divadelných súboroch. „V každom ročníku sú jeden či dvaja recitátori, ktorí ma osobne zaujmú a som rád, že sa ukazujú aj tu talenty. Mali sme tu aj veľmi kvalitných recitátorov z Dubnice, ktorí dosahovali výborné výsledky aj na krajskej úrovni pred dvomi rokmi,“ hovorí Fabok s tým, že musí byť aj dar od Boha, no a potom veľa usilovnosti a času, ktoré sa recitovaniu venujú.
Recitátori sa na súťaž radi vracajú. (zdroj: DP)Vracajú sa
Malí recitátori sa na súťaž zvyknú vracať. „Som tu vlastne každý rok. Teraz som mala básničku od Milana Rúfusa Popoluškine šaty,“ prezradila Katka Činčurová z Mestečka. Číta rada a recitáciu si nacvičuje aj vďaka malému bratovi. „Mám mladšieho súrodenca Janka, má šesť rokov a niekedy večer mu čítam rozprávky,“ hovorí. Rada si však číta aj sama.
Mamina Anna Činčurová dodáva, že Katka veľmi rada recituje. „Má zdá sa aj vlohy,“ hovorí a dodáva, že má dve dcéry a recitujú obe, tiež hrajú na hudobný nástroj a spievajú. „Niečo asi podedili po starej mame, ktorá viedla folklór a po otcovi,“ hovorí mamina s tým, že dievčatá dobrou radou podporí ona, otec aj zvyšok rodiny. Žartom ešte doplní, že s manželom majú väčšinou iný názor na to, ako správne interpretovať poéziu na javisku. Na Kýčerského spievaky chodí pravidelne aj Katkina staršia sestra Zuzana. „Teraz jej povinnosti nedovolili, bola na liečení a akosi sa jej nakopili, musela doháňať,“ vysvetľuje. Staršia dcéra má dokonca aj sklony k písaniu poézie či prózy.
Téma nie je jednoduchá, ale chodia
Spoluorganizátorom podujatia je v Lazoch pod Makytou, samozrejme, obec a tiež Považské osvetové stredisko. „S nápadom prišiel miestny farár, radi sme ho podporili, keď nás oslovil,“ hovorí Ľuba Bašová z Považského osvetového strediska. Nahovoriť dnes mladých na recitovanie je totiž podľa nej ťažšie ako kedysi. „Aj téma je dosť náročná, hlavne pre deti z prvého stupňa. Láska k matke a rodine či úcta k domovu, to ešte celkom ide, ale láska k Bohu je viac abstraktná, ťažšie pochopiteľná,“ vysvetľuje Bašová, ktorú teší, že napriek tomu záujem je. „Je prvá adventná nedeľa, človeka takéto podujatie pohladí, lebo dýcha z neho pokoj a radosť z blížiacich sa sviatkov,“ dodáva.
Aj zo vzdialenejších obcí
Na súťaž chodia nielen deti z okolia, ale aj vzdialenejších obcí. Katka Hofericová zo Súľova Hradnej bola prvýkrát. Jej prejav bol však mimoriadne zaujímavý. „Bola som aj v Martine na Hviezdoslavovom Kubíne a rada som prišla aj sem,“ zdôverila sa. Báseň či prózu sa učí sama, a potom to zarecitujem mamine alebo pani učiteľke. Ony jej poradia, čo ešte treba vylepšiť. Katka hovorí, že ju baví vždy meniť aj hlas, silu, intonáciu, keď nahlas číta, aby to bolo zaujímavé. Jej vlohy si všimla pri čítaní pani učiteľka, vybrala básničku, a tak začala Katka so súťažami.
